Na tele a v tele každého z nás žije okolo 1,5 až 2 kilo mikróbov. K mikróbom patria aj baktérie i víry. Na každých 100 buniek nášho tela pripadne 130 mikróbov. Vedci dosiaľ exaktne identifikovali v našom tele a na ňom až 20 000 druhov mikróbov. Z toho je len asi 200 takých, ktoré sú patogénne, to znamená také, ktoré v našom tele môžu spôsobiť chorobu.

Ľudský organizmus je flexibilným, nepredstaviteľne integrovaným spoločenstvom, ktoré sa vyvíjalo mnoho miliónov rokov.

Naše baktérie – náš dôležitý partner

Je výsledkom koevolúcie, v priebehu ktorej sa partneri čoraz lepšie nastavovali jeden na druhého. K tomu patrí aj výborná schopnosť vedieť sa navzájom spoznať a vymieňať si informácie. To, že si baktérie chemickou cestou vymieňajú informácie, je známe vedcom už dávno. Ale to, že sú schopné produkovať také látky, ktoré pôsobia na nervový systém a na genóm ich „hostiteľa“, teda na organizmus človeka, je veľmi prekvapujúce zistenie.

Celá tretina chemických spojení metabolizmu, ktoré sú v krvi nepochádza z buniek nášho organizmu, ale vyprodukovali ich naše mikróby.

Pomocou signálnych látok sú niektoré časti mikrobiónu (súhrn všetkých mikróbov) v stave pôsobiť aj na najvzdialenejšie časti organizmu. Veda zatiaľ nepozná odpoveď na to, aké sú to informácie, ktoré si mikróby navzájom vymieňajú.

Poznáme z tohto tajomstva ešte len veľmi málo. Nesporné však je, že mikróby sú oveľa „inteligentnejšie“, ako sme si mysleli a že nás svojím spôsobom manipulujú a ovládajú!

Medzi mikróbami je napr. istý patogénny mikrób, menom Plazmódium a je nositeľom malárie. Je schopný telesný pach svojej obete tak zmeniť, že láka vo zvýšenej miere komáre, aby sa tak infekcia rýchlejšie preniesla aj na iných ľudí. Molekuly pachu, ktoré sa z nášho tela veľmi ľahko odpútavajú a letia do priestoru, nie sú produktom nášho tela, ale ich vyrábajú baktérie, ktoré existujú na našej pleti.

Až naše mikróby nás robia tým, čím sme naozaj.

Preto je už teraz nad slnko jasné, že ochorenia, choroby, zdravotný stav a naše zdravie sú funkciou metaorganizmickou. S mikróbami sme akoby uzavreli evolučnú zmluvu večného partnerstva a preto je nevyhnutné, aby sme ich reč a ich komunikáciu medzi sebou a s nami spoznali do posledného „písmenka“.

Keď je mikrobión poškodený

Je to náš mikrobión, ktorý rozhoduje o tom, či budme zdraví alebo chorí. Veda o mikrobióne je zatiaľ ešte veľmi mladá a vie len málo. Ale za 20 – 30 rokov bude už tak ďaleko, že ľudstvo bude oslobodené od mnohých chorôb, ktorých príčina leží v našom mikrobióne.

Výskumy ukázali, že najviac druhov mikróbov sa nachádza v hrubom čreve – 12 500. Na jazyku ich máme 7947 druhov a v slinách okolo 7000. Mikrobiológovia zistili, že ak s našimi mikro-spoluobyvateľmi zle zaobchádzame a dávame im nesprávnu potravu, alebo ich nejakým spôsobom agresívne atakujeme, tak to má pre nás nepríjemné následky vo forme ochorení a chorôb.

Mikrobiológ profesor Lech je presvedčený, že obyvatelia vyspelých priemyselných štátov trpia oveľa častejšia na autoimunné choroby, ako iní ľudia – dôvodom je poškodený alebo zdegenerovaný mikrobión.

Moderný spôsob života v týchto štátoch neberie ohľad na našich malých neobyčajne dôležitých partnerov v tele.

Naopak – nedbalo a nezodpovedne ich ničíme. Napríklad používaním agresívnych čistiacich prostriedkov, prachov na pranie, nezdravej kozmetiky, agresívnych dezinfekčných prostriedkov, neustálym používaním šampónov a mydiel, či doslova až sebevražedným nasadzovaním antibiotík, a pod..

Baktérie rozkazujú dokonca aj mozgu

Baktérie nás sprevádzajú na každom kroku, dokonca aj pri intímnom bozkávaní. Pri každom intímnom bozku, ktorý trvá desať sekúnd, si partneri vymenia okolo 80 miliónov baktérií.

Na záver môjho krátkeho článku o tejto nesmierne fascinujúcej téme ešte poviem to, že najväčším a úplne extrémnym prekvapením pre vedcov bol objav, že naši významní malí spoluobyvatelia dokážu komunikovať aj s mozgom a čo je mimoriadne zarážajúce, vedia mu dávať aj rozkazy, ktoré spĺňa. V tomto prípade odhalili zatiaľ len to, že sú v stave produkovať chemické látky slúžiace prenosu signálov a informácií. Či ovplyvňujú aj naše hormóny, enzýmy, náš vegetatívny systém a ďalšie systémy nášho organizmu, to ešte nevieme, ale je to veľmi pravdepodobné.

Jeme práve to, čo chce naše hrubé črevo?

V našom hrubom čreve žijú bilióny baktérií a majú hlad. Experti tvrdia, že našli spôsob, ako sa napojiť do odmeňovacieho systému mozgu, ktorý preprogramujú tak, aby sme s obľubou jedli to, v čom je obsiahnuté práve to, čo potrebujú. Možno preto povedať, že v nejednom ohľade sme len služobníci našich baktérií.

Roman Bednár