Berlín 1. januára 2019 (HSP/Foto: TASR/AP- Martin Meissner)
Štátna hymna. Vlastenecká emócia prepísaná do tónov a slov… Tak ako krajiny, aj ich hymny majú svoj príbeh, ktorý je niekedy prekvapujúci. Vedeli ste napríklad, že nemecká hymna, áno tá, ktorú spievali aj hitlerovci, bola predtým hymnou Rakúsko-Uhorska a zložil ju Joseph Haydn, ktorý sa narodil kúsok od našich hraníc?
Nový rok je nielen prvým dňom začínajúceho sa roka, ale tiež dátumom, keď si pripomíname 26 rokov od vzniku novodobej Slovenskej republiky ako samostatného štátu so všetkým, čo k tomu patrí – od vlastnej meny až po vlastnú hymnu. Pripomeňme si pri tejto príležitosti niekoľko zaujímavostí spojených s tými najkrajšími štátnymi hymnami.
Akú hymnu spievali naši predkovia ešte pred sto rokmi? Pre mnohých bude prekvapením, že mala tú istú melódiu, ako dnešná nemecká hymna. Jej autorom je slávny skladateľ Joseph Haydn, ktorý sa narodil v Rohrau pri Brucku nad Leithou, čo je len na skok od Bratislavy. Pieseň „Kaiserslied“ zložil pre panovnícky rod Habsburgovcov, vládcov „Svätej ríše Rímskej“, a dlho slúžila ako rakúsko-uhorská hymna. Naši pradedovia a prababky nepoznali inú hymnu, len túto. Vypočujte si ju v prekrásnej verzii:
Nemci si ju už ako „Deutschlandlied“ osvojili až po rozpade monarchie v roku 1922. V súčasnosti však úplne prestali spievať prvé dve z troch sloh svojej hymny. Prečo? Prvú slohu, známu aj ako Deutschland, Deutschland, über alles (Nemecko, Nemecko, nadovšetko), vynechávajú preto, že je spájaná s hitlerovskou Treťou ríšou. A druhá sloha sa zase vynecháva z politickej korektnosti: spieva sa tam totiž aby sa zachovalo nemecké víno, nemecké ženy a nemecké cnosti také, aké boli… A tak oficiálne je ich hymnou len tretia sloha (hoci aj pri tejto ťažko povedať dokedy bude povolená, keďže sa v nej zatiaľ ešte nespieva nič o multikultúrnosti ani o Mohamedovi).
Ľudia sú nepolepšiteľní v tom, že všetko musia porovnávať, a tak porovnávajú aj štátne hymny vo viacerých „hitparádach“. K najkrajším patria starobylé imperiálne európske: vzrušujúca francúzska Marseillaisa, veselá a melodická talianska, nádherná a pompézna britská. Na prvom mieste väčšiny týchto rebríčkov (a to napodiv aj na Západe) však kraľuje tá, ktorá mala zaznieť na poslednej olympiáde, ale nesmela. Je naozaj hodná tej veľkej krajiny: vznešená i barbarská, cítiť z nej aziatskú neúprosnosť, sibírsku nezlomnosť i slovanskú veľkodušnosť:
V rokoch najväčšieho rozvratu 1991 až 2000 malo Rusko inú hymnu, ale nebolo to ono, a tak sa vrátili k pôvodnej melódii, avšak s novými slovami. Mimochodom, autorom dnešného textu ruskej hymny je opäť ten istý Sergej Vladimirovič Michalkov, ktorý pred mnohými desaťročiami zložil na rovnakú melódiu aj pôvodný text „Sojuz nerušimij“.
Medzi najkrajšie štátne hymny však patria aj naše prekrásne stredoeurópske, ktoré nemohli vzniknúť nikde inde, len práve tu, v srdci najvzácnejšieho kontinentu: česká, maďarská, spomínaná rakúsko-uhorská, ale aj naša slovenská, ktorej základom je ľudová pieseň Kopala studienku:
Keď spomíname stredoeurópske hymny, nesmieme zabudnúť ani na izraelskú – áno, aj tá je pôvodne stredoeurópska. Jej melódia pochádza zo starej stredoeurópskej piesne, ktorá sa v mnohých podobách (Kočka leze dírou, pes oknem) v našich končinách vyskytuje najmenej od 17. storočia, a ktorú Bedřich Smetana použil ako nápev pre nádhernú symfonickú báseň Má vlast z cyklu Vltava:
A napokon je tu všeslovanská hymna, ktorej text zložil slovenský kňaz, básnik a historik Samuel Tomášik počas svojej návštevy Prahy v roku 1834, keď bol pobúrený faktom, že nemčinu je v uliciach mesta počuť viac ako češtinu. Pieseň pod názvom Hej, Slovania bola preložená do všetkých slovanských jazykov, môžete si ju vypočuť napríklad tu:
Na Slovensku bola hymnou prvej Slovenskej republiky, hymnou bola aj v Juhoslávii, neskôr v Srbsku a v Čiernej Hore. Hudba je založená na Mazurku Dąbrowskiego, ktorý je hymnou Poľska od roku 1926, ale ktorý je oveľa pomalší.
Ivan Lehotský
7.2°C
Piatok 
Sobota 
Pondelok 
7.6°C
.jpg)
.jpg)
