Zatiaľ čo v európskych hlavných mestách vejú ukrajinské vlajky a západné tanky prichádzajú na pomoc Ukrajine, maďarský premiér otvorene spochybňuje životaschopnosť Ukrajiny ako suverénneho štátu. V Budapešti jeho vláda oblepila ulice bilbordmi proti sankciám. Maďarská štátna opera uvádza inscenáciu opery Sergeja Prokofieva “Vojna a mier”.

Rusko, ako nedávno povedal Orbán eklektickej skupine zahraničných konzervatívnych osobností, už dokázalo urobiť z Ukrajiny neovládateľnú trosku.

“Teraz je to Afganistan,” povedal Orbán počas diskusie za okrúhlym stolom, ktorú opísal The American Conservative. Vladimir Putin neprehrá a čas je na strane Ruska, tvrdil a Ukrajinu nazval “krajinou nikoho”.

Je to takmer diametrálne odlišné posolstvo od rétoriky zvyšku západnej aliancie, ktorá minulý týždeň prekročila ďalšiu červenú čiaru, keď sa zaviazala poskytnúť Ukrajine desiatky moderných tankov. A to zvyšuje napätie medzi Maďarskom a susednou Ukrajinou. Orbánove výroky vyvolali pobúrenie medzi ukrajinskými predstaviteľmi, ktorí vyhlásili, že si predvolajú maďarského veľvyslanca.

V Budapešti sa Orbánov prístup považuje čiastočne za vnútropolitický trik, ktorý má odvrátiť pozornosť od hospodárskych problémov Maďarska, ako aj za prikývnutie nacionalistickým voličom. Odborníci však majú pocit, že Orbánova rétorika je viac než len krátkodobé politikárčenie – maďarský líder si podľa nich chce zachovať svoje dlhodobé vzťahy s Kremľom.

Tak či onak, tento prepad ilustruje rastúcu priepasť medzi Orbánom a zvyškom jeho spojencov v EÚ a NATO.

“Politickí lídri v maďarskej vláde často hovoria o podpore mieru, ale – od odsudzovania sankcií až po prijímanie ruských návrhov na ‘prímerie’ – naďalej presadzujú politiku podporovanú Putinom,” povedal David Pressman, veľvyslanec USA v Budapešti.

“Pripájame sa k výzvam maďarskej vlády na mier, ale tieto výzvy by mali byť adresované Vladimírovi Putinovi,” uviedol v e-mailovom vyhlásení a dodal, že Washington “sa bude naďalej zasadzovať za ukončenie tejto vojny tým, že bude rozhodne stáť na strane jej obetí”

Zatiaľ čo väčšina západných spojencov sa rozhodla poskytnúť Ukrajine podporu, ktorá by porušila tabu, Maďarsko zdvojnásobilo svoj postoj, že Kyjev by mal jednoducho prestať bojovať.

“Naša elementárna ľudskosť a zmysel pre morálku,” povedal Orbán v piatok v štátnom rozhlase, “si vyžaduje, aby sme urobili všetko pre to, aby sa frontová línia zmrazila, aby nastalo prímerie a aby sa začali rokovania.”

Orbánove ciele

Experti tvrdia, že Orbán nie je protiukrajinský – jeho rétorika je len snahou hrať na obe strany a získať politické body doma.

Premiér strávil roky realizáciou dvojitej zahraničnej politiky: využíval výhody členstva v EÚ a NATO a zároveň rozvíjal lukratívne vzťahy s Moskvou, Pekingom a ďalšími autoritárskymi hlavnými mestami.

A keď tá istá ruská vláda, ktorej sa prihováral, napadla susedné Maďarsko, Orbán inváziu odsúdil – ale úplne sa nevzdal svojho postoja priateľského k Rusku.

Maďarsko stále pokračuje v projekte rozšírenia jadrovej elektrárne spolu s ruským Rosatomom. A maďarskí predstavitelia naďalej cestujú do Ruska, aby rokovali o energetických dohodách. Krajina, ktorá je veľmi závislá od ruského plynu, podpísala minulé leto dohodu o ešte väčších dodávkach – práve v čase, keď sa ostatní snažili znížiť svoj dovoz.

Hoci Budapešť schválila sankčné balíky EÚ, Orbán sa snažil niektoré ustanovenia zmierniť. Doma medzitým vedie rozsiahlu protisankčnú kampaň, v ktorej obviňuje Brusel z hospodárskych problémov Maďarska.

“Orbán veľa investoval” do svojej politiky priateľskej k Rusku, povedal Péter Krekó, riaditeľ Inštitútu politického kapitálu, výskumného orgánu, ktorý sa špecializuje na maďarskú zahraničnú politiku.

“Existuje zotrvačnosť, ktorá ho vedie týmto smerom,” povedal. “Zdá sa, že [vláda] v skutočnosti nie je schopná tieto chyby napraviť.”

Je tu aj história

Maďarsko a Ukrajina majú dlhé, problematické vzťahy aj kvôli sporu o jazykové práva maďarsky hovoriacich obyvateľov západnej Ukrajiny. Je predvídateľné, že Orbánov postoj od začiatku invázie – nehovoriac o jeho posledných komentároch – toto napätie len prehĺbil.

“Toto je, žiaľ, jednoznačne ruská rétorika,” povedala Ivanna Klympush-Tsintsadze, predsedníčka výboru ukrajinského parlamentu pre integráciu do EÚ, keď sa jej opýtali na Orbánove najnovšie komentáre.

“Maďarsko je už dlho nepriateľom slobody,” uviedla v textovej správe. “Sme prekvapení,” dodala, že maďarské vyhlásenia a aktivity “zatiaľ nedostali náležitú reakciu zo strany [EÚ] a NATO”.

Kritici premiéra sa rýchlo dištancovali od prístupu vlády k Ukrajine a tvrdili, že Orbán nereprezentuje všetkých Maďarov.

“Orbánov komentár je viac ako hanebný,” povedala maďarská poslankyňa Katalin Cseh, ktorá sa nedávno vrátila z cesty do Kyjeva spolu s ďalšími členmi opozičnej strany Momentum.

Ukrajina je podľa nej “krajina statočných bojovníkov za slobodu a európskych spoluobčanov, ktorí si zaslúžia našu maximálnu úctu”.

Maďarská vláda na žiadosť o komentár nereagovala. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí však zdôraznilo, že vláda má dobré úmysly.

V reakcii na rozhodnutie Kyjeva predvolať si svojho veľvyslanca ministerstvo pre provládne médium uviedlo, že vojna vedie k úmrtiam a mení časti Ukrajiny “na pustatinu”.

“Preto,” uviedlo ministerstvo, “Maďarsko chce mier a okamžité prímerie namiesto dodávok zbraní.”

Hovorí to, o čom si myslí, že ostatní nechcú

Podľa odborníkov je premiérova rétorika v súvislosti s Ukrajinou čiastočne spôsobená skorým nesprávnym odhadom trajektórie konfliktu.

“Vláda vsadila na rýchle vyriešenie konfliktu a dúfala, že Maďarsko bude mať prospech zo zachovania vzťahov s Ruskom,” povedal Zselyke Csakyová, pracovníčka Európskeho univerzitného inštitútu.

“Niektorí si zrejme mysleli, že Maďarsko by sa mohlo stať akýmsi “mostom” medzi Ruskom a zvyškom Európy a medzitým čerpať obchodné a iné výhody,” povedala a dodala, že teraz “je jasné, že sa to nestane”.

Maďari, ktorí premiéra osobne dobre poznajú, tvrdia, že súčasťou vysvetlenia Orbánových kontroverzných výrokov je to, že tento dlhoročný politik sa rád vyjadruje k otázkam, ktoré podľa neho ostatní lídri riešia príliš nesmelo.

“Myslím si, že to robí preto, lebo verí, že si to v skutočnosti mnohí Európania myslia – a očakáva, že Európa nakoniec nebude stáť pri Ukrajine,” povedala Zsuzsanna Szelényiová, ktorá bola začiatkom 90. rokov členkou Orbánovej strany Fidesz a teraz je kritičkou vlády.

V diskusii so zahraničnými konzervatívcami Orbán narážal na svoje presvedčenie, že niektorí politici s ním môžu tajne súhlasiť.

“Nemci trpia, pretože vedia, čo je v ich národnom záujme, ale nie sú schopní to povedať,” tvrdí.

V Budapešti však panuje aj pocit, že Orbán často kritizuje reakciu Západu na vojnu, pretože podnikateľské kruhy blízke vládnucej strane stále profitujú z ekonomických väzieb na Moskvu – a pretože chce posilniť svoje argumenty proti sankciám.

Premiér “sa v podstate snaží vytvoriť si ospravedlnenie, aby sa mohol postaviť proti akýmkoľvek ďalším sankciám, ktoré môžu skutočne začať poškodzovať jeho vlastné vzťahy s Moskvou,” povedala Zsuzsanna Végh, hosťujúca pracovníčka German Marshall Fund.

Orbánova rétorika dobre hrá aj s časťou jeho voličov.

V maďarskej nacionalistickej histórii “máte tradíciu protizápadných nálad a máte aj tradíciu protiruských nálad,” povedal Krekó z Political Capital.

Dodal, že teraz protizápadný prístup “prevažuje” nad protiruskými náladami.

Orbán, ktorý je vždy pragmatikom, sa však viditeľne snaží ponechať si otvorené možnosti.

Szelényi, ktorý nedávno napísal knihu o Orbánovej “skazenej” demokracii, upozornil, že premiér sa nepriaznivo vyjadril aj o Rusku.

Orbán si podľa nej “v podstate vytvára manévrovací priestor v tejto kríze”.