Napriek výdajom na propagáciu vakcinácie sa viac ako štvrtina občanov EÚ pravdepodobne nedá zaočkovať

Bratislava 14. mája 2021 (SITA/HSP/Foto:Foto:TASR/AP-Attila Balazs/MTI)

Významná časť dospelých obyvateľov Európskej únie (EÚ) sa pravdepodobne nedá zaočkovať, keď im ponúknu vakcínu proti koronavírusu. Stupeň ich váhania s očkovaním pritom zrejme súvisí s používaním sociálnych médií. Informuje o tom spravodajský portál DW s odvolaním sa na štúdiu publikovanú vo štvrtok

Štvrtina dospelých, ktorí sa vyjadrili, že sa pravdepodobne nedajú zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, sa podľa štúdie aj viac spolieha na získavanie informácií zo sociálnych médií. Podľa výsledkov prieskumu, ktorý publikovala Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), sa vo výsledkoch ukázalo aj jasné rozdelenie na západ a východ.

Viac ako štvrtina, 27 %, respondentov z EÚ, sa vyjadrila, že je nepravdepodobné alebo veľmi nepravdepodobné, že by sa dali zaočkovať. Muži boli pritom k vakcínam skeptickejší (29 %) ako ženy (25 %).

Skutočný zámer dať sa zaočkovať – teda ľudia, ktorí sa vyjadrili, že sa pravdepodobne alebo veľmi pravdepodobne dajú zaočkovať, vo všetkých západných krajinách bloku presiahol 60 %. Výnimkou boli len Francúzsko (48,7 %) a Rakúsko (56,8 %), zatiaľ čo v Nemecku to bolo tesne nad 61 %.

Najvyššie hodnoty pritom prieskum ukázal v severských a stredomorských krajinách, pričom zoznamu vládnu Írsko (86,5 %), Dánsko (86,1 %) a Malta (84 %). Hodnoty nad 80 % mali aj Španielsko, Portugalsko, Švédsko a Fínsko.

Omnoho nižší záujem dať sa zaočkovať sa však ukázal vo východných krajinách únie, pričom sa hodnoty pohybovali od 59 % v Rumunsku po 33 % v Bulharsku, kde sa viac ako 60 % opýtaných vyjadrilo, že je nepravdepodobné alebo veľmi nepravdepodobné, že by sa dali zaočkovať.

Vplyv sociálnych médií

Hlavný vplyv na pochybnosti ľudí v súvislosti s očkovaním má podľa prieskumu čas strávený na sociálnych médiách a tiež povaha používaného média. Percento ľudí, ktorí sa pravdepodobne nedajú zaočkovať, dosahuje až 40 % medzi tými, ktorí využívajú sociálne médiá ako svoj primárny zdroj informácií. Medzi ľuďmi, ktorí sa spoliehajú na tradičné médiá, vrátane tlače, rádia alebo televízie, je len okolo 18 % skeptikov. Toto hodnotenie je logické, pretože tradičné médiá majú vysoké príjmy z reklamy na propagáciu očkovania a tak sa tomuto biznis plánu prispôsobili aj svojim obsahom a občania v nich iný ako provakcinačný názor ani nenájdu.

Prieskum tiež ukázal, že v porovnaní s inými vekovými skupinami, sú vyššie pochybnosti o očkovaní medzi ľuďmi vo veku 35 až 49 rokov. Menej o vakcínach pochybujú študenti, zamestnaní alebo ľudia na dôchodku, zatiaľ čo väčšie pochybnosti zaznamenali medzi nezamestnanými a dlhodobo chorými. Najmenej skeptickí sú pritom študenti.

Podľa Daphne Ahrendt, výskumnej manažérky Eurofound, výsledky prieskumu poukazujú na dôležitosť jasnej komunikácie o bezpečnosti a efektívnosti vakcín. „Vakcíny hrajú kľúčovú úlohu pri prekonaní pandémie COVID-19. Nanešťastie, tieto zistenia odzrkadľujú zlyhanie v poskytovaní presvedčivej a jasnej komunikácie týkajúcej sa efektívnosti a bezpečnosti vakcín,” skonštatovala. „Dôvera vo vakcíny súvisí s dôverou v inštitúcie a to je primárne úloha pre zákonodarcov, ale my všetci máme kolektívnu zodpovednosť naprieč spoločnosťou, aby sme zabezpečili, že komunikujeme a publikujeme presné a spoľahlivé informácie o bezpečnosti a dôležitosti vakcín,” doplnila.

Na elektronickom prieskume sa od februára do marca tohto roka zúčastnilo takmer 47-tisíc ľudí.