Etika v kampani

Dôležitým faktorom pre fair-play je poctivé odštartovanie kampane len v čase na to zákonom určenej. Dlhodobým nešvárom slovenských politických kampaní je nedodržiavanie časového rámca. Bol to opäť dosluhujúci prezident A.Kiska, ktorý v dlhodobom predstihu začal prezentovať svoju osobu v masívnej  kampani na reklamných pútačoch. Donedávna horúci kandidát, ktorý sa vzdal v prospech Z.Čaputovej, vyštartoval podobne oveľa skôr, než predpokladá zákon. Aj precedens Andreja Kisku, nad ktorým visel nielen tieň, ale aj ťažké mraky podozrenia z nekalých daňových praktík financovania kampane otvára nové diskusné okná pre verejnosť pri posudzovaní najvhodnejších kandidátov, aj keď charakter kampane, štýl prezentácie, riadenie diskusií aj nadstavbový marketing držia diskurz viac v emocionálnej  a vzťahovej (postojovej) rovine prezentácie ako v jej racionálnom, vecnom a hodnotovom posúdení.

Emócie v politike

V tejto prvej sfére posudzovania a vplyvov má navrch jediná žena z top kandidátov. Marketingová prezentácia tejto kandidátky je takmer výlučne založená na emocionálnej (najľahšie ovplyvniteľnej, ale z dlhodobého hľadiska aj najnestabilnejšej) forme. Rola obete, ktorá chce bojovať proti zlu a potrebuje na to pomoc ostatných „slušných“ voličov je priehľadná taktika šitá na mieru tejto kandidátky. Najmenej výrazným z posudzovanej trojice je M.Šefčovič, ktorý sa prezentuje najmenej emocionálne, čo je pri diplomatovi prirodzená pozícia. Naopak, Š.Harabin svojim prejavom ukazuje, že sa nebojí šíriť emócie, ktoré svoje korene majú v nekompromisných postojoch a tabuizovaných témach. Harabin tak rovnako využíva svoje prednosti sudcu a nebojí sa prezentovať hodnotu spravodlivosti vo všetkých jej aspektoch, vrátane „nepríjemnej pravdy“. Emócie v politike sú však dvojsečná zbraň. Tak ako si môžu nakloniť verejnosť, môžu pri prekročení vkusu alebo štýlu emocionálneho prejavu okamžite otočiť priazeň verejnosti proti kandidátovi. Ženské zbrane v politike sú na Slovensku novinkou, aj keď v nej pôsobilo viacero vkusných a charizmatických žien. Rozdiel medzi reálnym, civilným výzorom kandidátky Z.Čaputovej a jej stajlistické vylepšenia v médiách, vrátane počítačových úprav sa môžu ukázať ako kontraproduktívne, rovnako ako cielené pestovanie obete.

Mediálny obraz kandidátov

Dôležitým faktorom je nie reálny, civilný, vecný, ale vykonštruovaný obraz kandidátov médiami. Zo skúmanej top trojice najviac médiá (hlavného prúdu) nadbiehajú Z. Čaputovej, čo nemusí priamo súvisieť s najväčším objemom financií, ktorý na kampaň získala. Finančná presilovka Čaputovej vyskakuje z každého médiá v podobe politickej reklamy. Jej plagáty valcujú najmä webové portály, kde Čaputová vyskakuje takmer okamžite po otvorení webu.  Médiá na Slovensku sú vyhranené, názorov dlhodobo vyprofilované, vrátane orientácie novinárov. Paradoxne proslovenskí, vlasteneckí, konzervatívni či národne orientovaní kandidáti v politike (verejní činitelia) nemajú v médiách hlavného prúdu na Slovensku na ružiach ustlané, skôr naopak. Aj preto v nich nemá Š.Harabin pozitívny obraz a prezentáciu; k M.Šefčovičovi len vďaka euroatlantickej línii sú zhovievaví (pravdepodobne sa tento postoj zmení pred 2.kolom, ak by postúpil so Z.Čaputovou, ale nezmenil by sa, ak by postúpil so Š.Harabinom); najväčšiu náklonnosť chová slovenský mediálny mainstream opäť okato k Z. Čaputovej, ktorá nastúpila na vlnu zvýhodňovania ďalšieho liberálneho kandidáta (ktorý odstúpil – R.Mistríka). Mediálny faktor, najmä v printových médiách a na webových portáloch  je najmenej transparentný a rovnako aj najmenej fair-play spravodlivý voči kandidátom. Voliči by preto tento „informačný“ činiteľ, paradoxne,  mali najmenej brať do úvahy s ohľadom na rôznu mieru konotácie ¹⁾  voči kandidátom, najmä tej negatívnej.

Pôvod financií

Graf (pozri vyššie) v ktorom INP posudzoval výšku financií a ich štruktúru ukazuje, že najväčší objem zdrojov na kampaň doteraz použila Z.Čaputová – 404 961 eur, M. Šefčovič 228 300 eur a Š. Harabin 164 095 eur. ²⁾

Najvyššie výdavky na kampaň má v relevantných kandidátov zas Z.Čaputová. Na porovnanie, rozpočet Š.Harabina 2,5 krát nižší, náklady M.Šefčoviča presahujú polovicu objemu financií, ktoré použila doteraz Z.Čaputová. Aj preto je dôležitým faktorom posúdenia kandidátov štruktúra ich zdrojo a miera nezávislosti voči darcom. Pokiaľ má byť hlava štátu nezávislá aspoň z hľadiska finančných darov, verejnosť by mala poznať ich pôvod. Najväčší podiel financií od politickej strany má paradoxne tiež Z.Čaputová (44,1% zo straníckej kasy a 10,1% od spolustraníkov), spolu 54,2%-ný podiel, čo je 228 300 eur. Tieto peniaze pochádzajú najmä od sponzorov strany Progresívne Slovensko – podnikateľa Michala Trubana a milionárov zo spoločnosti ESET. Zdroje týchto troch, resp. prvých štyroch donorov vysoko prevyšujú všetky ostatné čiastky tejto strany, sú teda rozhodujúce (286 tisíc eur, resp. 354 tisíc eur). Čiastka 178 tisíc eur, ktoré Z.Čaputová dostala práve od svojej politickej strany tvorí rovnako rizikovo nadštandardný podiel. Kandidátka Z.Čaputová je aj finančne silno prepojená (napojená) na súkromné finančné zdroje milionárov a na politický subjekt. Spojenectvom oligarchov pozadí politiky médiá doteraz kritizovali, ale len pri iných subjektoch. Politickému subjektu Progresívne Slovensko, odkiaľ pochádza Čaputová a odkiaľ čerpá najviac prostriedkov na masívnu kampaň médiá prepojenie politickej a finančnej moci a záujmov okato tolerujú.

Maroš Šefčovič rovnako obdržal od strany Smer-SD finančnú podporu (44,2% podiel z celkových zdrojov), čo je podielovo menej ako v prípade Z.Čaputovej a menej aj v celkovom objeme (100 908 eur). Šefčovič má však oproti Čaputovej významný podiel vlastných zdrojov (30,7%-ný podiel z rozpočtu), čo je 70 088 eur. Šefčovič má vyvážený aj tretí pilier svojich zdrojov, pochádzajúci od bežných darcov.  Štefan Harabin neprijal nijaké finančné zdroje od politickej strany, ani od politikov. Uvádza však 10,4%-ný podiel od firemného darcu, čo je rádovo zanedbateľná suma (16 500 eur), viac ako desaťnásobne menšia ako pri Čaputovej.

Nezávislosť

Trend nezávislých, nestraníckych, nepolitických kandidátov na Slovensku, znechutených najmä z parlamentnej politiky sa našiel aj v prezidentských voľbách už pri zvolení A.Kisku. Na jednej strane ide o faktor neznámeho kandidáta, ktorý ešte nemal čo pokaziť, ani si pokaziť meno, ale prípad dosluhujúceho prezidenta z Popradu je varovným prstom pred metódou kupovania mačky vo vreci. Z trojice hodnotených top kandidátov opäť paradoxne má členský preukaz politickej strany a dokonca aj zastáva druhá najvyššiu funkciu v nej (Progresívne Slovensko) práve Z.Čaputová, ktorá sama seba a aj médiá predstavujú ako „občiansku“ kandidátku. Fakty a vzťahy však nepopustia. Zuzana Čaputová je vyhranený, jednoznačný stranícky a politický kandidát, na rozdiel od Harabina aj Šefčoviča, ktorí po roku 1990 neboli členmi nijakého politického subjektu. Jediným rýdzo nezávislým kandidátom z tejto trojice je Š.Harabin, pretože M.Šefčovič je kandidátom s politickou podporou strany Smer-SD a aj prijal, podobne ako Z.Čaputová na svoju kampaň finančné zdroje od politickej strany. Z.Čaputová pôsobila v treťom sektore (Via iuris), ktorý sa nejaví ako „mimovládny“, ale aktívne vstupuje do kreovania verejnej mienky a ovplyvňuje politiku. Financovanie Via iuris malo značný podiel zdrojov pochádzajúcich od G.Sorosom kontrolovaných fondov a nadácií. Soros sa netají snahou ovplyvňovať dianie v jednotlivých krajinách a aj priamo v EÚ. Jeho spoločnosť Open Society Institute uvádza 226 „priateľov otvorenej spoločnosti“ – ideologicko-mocenského projektu, ktorým je Soros posadnutý. Americký občan G.Soros a predstavitelia OSI mali v roku 2018 44 lobistických a podobných stretnutí 3) na pôde európskych inštitúcií, najmú s členmi výkonnej Európskej komisie alebo na pôde Európskeho parlamentu. Tieto väzby môžu znižovať mieru nezávislosti najmä kandidátky Z.Čaputovej a v menšej miere aj bývalého eurokomisára M.Šefčoviča.

Prečo informujeme?

Inštitút národnej politiky priniesol občanom pohľad na favorizovanú trojicu kandidátov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky zo zorných uhlov, ktorú ostávajú v úzadí prezentovania kandidátov v predvolebných debatách. Veríme, že sme prispeli k zvýšeniu informovanosti a k posilneniu ústavného práva občanov na pluralitné informácie v mene šírenia slobody slova a prejavu. Budúcnosť Slovenska zjavne ovplyvní správanie sa voličov, ich ochota prijímať širokú paletu informácií, správne, objektívne a nestranne ich hodnotiť a vyberať budúcich lídrov našej spoločnosti nie podľa mediálneho obrazu, cielenej reklamy, marketingového imidžu, ale podľa vecných a hodnotových kritérií. V tomto príspevku sme sa chceli posilniť práve vecnú stránku objektívnosti, pretože predvolebná kampaň sa takmer výlučne zameriava na emocionálnu a politickú rovinu.

Záverečné hodnotenie

Na základe skúmaných kritérií sme dospeli k nasledovným záverom:

Zuzana Čaputová

(-) najdrahšia kampaň (404 961 eur)

(-) najväčší podiel aj výška darov od politickej strany a oligarchov v pozadí jej financovania (54,2% =

219 500 eur)

(-) najmenej vlastných financií (0,5%)

(+) vyšší podiel zdrojov na kampaň od darov občanov (45,1%)

(-) členka a funkcionárka politickej strany

Sumár: 4x mínus (-), 1x plus (+)

Maroš Šefčovič

(=) priemerne drahá kampaň (228 300 eur)

(-) vyšší podiel straníckych financií v kampani (44,2%)

(+) vyšší podiel vlastných peňazí (30,7%)

(-) podpriemerný podiel od občanov (25,1%)

(+) nečlen politickej strany

Sumár: 2x mínus (-), 2x plus (+), 1x neutrálne (=)

Štefan Harabin

(+) najlacnejšia kampaň (164 095 eur)

(+) nijaký dar od politickej strany – dar od firmy (10,4%)

(+) najvyšší podiel vlastných financií (37,4%)

(+) najväčší podiel darov od občanov (52,4%)

(+) nečlen politickej strany

Sumár: 5x plus (+)

Poradie hodnotenia: 1. Štefan Harabin (5+), 2.Maroš Šefčovič (2+, 2-, 1 neutrálne), 3. Zuzana Čaputová (4-, 1+).

Vysvetlivky:

1. „konotácia“ –  pragmatická zložka významovej štruktúry, ktorá je odrazom najmä hodnotiaceho postoja, kladných a záporných vzťahov  -a asociácií
2. podľa údajov Transparency International Slovensko (TIS) k 20.februáru 2019. Poznámka INP: podľa zákona môže každý kandidát minúť na kampaň v prezidentských voľbách maximálne pre obe kolá 500 000 eur
3. napríklad: https://www.teraz.sk/zahranicie/soros-odkazal-eu-aby-riesila-kvoty/328061-clanok.html