Bratislava 2. decembra 2021 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)
Ekonomické dôsledky pandémie viac či menej negatívne pocítilo vo svojich financiách až 54 % Slovákov. Vyplynulo to z prieskumu agentúry Imas pre skupinu Erste. Celkový dopad bol závislý aj od vytvorenej finančnej rezervy, sektora, v ktorom jednotlivec pracuje, či ekonomického statusu ostatných členov domácnosti. Takmer pätina ľudí dokázala aj v čase pandémie mesačne odložiť vyššiu čiastku, najmä vďaka zamestnaniu, obmedzenej spotrebe, či ako rezervu na horšie časy
Výrazné negatívne vplyvy pandémie na finančnú situáciu pocítilo približne 7 % respondentov, pričom ďalšia takmer polovica ľudí pocítila tento negatívny vplyv iba mierne. Zvyšok, zhruba 46 %, respondentov označilo, že COVID-19 nemal vplyv na ich finančnú situáciu.
„Obmedzené možnosti spotreby, tlmená ekonomická aktivita a jej dopad na mzdy mohli mať vplyv aj na úspory jednotlivcov,“ skonštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Zatiaľ čo asi 18 % ľudí označilo, že v čase pandémie usporilo mesačne menšiu sumu než zvyčajne, dve tretiny Slovákov dokázali usporiť rovnako a asi 17 % opýtaných dokázalo mesačne odložiť viac než pred pandémiou. V týchto prípadoch išlo najmä o ľudí, ktorí si v čase pandémie našli prácu, ktorí sa obávali dopadov pandémie, a preto si radšej vytvárali rezervu a ktorí pre obmedzenia nemali toľko možností míňať.
Rastúci trend investovania
Spomedzi vekových skupín dokázali viac odložiť najmä mladí ľudia, ktorých situácia však častokrát mohla byť podľa Horňáka zjednodušená vďaka bývaniu u rodičov.
„Mladí Slováci totiž opúšťajú rodné hniezdo veľmi neskoro, v priemere až tesne pred dovŕšením 31 rokov, čo mohlo pomôcť ich finančnej situácii a poskytnúť viac možností peniaze ušetriť,“ skonštatoval analytik.
Takmer dve tretiny respondentov označili, že v budúcnosti plánujú svoje úspory kumulovať na bežnom, prípadne sporiacom účte. No do popredia sa čoraz častejšie dostáva investovanie, ktoré ako spôsob sporenia do budúcnosti zvažuje viac než tretina respondentov.
„Vo všeobecnosti môžeme pozorovať rastúci podiel ľudí, ktorí majú voči investovaniu pozitívne nastavenie,“ povedal Horňák.
Reklama
Väčšina si stále volí skôr konzervatívne portfólio, pätina ľudí preferuje skôr riskantnejšie investície spojené s potenciálom vyššieho výnosu, ich podiel však v čase rastie. V tejto skupine ide najmä o mladých ľudí a mužov. Postupne s rastúcim vekom ochota riskovať klesá. To je podľa analytika aj pozitívnym vzorcom, keďže niektoré riskantné investície si môžu vyžadovať dlhý investičný horizont, čo pri vysokom veku nemusí korešpondovať s obdobím, kedy bude jednotlivec finančné prostriedky potrebovať.
3.4°C
Piatok 
Sobota 
Nedeľa 
2.7°C
Piatok 
Sobota 
0.2°C
4.7°C
6.2°C
.jpg)
.jpg)
