– Makroanalytik VÚB Michal Lehuta zverejnil graf, z ktorého na prvý pohľad vychádza, že Poľsko po pandémii rástlo rýchlejšie a Nemecko dlhodobo stagnuje.

– Slovensko je na Nemecko naviazané v aute a priemyselnom reťazci, kým svet sa môže znovu roztriasť cez energiu.

– Zásobníky a núdzové rezervy dávajú čas, ale neriešia, za akú cenu budeme plyn a ropu zháňať pred ďalšou zimou.

Jednoduchý graf vie niekedy otvoriť správnu otázku, aj keď na ňu sám nedá odpoveď. Pri porovnaní vývoja HDP v regióne bije do očí najmä dlhodobá slabosť Nemecka. Pre Slovensko je však dôležitejšie nie to, kde je ktorá čiara, ale to, čo by s našou ekonomikou urobilo ďalšie oslabenie krajiny, na ktorú sme naviazaní práve v jadre vlastného priemyslu. A ešte horšie by bolo, keby sa k tomu pridal nový energetický otras zo sveta.

Graf ukazuje, ako sa ekonomiky regiónu posunuli oproti roku 2019. To podstatné pre budúci vývoj Slovenska sa však začína až pri otázke, čo do Nemecka vyvážame a ako draho vieme vyrábať, keď sa trasie energia.

Nemecko nie je len partner. Je to naše slabé miesto

Nemecko po dvoch rokoch poklesu v roku 2025 v podstate stagnovalo a jeho oživenie zostáva slabé. Európska komisia to spája so slabým dopytom, obchodným napätím a problémami priemyslu. Pre Slovensko to nie je vzdialená správa z Berlína. Je to problém, ktorý sa dotýka nášho vlastného hospodárstva.

Nemecko je stále najväčším odberateľom slovenského vývozu. Podľa posledných plne uzavretých údajov tam v roku 2025 smerovalo 21,4 percenta nášho exportu. Už to samo osebe je vysoká koncentrácia rizika. Slovenský problém je však ešte vážnejší v tom, že na Nemecko nie sme naviazaní len objemom. Sme naň naviazaní práve v odvetví, na ktorom stojí jadro nášho priemyslu.

Desatina slovenského exportu stojí na jedinom spojení

V roku 2025 tvoril automotive približne 34,9 percenta celého slovenského vývozu. Samotný automotive export do Nemecka dosiahol približne 10,72 miliardy eur, teda asi 9,7 percenta celého slovenského exportu. Inými slovami, takmer desatina všetkého, čo Slovensko vyvezie, stojí priamo na jedinom spojení, na aute a na nemeckom trhu.

Pri pohľade len na Nemecko je táto koncentrácia ešte ostrejšia. Z približne 23,72 miliardy eur slovenského vývozu do Nemecka tvorili samotné osobné autá 7,49 miliardy eur a časti a súčasti motorových vozidiel ďalších 3,10 miliardy eur. Len tieto dve položky tak robili približne 44,6 percenta nášho exportu do Nemecka.

Preto slabé Nemecko nie je pre Slovensko len horšia správa zo zahraničia. Je to zásah do vlastného priemyselného jadra. A práve preto je dôležité, čo sa stane ďalej s energiou. Ak príde druhý úder cez náklady, problém už nebude len na strane odbytu.

Druhý úder prichádza cez energiu

Druhá slabina Slovenska neprichádza z Nemecka, ale zo sveta. Ak by sa vojenský konflikt na Blízkom východe rozšíril tak, že by ostal Hormuzský prieliv dlhodobo zatvorený, prípadne zasiahol aj energetickú infraštruktúru krajín v Perzskom zálive, Európa by necítila len nepríjemné titulky. Cítila by ropu, plyn, dopravu, hnojivá a napokon aj ceny.

Medzinárodná energetická agentúra uvádza, že cez Hormuz prechádza približne 20 miliónov barelov ropy denne, teda asi štvrtina svetového námorného obchodu s ropou. Pri plyne je to podobne vážne, keďže cez tento prieliv ide aj veľká časť svetového obchodu s LNG z Kataru a Spojených arabských emirátov. IEA zároveň upozorňuje, že cez región vedú aj významné toky hnojivových vstupov, najmä močoviny, amoniaku a fosfátov.

Pre Slovensko to znamená jednoduchú vec. Ak príde väčší energetický otras, neprejaví sa len na čerpacích staniciach. Prejaví sa vo výrobe, v doprave, v cenách vstupov a napokon aj v peňaženkách domácností. NBS, Európska komisia aj MMF dlhodobo upozorňujú, že pri malej otvorenej ekonomike sa drahšia energia neprelieva len do účtov za kúrenie, ale aj do širších nákladov podnikov a cien tovarov.

Dvojitý úder na odbyt aj náklady

Práve tu sa ukazuje, prečo je Slovensko zraniteľné z dvoch strán naraz. Slabé Nemecko znamená tlak na odbyt. Energetický šok znamená tlak na náklady. A krajina, ktorá je priemyselne úzko postavená na aute a jeho dodávateľoch, je pri takomto dvojitom údere krehkejšia než ekonomika, ktorá má širší základ.

Presne v tom spočíva riziko budúceho slovenského vývoja. Nie v jednej zlej správe. Nie v jednom kvartáli. Ale v tom, že ak sa naraz zhorší dopyt po našich kľúčových výrobkoch a zároveň zdražie energia, problém sa nebude týkať len grafov a prognóz. Týkať sa bude subdodávateľov, regiónov, investícií, pracovných miest a neskôr aj rozpočtu štátu.

MMF v máji 2025 upozornil, že spomalenie nemeckého automobilového sektora má na Slovensko a Maďarsko v pomere k HDP asi 5 až 10-krát väčší dopad než na samotné Nemecko. Tu by mali spozornieť všetci tí, ktorí sa pri debate o nemeckej stagnácii ešte stále utešujú, že ide len o problém veľkej západnej ekonomiky. Nejde. Je to aj náš problém.

Slovensko nie je bez ochrany. V zásobníkoch je plyn a pri rope existujú núdzové rezervy. To však nie je imunita. Je to len časová poistka. Hlavná otázka neznie, či máme dnes niečo uložené. Hlavná otázka znie, za akú cenu bude Európa tieto zásoby pred ďalšou zimou znovu plniť, ak sa svetový trh opäť otrasie.

To isté platí pri rope. Núdzové rezervy dávajú čas. Nerobia z krajiny ekonomiku, ktorá je odolná voči dlhému a drahému šoku. Ak sa otriasajú ceny a neistota trvá, problém sa presunie od fyzickej dostupnosti k tomu, koľko to celé bude stáť.

Čo treba zmeniť, ak nechceme stále len čakať na cudzie otrasy

Slovensko neprestane byť priemyselnou krajinou ani obchodovať s Nemeckom. Nemalo by však ďalej stáť na modeli, v ktorom je príliš závislé od jedného trhu a zároveň príliš citlivé na drahú energiu. Kým sa toto nezmení, budeme stále čakať na cudzie otrasy. Raz sa problém bude volať nemecká stagnácia. Inokedy drahý plyn alebo vojna na Blízkom východe. V skutočnosti však pôjde stále o tú istú slabinu Slovenska.