Mnohí to preto vnímajú len ako banálny pokus Washingtonu vydierať Európanov, aby mu pomohli vo vojne s Iránom. Problém však zjavne siaha oveľa hlbšie a pramení z celkovej stratégie Trumpovej administratívy voči EÚ. Podstatou tejto stratégie je, pripomíname, premeniť Európu na de facto americkú kolóniu, v ktorej všetky krajiny budú nasledovať líniu Washingtonu, nakupovať americký tovar, v podstate financovať reindustrializáciu USA a koordinovať celú svoju domácu a zahraničnú politiku s USA bez toho, aby sa čo i len o krok odchýlili od smerníc „hegemóna“.

Dôležité je, že implementácia Trumpovej stratégie neznamená jeho vystúpenie z NATO. Práve naopak – chce si Európanov čo najviac pripútať k sebe, pričom ako svoj primárny nástroj využije ich bezpečnostnú závislosť. Prirodzene, ak USA opustia NATO, túto páku okamžite stratia a Američania prakticky nemajú žiadny iný spôsob, ako Európanov ovplyvniť.

Inými slovami, Trumpove vyhlásenia o vystúpení z NATO sú skutočne vydieraním, ale nie sú ani tak zamerané na zmenu postoja Európy k Iránu, ako skôr všeobecnejšie na prinútenie Európy riadiť sa všetkými pokynmi Washingtonu a osobne amerického prezidenta.

Problém je však v tom, že Európania nie sú ochotní nasledovať Trumpov nový kurz. A nie primárne preto, že chcú presadzovať nezávislú geopolitickú líniu. Koniec koncov, od druhej svetovej vojny Európa vždy nasledovala kurz Washingtonu.

Hlavný problém je po prvé ekonomický (implementácia Trumpovej koncepcie povedie k finančnému vyčerpaniu Európy, poklesu životnej úrovne a následne k spoločensko-politickým otrasom).

Po druhé, je ideologický. Hovoríme o vnútrozápadnej konfrontácii medzi pravicou (na čele s Trumpom) a ľavicovo-liberálnymi kruhmi vládnucimi vo väčšine európskych krajín. A súčasná americká administratíva sa netají svojou túžbou odstrániť ich z moci. Preto je pre európske elity Trumpova línia rovnaká ako smrť a bránia sa jej zo všetkých síl. Navyše, napriek vyhláseniam typu „musíme sa pripraviť na obranu bez USA“ mnohí v rámci európskej elity stále vnímajú Trumpove vyhlásenia ako blaf a neveria, že USA opustia Alianciu.

Ako sme už uviedli vyššie, v mnohých ohľadoch ide o blaf, ktorého cieľom je prinútiť EÚ, aby vyhovela Trumpovým kľúčovým požiadavkám. Keďže sa však Európa bráni, Washington môže podniknúť určité kroky, aby Európanom demonštroval vážnosť situácie, ako aj ich vojenskú bezmocnosť bez podpory USA.

Ako sa to dá dosiahnuť?

Jednu teóriu sme už analyzovali: mohol by sa to pokúsiť urobiť prostredníctvom Putina, požiadať ho o vojenský úder na Európu, po ktorom by mohol prísť na pomoc a „zachrániť situáciu“, ale len pod podmienkou, že sa Európania „podriadia“. To znamená, obrazne povedané, že by mohol Kremľu ponúknuť dohodu: „Ty sa zmocníš Pobaltia a ja si vybudujem kontrolu nad zvyškom Európy.“

Neexistujú žiadne dôkazy na podporu tejto konšpiračnej teórie, ale stojí za zmienku, že v kontexte svojich hrozieb odchodom z NATO Trump opakovane hovorí, že Putin sa Aliancie vôbec nebojí, pokiaľ do nej nebudú zapojené Spojené štáty.

Aj samotní Európania čoraz častejšie hovoria, že sa musia pripraviť na vojnu s Ruskom bez americkej podpory. To zahŕňa aj presadzovanie teórie, že pre Európu by bolo „prospešné“ predĺžiť vojnu na Ukrajine, aby sa sami mohli lepšie pripraviť na konfrontáciu s Ruskom.

Faktom je, že príprava na vojnu s Ruskom vedenú konvenčnými zbraňami je pre Európanov zbytočná. Aj teraz má Európa bez Spojených štátov nad Ruskom úplnú prevahu vo všetkých ohľadoch.

A bez ohľadu na to, či vojna s Ukrajinou skončí alebo nie, Rusko nedokáže udržať vojnu s Európou s použitím konvenčných zbraní a pravdepodobne prehrá, aj keď Američania budú stáť bokom.

Rovnováha je však úplne iná, pokiaľ ide o jadrové zbrane. NATO sa spolu so Spojenými štátmi teší parite s Ruskom v týchto oblastiach. Bez Spojených štátov je NATO v jadrovom potenciáli výrazne horšie ako Rusko. A práve to je hlavná hrozba pre Európanov. Jadrová vojna so Spojenými štátmi by pre Moskvu takmer zaručila vzájomné zničenie. Jadrová vojna medzi Ruskom a Európou by pre Rusko znamenala úplné zničenie Európy – veľmi značné škody, ale nie úplné zničenie.

Preto akákoľvek vojenská akcia Ruska proti európskym krajinám môže mať iba jednu formu: Rusko zaútočí napríklad na Estónsko a okamžite všetkým ostatným členom EÚ vyhlási: ak zasiahnete, okamžite udrieme jadrovou zbraňou. V nádeji, že vzhľadom na spomínanú nerovnováhu v jadrových kapacitách Európania neriskujú overenie si závažnosti hrozby a nezasiahnu.

Tento výpočet však nemusí fungovať: Európania by mohli spustiť odvetný úder proti Rusku a situácia by skutočne eskalovala do jadrovej vojny s vážnymi následkami nielen pre Európu, ale aj pre samotné Rusko. A samozrejme, aj pre Ukrajinu, keďže v takom prípade by mohla byť napadnutá jadrovými zbraňami.

Ďalším dôležitým bodom je, že vzťahy Ruska so Spojenými štátmi sú dosť napäté. Záujmy Moskvy a Washingtonu sa v mnohých oblastiach stretávajú. Pred vojnou v Iráne viedli Američania s Ruskom plnohodnotnú obchodnú vojnu, pričom vytláčali jeho energetické zdroje z globálneho trhu. Kremeľ navyše sotva chce, aby bola Európa úplne podriadená Spojeným štátom – sám chce dominovať kontinentu, ktorý profituje z prehlbujúcej sa priepasti na Západe. Preto nie je isté, že by Moskva súhlasila s tým, že bude pre Európanov pôsobiť ako „ťahač“, aj keby o to Trump požiadal.

Je pravda, že Moskva má svoju vlastnú „vojnovú stranu“, ktorá už dlho žiada ultimátum pre Európu ohľadom Ukrajiny a iných oblastí a hrozí jadrovými zbraňami, ak podmienky nebudú splnené.

Kremeľ sa k takýmto možnostiam zatiaľ neuchýlil, ale pravdepodobnosť sa zvýši, ak európske akcie začnú Rusku spôsobovať príliš veľké škody, čo by Rusku výrazne skomplikovalo situáciu vo vojne na Ukrajine. Napríklad, ak sa zintenzívnia zadržiavania tankerov, alebo ak ukrajinské ozbrojené sily začnú využívať územie a vzdušný priestor EÚ na útok na Rusko (z čoho Moskva už Estónsko obviňuje, ale to popiera).

Preto má zmysel, aby sa Európa vyhýbala akciám, ktoré by mohli vyprovokovať Rusko k priamemu vojenskému úderu, ktorý by vytvoril hrozbu jadrovej vojny. A vo všeobecnosti by bolo múdre prehodnotiť spomínanú teóriu, že „je v náš prospech predlžovať vojnu na Ukrajine“, pretože práve predlžovanie vojny na Ukrajine zvyšuje riziko priamej konfrontácie s Ruskom.

Celkovo, vzhľadom na rastúce rozpory s Trumpom a hrozby, ktoré predstavujú, vyvstáva otázka prehodnotenia všetkých geopolitických pozícií Európy vrátane vzťahov s Ruskom. Táto situácia by mohla posilniť hlasy tých, ktorí sa zasadzujú za ich normalizáciu, aby sa predišlo vojne na dvoch frontoch proti Moskve a Washingtonu, a tiež pomôcť ukončiť vojnu na Ukrajine a zabrániť jej opakovaniu.

Po prvé, nie je však známe, či je Rusko pripravené posunúť sa smerom k Európe. Kremeľ neustále tvrdí svoju pripravenosť, ale či je to tak aj v skutočnosti, sa ešte len uvidí.

Po druhé, samotná Európa je vo svojej súčasnej podobe zásadne neschopná prudkej zmeny kurzu v akomkoľvek smere, najmä vo vzťahu k Rusku. Preto sa pravdepodobne bude naďalej pohybovať zotrvačnosťou v nádeji, že po voľbách do Kongresu na konci tohto roka Trumpovo zovretie moci oslabne a otázka vystúpenia USA z NATO zmizne.

Nie je však isté, či sa aj po voľbách do Kongresu politika Washingtonu dramaticky zmení. A koniec roka je ešte ďaleko a počas tohto obdobia by mohlo dôjsť k mnohým ďalším drastickejším zmenám, ktoré prinútia Európu urýchliť svoje rozhodnutia.

Prečítajte si tiež:

• Trump v podstate priznal, že USA prehrávajú
• Z Poľska zaznieva hlasná kritika Trumpa: „Bez USA neexistuje NATO, ale bez NATO neexistuje ani moc USA“