Svet 4. decembra 2017 (HSP/BBC/Foto: TASR/AP- Manika Kamara)
Pobrežné osídlenia po celom svete bojujú s účinkami zvyšovania hladiny morí. Ale na niektorých miestach sa problém ešte zhoršuje ďalším javom, pri ktorom klesá zemský povrch
Odborníci tvrdia, že zaplavovanie pobreží súvisí s klimatickými zmenami, no skutočnosť je zložitejšia. Kým nárast hladiny mora je globálnym problémom kvôli otepľovaniu oceánov a roztápaním svetových ľadovcov, príčinou poklesu zeme je globálne izostatické prispôsobenie (GIA). Znamená to, že ak sa plochy po roztopenom ľade dvíhajú, niekde na inom mieste sveta musia zákonite klesať, aby sa objem vyrovnal.
Ako však hovorí Philipp Hensel z amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA), v prirodzenosti ide o pomerne pomalý proces. Napríklad plocha Aljašky a Kanady sa dvíha takmer 1 cm za rok a oblasti v strednom Atlantiku klesajú maximálne o 1 mm alebo 2 mm ročne. Takže musí tu ísť o niečo výraznejšie. A je ním podzemná ťažba: ťažba ropy, metánového plynu, ale dokonca aj ťažba podzemných vôd.
“Všetko, čo vyťahujete z podzemia, vedie k poklesu,” hovorí geológ Simone Fiaschi z univerzity v Padove. “Ak odstránite niečo z vrstiev, z ktorých je terén vytvorený, zem sa začne rúcať.”
Čo sa týka podzemných vôd, India ich využíva najviac až do 85%. V Európe 75% obyvateľstva dostáva pitnú vodu z podzemia. V mnohých častiach sveta sa voda vyprázdňuje rýchlejšie ako je čas na jej prirodzené doplnenie. Napríklad v USA sa v roku 2010 na zavlažovanie v poľnohospodárstve použilo 225 miliónov m³ podzemných vôd, čo je 60% z ich celkového množstva. Prázdny priestor medzi vrstvami môže viesť k poklesu vrstiev nad nimi, a niekedy až výrazne.
Napríklad indonézske hlavné mesto Jakarta klesá až o 17 cm ročne a podľa Michelle Sneedovej, špecialistky na klesanie zeme z US Geological Survey (USGS), “už pri prílivoch sa voda prelieva”. Niektoré časti Mexico City s 21 miliónmi obyvateľmi klesajú o 30 cm ročne. Najviac klesá až o 60 cm za rok v údolí San Joaquin v centre Kalifornie, ktoré sa musí spoliehať na podzemnú vodu kvôli častým suchám.
Zastavenie čerpania podzemnej vody môže zastaviť pokles zeme a dokonca pomôcť dvíhať ju. V Tokiu bol v roku 1968 pokles až 24 cm ročne. Keď sa potom zmiernilo čerpanie (rekordom bolo 1,5 milióna m³ denne), do roku 2000 sa spomalil pokles aspoň o 1 cm ročne. V Kalifornii podpísali v roku 2014 zákon, aby používanie podzemných vôd nespôsobovalo neprimeraný úpadok pôdy.
V Hampton Roads vo Virgínii však stoja za poklesom až tri vplyvy spoločne: pokles cca 2,8 mm za rok kvôli čerpaniu podzemných vôd, cca 1 mm za rok kvôli roztopenému ľadu a k tomu všetkému sa pridáva ešte dvíhanie hladiny mora o 2 mm za rok. Rozhodli sa tu teda pre inovatívny projekt Swift na spracovávanie odpadovej vody, ktorá ak dosiahne požiadavky pitnej vody, bude čerpaná späť do podzemnej vrstvy. Odborníci vedia, zem spevní hlavne viac tuhej zložky, takže dopĺňanie vody do podzemných vrstiev neprinesie dokonalý účinok, ale aspoň niečo na dočasné zmiernenie.