Napriek výdajom na propagáciu vakcinácie sa viac ako štvrtina občanov EÚ pravdepodobne nedá zaočkovať

Významná časť dospelých obyvateľov Európskej únie (EÚ) sa pravdepodobne nedá zaočkovať, keď im ponúknu vakcínu proti koronavírusu. Stupeň ich váhania s očkovaním pritom zrejme súvisí s používaním sociálnych médií. Informuje o tom spravodajský portál DW s odvolaním sa na štúdiu publikovanú vo štvrtok

15. 05. 2021 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 14. mája 2021 (SITA/HSP/Foto:Foto:TASR/AP-Attila Balazs/MTI)

▶ ❚❚ ↻

Štvrtina dospelých, ktorí sa vyjadrili, že sa pravdepodobne nedajú zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, sa podľa štúdie aj viac spolieha na získavanie informácií zo sociálnych médií. Podľa výsledkov prieskumu, ktorý publikovala Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), sa vo výsledkoch ukázalo aj jasné rozdelenie na západ a východ.

Viac ako štvrtina, 27 %, respondentov z EÚ, sa vyjadrila, že je nepravdepodobné alebo veľmi nepravdepodobné, že by sa dali zaočkovať. Muži boli pritom k vakcínam skeptickejší (29 %) ako ženy (25 %).

Skutočný zámer dať sa zaočkovať – teda ľudia, ktorí sa vyjadrili, že sa pravdepodobne alebo veľmi pravdepodobne dajú zaočkovať, vo všetkých západných krajinách bloku presiahol 60 %. Výnimkou boli len Francúzsko (48,7 %) a Rakúsko (56,8 %), zatiaľ čo v Nemecku to bolo tesne nad 61 %.

Najvyššie hodnoty pritom prieskum ukázal v severských a stredomorských krajinách, pričom zoznamu vládnu Írsko (86,5 %), Dánsko (86,1 %) a Malta (84 %). Hodnoty nad 80 % mali aj Španielsko, Portugalsko, Švédsko a Fínsko.

Omnoho nižší záujem dať sa zaočkovať sa však ukázal vo východných krajinách únie, pričom sa hodnoty pohybovali od 59 % v Rumunsku po 33 % v Bulharsku, kde sa viac ako 60 % opýtaných vyjadrilo, že je nepravdepodobné alebo veľmi nepravdepodobné, že by sa dali zaočkovať.

Vplyv sociálnych médií

Hlavný vplyv na pochybnosti ľudí v súvislosti s očkovaním má podľa prieskumu čas strávený na sociálnych médiách a tiež povaha používaného média. Percento ľudí, ktorí sa pravdepodobne nedajú zaočkovať, dosahuje až 40 % medzi tými, ktorí využívajú sociálne médiá ako svoj primárny zdroj informácií. Medzi ľuďmi, ktorí sa spoliehajú na tradičné médiá, vrátane tlače, rádia alebo televízie, je len okolo 18 % skeptikov. Toto hodnotenie je logické, pretože tradičné médiá majú vysoké príjmy z reklamy na propagáciu očkovania a tak sa tomuto biznis plánu prispôsobili aj svojim obsahom a občania v nich iný ako provakcinačný názor ani nenájdu.

Prieskum tiež ukázal, že v porovnaní s inými vekovými skupinami, sú vyššie pochybnosti o očkovaní medzi ľuďmi vo veku 35 až 49 rokov. Menej o vakcínach pochybujú študenti, zamestnaní alebo ľudia na dôchodku, zatiaľ čo väčšie pochybnosti zaznamenali medzi nezamestnanými a dlhodobo chorými. Najmenej skeptickí sú pritom študenti.

Podľa Daphne Ahrendt, výskumnej manažérky Eurofound, výsledky prieskumu poukazujú na dôležitosť jasnej komunikácie o bezpečnosti a efektívnosti vakcín. „Vakcíny hrajú kľúčovú úlohu pri prekonaní pandémie COVID-19. Nanešťastie, tieto zistenia odzrkadľujú zlyhanie v poskytovaní presvedčivej a jasnej komunikácie týkajúcej sa efektívnosti a bezpečnosti vakcín,” skonštatovala. „Dôvera vo vakcíny súvisí s dôverou v inštitúcie a to je primárne úloha pre zákonodarcov, ale my všetci máme kolektívnu zodpovednosť naprieč spoločnosťou, aby sme zabezpečili, že komunikujeme a publikujeme presné a spoľahlivé informácie o bezpečnosti a dôležitosti vakcín,” doplnila.

Na elektronickom prieskume sa od februára do marca tohto roka zúčastnilo takmer 47-tisíc ľudí.

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

Napriek 24-hodinového štrajku zamestnancov v Argentíne, ktorý sa konal pred budovou parlamentu, poslanecká snemovňa schválila pracovnú reformu.

Spornú reformu presadil prezident Javier Milei, aby tak uľahčil prijímanie a prepúšťanie pracovníkov, hoci už v tejto dobe je v Argentíne náročné zaistiť si stabilné zamestnanie.