Zdvojnásobil počet úradníkov, vyháňal odborníkov bez straníckych väzieb a peniaze daňovníkov prelieva do fiktívnych pozícií pre funkcionárov strany. Kraj je pritom naďalej najchudobnejší a najzadlženejší na Slovensku a Majerský ho ešte viac zadlžil, len aby sa vo volebnom roku mohol predviesť.

Mazurek chce tento stav zmeniť korektnou komunikáciou s občanmi aj všetkými starostami, zmysluplnými projektami, zoštíhlením krajského aparátu, ako aj serióznym auditom a následným transparentným hospodárením. Verí, že tentoraz sa podarí zjednotiť konzervatívnych voličov naprieč stranami a Majerského dokážu poraziť. Aké témy budú v jeho kampani nosné, čím a ako chce osloviť voličov a ako bude financovaná jeho kampaň? A ktorá funkcia by v prípade jeho zvolenia za šéfa PSK bude mať prioritu?

V rozhovore nechýbajú ani európske témy, ako napríklad kritika energetickej závislosti Európy od USA. Ale sú tu aj pozitívne správy v podobe stále silnejšieho tlaku na obnovenie dodávok energonosičov z Ruska, ako aj novej migračnej legislatívy, ktorá má výrazne uľahčiť vyhostenie nelegálnych migrantov.

Viac sa dozviete vo videorozhovore s europoslancom, podpredsedom hnutia Republika a kandidátom na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja, Bc. Milanom Mazurekom.

Už začiatkom februára pán Krišanda, štátny tajomník rezortu školstva, v rozhovore pre Hlavné správy prezradil, že budete kandidovať za župana Prešovského kraja. Po pár týždňoch je tá informácia oficiálne potvrdená a venujú sa jej už aj ostatné médiá. Prečo ste sa pre kandidatúru rozhodli?

Nebudem klamať, s pánom Krišandom sme sa o tejto veci bavili ešte predtým, než to v rozhovore pre vás otvorene priznal. Zvažovali sme možnosť postaviť ma ako kandidáta na predsedu Prešovského samosprávneho kraja, keďže – na rovinu – sme veľmi nespokojní s tým, ako župan Majerský kraj riadi. A nespokojní sme aj s tým, ako riadi KDH a kam sa posúva konzervatívna politika na Slovensku. Prehra Milana Majerského v Prešovskom samosprávnom kraji by mohla byť pre KDH fatálna. Tá strana klame konzervatívnych voličov a ťahá ich do spolupráce s progresívcami.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Cieľom nebolo postaviť práve mňa. Cieľom bolo nájsť kandidáta, ktorý dokáže zjednotiť hlasy všetkých, ktorí zastávajú konzervatívne, tradičné hodnoty, aby aj súčasná vládna koalícia, aj hnutie Republika, malo svojho spoločného zástupcu.

Lebo posledné voľby dopadli tak, že Hlas sa s hnutím Republika odmietol dohodnúť na spoločnom kandidátovi a presne preto Milan Majerský vyhral. Teraz dúfam, že Hlas už nerobí tú istú chybu. Z rozhovorov s pánom Krišandom vyplynulo, že najväčšiu šancu mám podľa všetkých okolností a ukazovateľov ja. A že by bolo rozumné a zodpovedné do týchto volieb ísť. Povedal som, že sa tejto výzvy nebojím, a nebojím sa zodpovednosti riadiť samosprávny kraj.

Máme dobrý a kvalitný tím, som župným poslancom a viem veľmi dobre, aké sú problematické javy pri riadení samosprávneho kraja. Na základe toho som sa rozhodol, že do tohto zápasu idem.

Čo ľudia na východe pánovi Majerskému, ako županovi, najviac vyčítajú?

Samozrejme, je to absolútny nezáujem o tie najključovejšie problémy, ako napríklad školstvo. Vidíme, že pán Majerský v jednotlivých regiónoch zrušil obrovské množstvo dôležitých škôl. Aj v regiónoch s ťažkou dopravnou prístupnosťou, ako napríklad Svidník, a presúva všetky kľúčové aspekty toho kraja do Prešova.

Takisto vidíme, že kým Milan Majerský nastúpil na post župana, tak Prešovský samosprávny kraj, ako úrad, mal približne 170 zamestnancov. Dnes ich je 340. Ako je vôbec možné, že Majerský zdvojnásobil počet zamestnancov? Hovoríme o zamestnancoch, ktorí sú priamo na úrade samosprávneho kraja. Ale kraj sa dvakrát nenafúkol, kraj nemá dvakrát väčšiu rozlohu, nemá dvakrát toľko kompetencií, nemá dvakrát toľko obyvateľov. Skrátka, ľudia mu vyčítajú, že z Prešovského samozprávneho kraja a z jeho úradu urobil doslovne a dopísmena centrálu KDH.

A to nie je môj dojem, to je fakt. My vieme, že keď KDH nebolo v parlamente, a Majerský ako predstaviteľ a predseda KDH mal len tú Prešovskú župu, tak samozrejme potreboval nejaké zázemie. Na tom úrade došlo k zásadným zmenám, ktoré spočívali v tom, že ľudia, ktorí neboli nejakým spôsobom spojení s KDH, častokrát dostali vyhadzov. Videli sme, že proste končia v práci bez ohľadu na to, či boli odborníci, či boli kvalitní.

Jednoducho sa s pracovnou pozíciou museli rozlúčiť práve preto, aby uvoľnili priestor ľuďom z KDH. Milan Majerský pritom investoval aj do ďalších organizácií, ktoré kraj platil, aby tam mohol natlačiť ešte viac straníckeho kádra. Sú tu legendárne prípady, ako napríklad okresný predseda KDH z Kežmarku, ktorý bez verejnej súťaže, bez akéhokoľvek obstarávania, fakturoval tisíce eur, pravidelne každý mesiac, za nejaký inžiniering, za energetické poradenstvo a podobné služby. A takýmto spôsobom sa prelievajú peniaze zo samosprávneho kraja do tej „správnej“ centrály. Toto treba zastaviť a na prvé miesto opätovne postaviť záujem obyvateľov.

Veľkou témou v Prešovskom kraji bola vždy aj rómska otázka. Zlepšilo sa v tejto oblasti niečo za šéfovania pána Majerského?

Nezlepšilo sa samozrejme absolútne nič. Ale v tomto prípade to nebudem nejakým spôsobom až tak hádzať na pána Majerského. Čím nechcem povedať, že k tomu tiež neprispel napríklad tým, že zo samosprávneho kraja na išli peniaze na hlúpe projekty, ktoré nemajú efekt a účinok. Len preto, aby si nejakým spôsobom zavďačil niektoré z tých organizácií, ktoré mu potom možno pomôžu. Ale toto je celonárodná otázka, ktorá je o nastavení systému využitia zdrojov z Európskej únie, využitia práce policie, ministerstva vnútra. To sa z pozície kraja vyriešiť nedá.

Čo ale kraj urobiť môže, je rozhodovať sa pri investíciách a pri využívaní tých regionálnych, eurofondových schém. A do ktorých sa má kraj zapája tak, aby išli na zmysluplné projekty. Tam Majerský fatálne zlyhal. Keď hovoríme o investíciách do osád, hovoríme o investíciách do projektov, ktoré mali pomôcť zlepšiť spolužitie medzi skupinami obyvateľstva. A tam totálne zlyhal. V otázke bezpečnosti sa nezlepšilo vôbec nič, aj tu samosprávny kraj taktiež zaostáva.

Štatistiky hovoria samy za seba. Prešovský samosprávny kraj má najhoršiu infraštruktúru zo všetkých krajov, je najchudobnejší, má najvyššiu nezamestnanosť. Proste tie čísla ostali tak, ako boli.

S tým rozdielom, že samosprávnemu kraju narástla zadlženosť. Majerský hospodári s rekordným rozpočtom, na rok 2026 bol schválený vo výške vyše 540 miliónov eur, z toho 100 miliónov ide čisto na splácanie úverov. Ide ako kamikadze – naberá dlhy, len aby sa mohol ukázať vo volebnom roku. A čo bude v budúcnosti, to ho nezaujíma.

Poďme sa teda venovať tomu, čím chcete osloviť voličov. Čo by ste robili inak a lepšie?

Samozrejme treba zlepšiť komunikáciu. Obrovské množstvo starostov mi hovorí, že pán Majerský sa k nim správa arogantne, nekomunikuje s nimi, uprednostňuje KDH pred všetkými ostatnými. A to sú hriechy, ktoré sú naozaj neospravedlniteľné. Musíte hľadať cestu k zmysluplnej spolupráci. To, že niekto kandidoval za inú stranu, nemôže byť dôvod odpisovať celú obec. S Majerským je ale konštruktívna spolupráca jednoducho ťažká.

Druhá kľúčová vec je, ktorú ľudia vidia je, že ktokoľvek Majerského skritizuje – či už na zastupiteľstve alebo kdekoľvek inde – buď dostane padáka, alebo je schopný sa mu pomstiť aj na celej jeho rodine. Vyhodiť rodinných príslušníkov zo zamestnania, ak náhodou pracujú v inštitúciách samosprávneho kraja. Videl som to naživo, keď jeden z poslancov skritizoval Milana Majerského na zastupiteľstve a on sa rozhodol normálne zrušiť jeho pozíciu v domove sociálnych služieb, kde pracoval. Len preto, aby sa mu pomstil. Toto je absolútne choromyseľné a podlé správanie, ktoré pri riadení kraja nemá priestor. Poviem to takto slušne, lebo dalo by sa nájsť mnoho iných, horších vyjadrení.

Potom je tu samozrejme aj spravovanie majetku kraja. Je nemysliteľné, aby sa s rozpočtom narábalo tak, ako sa narába. Kraj proste nemôže mať tak obrovské množstvo zamestnancov, rôznych organizácií, do ktorých nalieva veľké množstvo finančných zdrojov. Tie majú ísť na rekonštrukciu ciest, údržbu a domovy sociálnych služieb. Je choré, keď vidíme, že ženy v domovoch sociálnych služieb – v tej najťažšej práci, kde sa musia starať o bezvládnych, ľudí s ťažkými zdravotnými postihnutiami, o seniorov – majú minimálne mzdy. A potom vidíme rôzne fiktívne, inžinierské, energetické pozície, ktoré kraj vytvára preto, aby mohol zamestnávať okresných predsedov KDH. Toto sa musí zásadne prehodnotiť a zmeniť. Takisto aj nakladanie s majetkom samosprávneho kraja. Tam musí byť efektivita, tam musí byť zodpovednosť, tam sa musí hľadieť na to, aby sme každé zdroje využili tak, aby sme tomu kraju pomohli.

Raz som na zastupiteľstve kritizoval, že kraj žiadal 2,5-miliónovú dotáciu na projekt, ktorého popis zabral jeden odstavec na A4-ke. Keď som sa pýtal, čo z tých peňazí bude, odpovedali mi, že je to mäkký projekt a prostriedky sa nájdu počas realizácie. To sú nemysliteľné veci. Kraj musí presne vedieť, na čo dáva peniaze a efektívne rátať s každou korunou. Lebo keď sa bude takto naďalej zadlžovať, a Majerský bude odstrihávať Prešov od ostatných regiónov, tak to dopadne katastrofou.

Takže vaša vízia je nezvyšovať zadlžovanie, viac komunikovať so starostami, zoštíhliť aparát, vynakladať prostriedky na zmysluplné projekty a neplytvať peniazmi. To sú tie najväčšie boľačky?

To je úplne jednoznačné. Ten kraj musí prejsť veľkým – nazvime to – auditom. To znamená, že každý nezmyselný výdavok, ktorý bol nejakým spôsobom zazmluvnený a učinený, musí byť zastavený a zrušený. A do budúcna musíme eliminovať možnosť, že k niečomu takému opäť dôjde. Musíme identifikovať aj všetky tie zbytočné a prázdne pracovné miesta.

Ja nehovorím o tom, že ideme vyhádzovať upratovačky alebo kvalitných odborníkov, ktorí na kraji sú, to v žiadnom prípade. Ale všetky tie fiktívne pracovné miesta, ktoré povytváral rôznym predstaviteľom KDH, to všetko sa musí skončiť. Musíme zrušiť nezmyselné organizácie, ako napríklad Energetická agentúra Prešovského samosprávneho kraja, ktorá je od kraja odstrihnutá. Ale kraj do nej nalieva peniaze a financujú sa tam ľudia, na ktorých my nevidíme, nevieme ich kontrolovať, ani ako poslanci župy, čo je absolútne nemysliteľné. Takto to fungovať nemôže. To znamená, áno, vo využívaní prostriedkov musí byť transparentnosť a efektivita. A kľúčová je práve tá efektivita.

Ľudia musia vidieť a cítiť, že majú v zime udržiavané cesty, že kraj normálne funguje, že sa investuje do zdravotníctva, napríklad do nemocnice v Starej Ľubovni, a že sa rozvíja školstvo. Vecí, ktoré treba zmeniť, je obrovské množstvo a detaily budeme predstavovať postupne v programe.

V úvodnej odpovedi ste načrtli aj nejaké možnosti podpory od iných strán. Ako to vidíte?

Samozrejme, rokujeme so stranami vládnej koalície, ale teraz nebudem prezrádzať žiadne detaily. Snažíme sa nájsť cestu, aby sme mohli tie voľby vyhrať, pretože je to v záujme úplne všetkých. To, čo KDH predvádza, je jednoducho neodpustiteľné. A tieto voľby majú presah aj na celonárodnú politiku. KDH vie, že keby o župu prišlo, bola by to pre nich pred parlamentnými voľbami tvrdá rana. A keďže KDH vylúčilo zo spolupráce väčšinu konzervatívnych a pronárodných strán a otvorilo náruč len tým progresívnym a liberálnym, poraziť Majerského bude mať veľký dopad aj na budúcu národnú politiku. Jedným z aspektov je dosiahnuť aj to, aby nevznikla progresívna vláda. Čiže dve víťazstvá v jednom.

Rokujeme teda so stranami vládnej koalície, tie debaty sú otvorené, zatiaľ nemáme konkrétne výsledky. Ale verím, že nájdeme cestu a zjednotíme sa. Pretože ak by sme tých kandidátov proti Majerskému postavili viac, je pochopiteľné, že sa hlasy roztrieštia a celá táto súčasná, parlamentná progresívna opozícia, Majerského podporí, pretože KDH s PS-kom spolupracuje.

A čo sa týka Hlasu, tak Hlas je hlavný dôvod, prečo KDH v minulých samosprávnych voľbách uspelo, prečo sa Majerský stal županom. Pretože keď si zrátate hlasy pre pána Michala Kaliňáka a mňa, v ostatných krajských voľbách, tak Majerský by prehral, keby sme mali len jedného kandidáta. Hlas to nechcel. Dúfam, že teraz už bude mať Hlas toľko rozumu, aby ukázal, na ktorej strane stojí. A ak by sa rozhodoli postaviť vlastného kandidáta, je jasné, že sú s KDH dohodnutí. Iná možnosť neexistuje. Takže verím, že budú mať rozum, a keď ma aj nepodporia, tak aspoň nepostavia vlastného kandidáta.

O chvíľu sa začne vo veľkom „kampaňovať“. Ako bude vyzerať vaša kampaň? Bude to klasika, billboardy, nejaké mediálne výstupy, alebo sa skôr chcete sustrediť na sociálne siete? A druhá otázka, ako budete kampaň financovať? Lebo samozrejme, niečo to stojí.

V minulých voľbách som minul na kampaň asi 5-6 tisíc eur a získal som skoro 11% hlasov. Myslím, že ľudia ma poznajú. Budem mať billboardy, letáky do schránok, využijem sociálne siete… Ale nebude to kampaň za státisíce eur, to v žiadnom prípade. Budem hlavne chodiť po všetkých krajských akciách, to znamená jarmoky, stretnutia a podobne. V jednotlivých mestách, v obciach sa toho deje veľmi veľa. Chcem ich pochodiť čo najviac, hovoriť s ľuďmi, ponúknuť im víziu a samozrejme sa pýtať na ich problémy. To bude podľa mňa absolútne kľúčové.

Financovať to budeme samozrejme zo zdrojov Hnutia Republika. Vidím to v rovine niekoľkých desiatok tisíc eur, určite menej, ako 50 tisíc, takže hnutie Republika to pokojne zvládne.

Nemyslím si, že je pre mňa potrebné zháňať si ďalších sponzorov, ani nič podobné. Nechcem sa u nikoho zadlžiť, nikomu nechcem byť „vďačný“. Nechcem byť v situácii, že po voľbách, ak by sa podarilo zvíťaziť, za mnou niekto prišiel a povedal – no, a teraz sa treba odvďačiť. Nie. Na toto ja nie som. Nikdy som to v politike neurobil a nikdy sa to urobiť nechystám.

Ste jednou z hlavných tvári hnutia Republika, aktuálne europoslanec. V prípade, že by ste v župných voľbách zvíťazili, ako by ste to riešili? Pánovi Majerskému mnohí vyčítajú, že sedí v podstate až na troch stoličkách – je šéfom strany, poslancom Národnej rady a šéfom Prešovského samosprávneho kraja. Išli by ste podobnou cestou, alebo by ste sa sústredili viac na ten kraj?

Toto je dobrá otázka. Tým, že keď má pán Majerský teda tie stoličky až tri, tak ak by som ja teoreticky bol poslanec Európskeho parlamentu a zároveň župan, stále by to bolo lepšie, ako v súčasnosti.

Ale odpoviem. Ja by som sa funkcie europoslanca veľmi rád vzdal. Nie preto, že by som sa jej bál, ale preto, že jednoducho nemám rád lietanie. V lietadle sa cítim strašne a do Bruselu musím lietať pravidelne. Čiže, keby tá situácia bola nastavená takto, vzdám sa funkcie Európskeho poslanca a sústredím sa na ten kraj, a na Slovensko.

Jediné, naozaj jediné, čo mi v tejto súvislosti stále behá hlavou a vplýva na to rozhodnutie je situácia, ktorá nastala v podstate až na konci minulého roka, keď som začal pri niektorých prejavoch vystupovať v Európskom parlamente po anglicky. Malo to skutočne masívny dosah, po celej planéte.

Veď ste to videli, zdieľal to aj Elon Musk, pred 240 miliónmi ľudí. Každý z tých prejavov, ktoré som odvtedy mal po anglicky, videli na všetkých platformách dohromady desiatky miliónov ľudí. Pretože keď hovoríte po anglicky, hovoríte k miliardám.

Toto je jediná vec, ktorú zvažujem – či prísť o takúto silnú pozíciu v tom zmysle, že dokážem z malého Slovenska hovoriť doslova k celému svetu a posúvať ten verejnú diskusiu. Pretože – aj keď netvrdím, že by som v tomto ohľade bol nejakou kľúčovou postavou – aj ja môžem byť tým, ktorý môže aspoň svojou trochou prispieť k tomu, aby aj v iných štátoch ľudia volili viac tie eurorealistické politické strany. A pomôcť tak otočiť celú situáciu v Európskom parlamente. To je pre mňa kľúčové. Kto ma pozná, ten to potvrdí. Nedávno som dostal pozvánku na veľký remigration summit v Portugalsku, nikdy tam nebol žiaden Slovák. A to len preto, lebo mám svoje prejavy v EP v angličtine.

Vidím to teda tak, že ak by som sa stal županom, dám si jeden-dva mesiace na skúšku. V EP musíte byť fyzicky iba asi 10 dní do mesiaca, zvyšok sa dá riešiť online. Ak sa to ale nebude dať skĺbiť, vzdám sa funkcie europoslanca – kraj musí byť priorita.

A čo kombinácia Národná rada SR a župan?

Je to ešte veľmi ďaleko, aby som na to mohol dať jasnú odpoveď. Je veľa vecí, ktoré to môžu ovplyvniť. A až keď ste v pozícii župana, viete si vytvoriť komplexný obraz o tom, koľko to z vášho času vlastne zaberie, koľko tomu musíte dávať, aby ste sa tej práci venovali naozaj na 100%. Ja nechcem veci flákať.

A hlavne, ak by som sa stal predsedom samosprávneho kraja, musím počítať aj s tým – všetci to vedia – že médiá urobia všetko preto, aby ma doslova zničili. Budú hľadať akékoľvek, čo je len malinké pochybenie preto, aby sa do mňa mohli pustiť a stonásobne to nafúknuť. Keby som to podcenil a dopadol zle, zničím tým aj hnutie Republika. A to v žiadnom prípade neurobím.

Preto sa na to pozerám jednoznačne tak, že ak by sa to podarilo, musí sa do toho ísť naplno a so 100% výsledkom. Urobiť všetko preto, aby sme ten kraj riadili najlepšie, ako sa len dá. Milan Majerský tú latku nenastavil veľmi vysoko a riadiť to lepšie a efektívnejšie nie je ťažké. Ale to neznamená, že ja sa uspokojím len s tým, že budem lepší ako Majerský. Nie, my chceme byť absolútna špička.

Poďme aj na európske témy. Vieme, že minulý týždeň zasadal Europarlament. Čo sa riešilo? Predpokladám, že veľká pozornosť sa venovala súčasnej situácii s energonosičmi a príbuzným témam. Alebo sa mýlim?

Bohužiaľ sa mýlite. Hoci sa v EP diskutovalo aj o tom, že vojna, ktorú USA s Izraelom vedú proti Iránu, má katastrofálne následky na ceny energií – každý to vidí na pumpách, a svet to privádza na pokraj tretej svetovej vojny – žiadna aktívna snaha o zmenu tu nenastáva.

Ale čoraz viac europoslancov hovorí – odstrihli ste sa od ruských zdrojov, teraz vám Trump s Netanyahuom odstrihli arabské zdroje, a dnes ste odkázaní na predražené americké. Trump napísal, že Európa si má zabezpečiť dodávky cez Hormuzský prieliv sama, alebo nech kupuje od USA. Urobili z nás vazalov.

Napriek všetkej tej rusofóbii je otvorenie prílevu energonosičov z Ruska najspoľahlivejšia a najlacnejšia cesta, inak ekonomicky padneme. A ja sa k tomu prikláňam. Je čas ukončiť vojnu na Ukrajine a naučiť sa zmysluplne hospodáriť.

V EP sa odhlasovala aj nová obchodná dohoda s USA, ktorú aj samotná Európska komisia označila pre Európu za jednostranne nevýhodnú. Ja som hlasoval proti. Zelení, ľavicoví a progresívni europoslanci hovoria, že toto je príležitosť postaviť ešte viac veterných turbín – proste blázni.

Ale bola tam aspoň jedna dobrá vec. EP v prvom čítaní odsúhlasil nový systém vyhostenia nelegálnych imigrantov z EÚ. Ja nemám k nelegálnej imigrácii žiadnu toleranciu. Ak sem niekto príde legálne – napríklad softvérový inžinier do veľkej korporácie – proti tomu nemám nič. Ale mnohí, ktorí sem prichádzajú, to robia nelegálne, pretože legálne by sa sem nedostali. A môžu to byť aj kriminálnici, vrahovia, teroristi. Títo ľudia z EÚ dokonca neodchádzajú ani po vyhostení, až 80 percent ich tu ostáva a pácha kriminalitu. Toto netoleruje žiaden príčetný štát.

Preto sme odhlasovali novú legislatívu. Centrá mimo EÚ pre zadržiavanie počas azylového procesu, okamžitá platnosť zamietnutia azylu bez odkladného účinku odvolania, povinné lekárske testy veku. Lebo mnohí aj v tomto klamú, 30-ročný tvrdí, že má 17… A čo presadil Milan Uhrík – ktokoľvek, komu bol azyl zamietnutý z dôvodu bezpečnostnej hrozby, nikdy viac o azyl v Európe nebude môcť požiadať, ani do nej vstúpiť. A toto malo platiť dávno.

Chcem zdôrazniť, že všetci slovenskí europoslanci za to hlasovali. Okrem Progresívneho Slovenska, ktoré sa zdržalo. KDH, Hlas, Smer, Republika – všetci. Toto je v podstate aj akýsi IQ test. A Progresívne Slovensko sa zdržalo hlasovania za to, aby boli vrahovia, teroristi a násilníci z EÚ vyhostení. Nech na to ľudia pamätajú, keď budú počuť, ako progresívne poslankyne rozprávajú napríklad o právach žien.