Európska nočná mora: Začína sa v tom črtať vzorec

Nezdá sa vám, že nás vťahujú do nekonečného reťazca ekonomických kríz, inflácie, zdražovania a ekonomickej stagnácie? Najnovšie sa opustil eurokomisár pre energetiku Dan Joergensen. To je pán, ktorý tvrdí, že jedine zelená energetika spasí Európu či už po stránke ekonomickej alebo bezpečnostnej (!).  Podľa jeho aktuálneho vyhlásenia sa máme pripraviť vo vzťahu k vojne proti Iránu na ďalekosiahle dôsledky. Zdôrazňuje, že Únia má byť teraz jednotná a konať perspektívne. Upozornil, že 30 dní konfliktu na Blízkom východe nám priťažilo na cenách importu fosílnych palív o 14 miliárd eur. S touto tendenciou hrozí zhoršenie podmienok priemyslu aj nákladov domácností. Dobre, a ja sa pýtam, prečo potom chceme posielať nejakých 90 miliárd štátu, ktorý nie je členom nášho klubu, a ktorý si rieši regionálny konflikt, aký sám spôsobil nezodpovednou politikou po neústavnom prevrate? Rozumiete tomu? Ja nie.

Na všetko máme, len na vlastných ľudí nie

Príde mi smiešne, že bruselskí lídri ohlasujú plánovanú prípravu akejsi pomoci pre domácnosti. My ju už máme – energopomoc. Z vlastného, pretože eurofondy na doplatky na energie ísť nemohli. Ak to chápem správne, v dôsledku zdražovania energií teraz predsa len dostaneme energopomoc priamo od Únie? A z čoho, prosím vás? Veď nás komisia vyzýva, aby sme menej jazdili autami, menej lietali, a viac pracovali z domu (to posledné je vlastne dobrý nápad – len žiaľ pripomína pandemické opatrenia…).

Niekto si celý život šetrí na vysnívané auto, a teraz ho má nechať stáť v garáži, pretože z politických dôvodov sme sa odrezali od ruskej ropy? Toto je nový európsky sen: návrat na bicykle, ako u nás v mestečku za starého režimu. V poriadku, je to zdravé a šetrí prírodu. Avšak krok späť v životnom štýle si nemôžete od ľudí vynucovať (padlo dokonca odporúčanie, aby ste šoférovali viac „úsporne”).

Tak teda sen, či nočná mora?

Utorkové rokovanie na ministerskej úrovni členských štátov neviedlo k ničomu. Napriek tomu Joergensen sľúbil, že komisia „pripraví balíček.” Pretože analytici majú strach z tzv. Ropného šoku, teda fenoménu, aký sa vyskytol naposledy v roku 1973 za vojny niektorých arabských krajín proti Izraelu a mal celosvetový dopad na ekonomiku (inflácia, recesia). Dopyt vtedy prevýšil ponuku a barel ropy v priebehu roka vyskočil z ceny 3 dolárov na 14. V USA stáli na pumpách rady, a boli radi, keď sa im podarilo natankovať. Naopak Sovietsky zväz prosperoval, veď sa zvýšil dopyt po jeho produkte.

Asi nikto príčetný by nechcel zažiť dobu, keď sa výroba spomalí alebo úplne zastaví, a ľudia začnú prichádzať o prácu a stratia schopnosť splácať svoje záväzky.

Slovákov dostatočne vyčerpali obmedzenia, ktoré priniesla pandémia, pričom si málokto uvedomuje, že nákup nadbytočného počtu vakcín (v miliónoch, niektoré krajiny v desiatkach miliónov) zaťažil verejný rozpočet ešte aj roky potom, čo sa z COVIDu stala spomienka (Maďarsko sa pre nevyplatenie týchto dávok bude teraz súdiť s Pfizerom). Veď momentálne máme ohlásený hospodársky rast mizerných 0,5% pri inflácii až do 4% (pri predlžovaní blízkovýchodného konfliktu sa môže vyšplhať až na 6%).

Spamätať by sa však mal v prvom rade Brusel. Už sme premrhali jednu šancu vrátiť sa k zdravému rozumu, veď dotujeme nekonečnú vojnu na Ukrajine (pod rôznymi zámienkami). Toto je príležitosť číslo dva, aby tamojšie elity ukázali, že v prvom rade myslia na občanov, až potom na zelené dohody či protiruský odpor. Lenže na základe ich doterajšieho správania je ľahké odhadnúť, ako sa zachovajú – budú nás poúčať o šetrnom šoférovaní (na diaľnici máte spomaliť o 10km/h), krvavej ruskej rope, a nevyhnutnosti sťahovať opasky.

Ich vlastné bruchá však medzitým rastú a rastú.

A mne ten spôsob, akým sa financovali vakcíny a neskôr Zelenského režim našepkáva, že opäť budeme svedkami veľkého biznisu (možno sa bude týkať ohlásenej obnovy jadrových elektrární)…