Posledný spor viedla dvojica kvôli vzájomnému vynášaniu špinavej bielizne, dnes to posunuli do roviny politickej, keď Ľubomír Galko (Demokrati) požaduje, aby opozičné strany vylúčili povolebnú spoluprácu s hnutím Igora Matoviča. Pretože „Spolupráca s HS je nemožná, vláda s HS je nemožná.”

A keďže vníma nekončiace útoky (hovorí o klamstvách a polopravdách) od tohto subjektu smerom na opozičných kolegov, požaduje radikálny rez: „Treba to proste uťať a umiestniť HS do pozície a na tú stranu politického ihriska, kam reálne patrí.”

Hlas Matovičovi, hlas stratený?

Podľa Galka k žiadnej povolebnej dohode s Matovičom nemôže prísť. Ako trieštiteľa opozície ho vnímajú aj niektorí voliči Demokratov, keď o ňom píšu, že je „Ficov trójsky kôň.” Niet divu, keď si uzurpoval pozíciu toho, kto bude rozdávať karty či rozumy, a kázať napríklad Šimečkovi, ako sa postaviť ku kauze jeho účtovníctva vlastnej matky. Je to z Matovičovej strany rafinovaný postup, pretože si ho môže dovoliť. Existuje totiž vysoký predpoklad, že on bude jazýčkom na miske váh pri skladaní budúcej vlády, ak štvorkoalícia PS-SaS-KDH-Demokrati nezíska dostatočný počet mandátov.

Sám pritom tvrdí, že by doprial potenciálnym partnerom úspech, avšak aj v aktuálnom rozhovore progresívcov otvorene zhadzuje. A otvorene tiež priznáva (toto jedno mu kvitujem), že „z ich úchyliek im nedovolíme presadiť ani ň.”

Tvrdý protiúder s nábehom na KO

Galkovi jeho slová nedaroval Matovičov človek Marek Šefčík, veď takto zhodnotil jeho minulosť: „Keď bol u nás, nemal problém sa negatívne vyjadrovať na adresu PS aj Demokratov. Hovoril opakovane, akí sú sympatizanti nášho hnutia najlepší, akí sú výborní. Keď sa Hnutiu SLOVENSKO nedarilo a šlo v prieskumoch s percentami dole a on neuspel v eurovoľbách na našej kandidátke, v ktorých mu robili veľkú kampaň naši sympatizanti aj hnutie ako také, tak sa na nás vykašľal.”

Takto poukazuje na jeho oportunizmus, prospechárstvo. Hovorí, že Galko doslova opľul 270 000 voličov Matovičovho hnutia. Dodáva, že jeho bývalý kolega kedysi „zosmiešňoval ľudí z PS, KDH, Demokratov a SaS, že ani protesty robiť nevedia.” Používa na jeho adresu aj hodnotiace výrazy ako vierolomnosť, veľkohubosť, zákernosť. Pekného slova by asi nenašiel, ale asi tomu netreba čudovať…

Napokon, charaktery sa vždy nakoniec vyfarbia. Len škoda, že niektoré až potom, čo sa dostali do parlamentu, aby tam zastupovali slovenský národ. Na základe týchto ich šarvátok však existuje aspoň nádej, že menej rozhodnutí voliči podobných subjektov si to do volieb ešte rozmyslia.

Ešte dodám, že konzervatívna strana akou je KDH, sa mala namiesto odmietnutia povolebnej spolupráce so stranami súčasnej vládnej koalície radšej vyjadriť k tomu, či pôjde s ľuďmi, ktorí sú schopní takýchto nízkych prekáračiek. Veď ak sa „bijú” už teraz, čo bude potom pri rozdeľovaní rezortov alebo prijímaní zákonov? Ale pardon, zabudol som – vzhľadom na konzervatívnu afinitu (a spoločnú nenávisť voči predsedovi vlády) majú vlastne k matovičovcom celkom blízko…