Veľká koalícia SPD a CDU/CSU je naďalej možná, hovorí analytik

Berlín 27. septembra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Wolfgang Kumm/dpa via AP,Martin Meissner)

Ak by po nemeckých parlamentných voľbách zlyhali trojkoaličné rokovania či už v konštelácii SPD-Zelení-FDP, alebo CDU/CSU-Zelení-FDP, do úvahy by pripadala i tretia možnosť: veľká koalícia konzervatívnej únie CDU/CSU s SPD, tentoraz však pod vedením sociálnych demokratov. V rozhovore pre TASR to povedal Manuel Müller z berlínskeho Inštitútu pre európsku politiku (IEP)

Podľa analytika je v záujme SPD a CDU/CSU, aby možnosť veľkej koalície zostala prinajmenšom otvorená, a to preto, aby pri formovaní vlády neboli tieto strany úplne závislé od liberálov z FDP a Zelených. “Okrem toho, obe hlavné strany chápu veľkú koalíciu zvyčajne ako posledný prostriedok, ako zabrániť kríze pri zostavovaní vlády a prípadným predčasným voľbám,” uviedol Müller.

Pripomenul, že už po voľbách v roku 2017 nechcela SPD vo veľkej koalícii pokračovať, avšak po stroskotaní koaličných rokovaní so Zelenými a FDP nakoniec na túto možnosť pristala. “Takýto vývoj tento rok síce nie je veľmi pravdepodobný, ale nie je možné ho ani vylúčiť,” tvrdí analytik.

“SPD ani CDU/CSU však o takéto riešenie nemajú skutočný záujem. Po tom, čo zo 16 rokov trvajúcej vlády kancelárky Angely Merkelovej vládli obe strany spolu 12 rokov, sa ich politické spojitosti do veľkej miery vyčerpali,” komentuje.

Reklama

Müller ďalej predpovedá, že FDP a Zelení sa budú teraz snažiť dostať sa na spoločnú politickú vlnu. Ako objasňuje, tieto strany sú si blízke v spoločenských otázkach – obe sa definujú ako “občianskoprávne strany” a zasadzujú sa napríklad za práva komunity LGBTIQ či liberálnejšie zákony o interrupciách. Zároveň však v mnohých iných dôležitých sférach sú ich postoje veľmi rozdielne. Týka sa to hospodárskej, finančnej, sociálnej či klimatickej politiky, poznamenáva.

“Zelení podporujú aktívne zásahy štátu a sú za zvyšovanie daní pre bohatých, zatiaľ čo FDP je, naopak, za dereguláciu a znižovanie daní,” opisuje ich vzájomné odlišnosti. “Obe strany však chcú vládnuť a vedia, že za daných okolností musia spolupracovať,” dopĺňa. “V najlepšom prípade by mohli spoločne vystupovať ako ‘kráľotvorcovia’ a sami rozhodnúť, či vstúpia do koalície s SPD, alebo s CDU/CSU,” dodáva.

Spolupredseda Zelených Robert Habeck podľa denníka Die Zeit uviedol, že pôjdu do vlády, “ktorá je najviac rozhodnutá docieliť čo najväčší pokrok” v otázkach ochrany klímy, ale aj v iných oblastiach, akými sú napríklad európske otázky, migrácia či dôchodky.

Obe strany – Zelení (v prípade vlády s CDU) alebo FDP (v koalícii s SPD) – budú musieť v prípade vstupu do koalície spolupracovať so stranou z iného politického tábora, a teda budú musieť urobiť aj isté ústupky. “Aby pred členmi svojej strany i voličmi ospravedlnili nevyhnutné kompromisy, budú tieto strany nielen viesť tvrdé rokovania, ale budú ich aj verejne inscenovať. Koaličné rokovania sa budú preto pravdepodobne veľmi dlho naťahovať a nakoniec by mohli aj zlyhať,” varoval Müller a dodal, že podobná situácia nastala aj pred štyrmi rokmi.

Ako najpravdepodobnejší výsledok však vidí “semaforovú” koalíciu (SPD-FDP-Zelení), ktorá je u Nemcov podľa prieskumov obľúbenejšia než tzv. “jamajská” koalícia (CDU-Zelení-FDP). SPD sa navyše stala najsilnejšou politickou silou a väčšina obyvateľstva uprednostňuje za kancelára jej kandidáta Olafa Scholza pred Arminom Laschetom z CDU, uzatvára analytik.

Analytik: Šancu stať sa novým nemeckým kancelárom má Scholz i Laschet

Šancu stať sa novým nemeckým kancelárom má Olaf Scholz z víťaznej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ale aj Armin Laschet, predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorá skončila v nedeľňajších parlamentných voľbách na druhom mieste. Povedal to v rozhovore pre TASR profesor Stephan Bröchler z Vysokej školy ekonómie a práva (HWR) Berlin.

“Kancelárom sa stane ten, kto bude schopný dosiahnuť väčšinu v Spolkovom sneme (Bundestagu), a nie nevyhnutne víťaz volieb Olaf Scholz,” pripomína analytik.

Nie je isté, či sa sociálny demokrat stane kancelárom, keďže liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) pred možným spojenectvom s SPD verejne uprednostnili vládu s CDU/CSU a Zelenými. Zelení síce preferujú koalíciu s SPD, avšak nevylučujú ani vládnutie s konzervatívcami, pripomína Bröchler.

“Existuje nielen teoretická, ale aj celkom praktická šanca, že kancelára bude vyberať CDU/CSU,” tvrdí analytik, a to aj napriek tomu, že konzervatívci nie sú víťaznou stranou. Konkrétne sa tak stane v prípade vzniku koaličnej vlády únie so Zelenými a FDP.

“To, či Armin Laschet povedie vládu ako spolkový kancelár, však bude závisieť od toho, či má naďalej podporu únie, alebo musí odstúpiť (z postu šéfa CDU),” upozorňuje.

Denník Die Welt si v tejto súvislosti všíma, že Lascheta po volebnom debakli jeho strany v pondelok vyzvala na odchod z pozície šéfa CDU poslankyňa reprezentujúca túto stranu v krajinskom sneme v Porýní-Falcku Ellen Demuthová. “Armin Laschet, prehrali ste. Prosím, pochopte to. Zabráňte ďalším škodám CDU a odstúpte,” apelovala na sociálnej sieti Twitter.

“Pre úniu je volebný výsledok katastrofou,” dodáva Bröchler s tým, že “Armin Laschet sa musí zodpovedať za najhorší výsledok CDU od založenia Nemeckej spolkovej republiky”. Laschet už síce priznal chyby v predvolebnom boji a avizoval i vyrovnanie sa s volebným výsledkom, na zasadnutí predsedníctva strany ho však kritizovali za to, že CDU by mala jasnejšie priznať volebnú porážku.

“Rozhovory o vytvorení vlády prebiehajú inak, ako to bolo po predošlých voľbách so Spolkového snemu,” naznačuje analytik. “Po prvý raz máme dvoch politikov – Olafa Scholza a Armina Lascheta –, ktorí vedú koaličné rokovania a chcú zastávať post kancelára. Novinkou je i to, že Zelení a FDP sa stretávajú na sondážne rozhovory ešte pred samotnými rokovaniami s SPD a úniou CDU/CSU,” hovorí.

“Počítam s tým, že koaličné rokovania sa skončia omnoho skôr, než tomu bolo po voľbách v roku 2017, keď sa natiahli až do polovice januára 2018,” predpokladá.

Situáciu sa skomplikovala po tom, čo FDP v novembri prerušila trojstranné rokovania s SPD a Zelenými.

Víťazná SPD v nedeľných voľbách do Spolkového snemu získala 25,7 percenta hlasov, zatiaľ čo za blok CDU/CSU hlasovalo 24,1 percenta voličov. Tretí sú Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách, aj keď zaostali za predvolebnými očakávaniami. Polepšili si aj liberáli z FDP, ktorí dostali 11,5 percenta hlasov.