„Zahraničnú politiku Českej republiky určuje vláda, nie hlava štátu. Názory prezidenta sú preto v tomto ohľade irelevantné,“ uviedol minister zahraničných vecí Petr Macinka v odpovedi na otázku tlačovej agentúry ČTK v súvislosti s protimaďarskými výrokmi Petra Pavla.

Podľa českého prezidenta by Česká republika mala prehodnotiť svoje vzťahy s Maďarskom. Petr Pavel považuje za neprijateľné, aby politik EÚ odovzdával citlivé informácie Rusku, najmä ak to ohrozuje aj bezpečnosť Českej republiky.

Pavel reagoval na telefonické rozhovory medzi maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm a ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ktorých tajné nahrávky boli zverejnené len nedávno.

„V praxi by to muselo znamenať – aspoň podľa môjho názoru – obmedzenie všetkých vzťahov s Péterom Szijjártóm, keďže úplne stratil dôveryhodnosť. Viktor Orbán o tom určite tiež vedel. Verím, že takéto veci nemôžu zostať bez následkov,“ uviedol Pavel v českej verejnoprávnej televízii.

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka (Motoristé sobě) je presvedčený, že táto záležitosť predstavuje pokus ovplyvniť voľby v Maďarsku.

„Zverejnenie výsledkov odposluchov maďarského ministra zahraničných vecí z roku 2024 až v roku 2026, teda pred voľbami, je smiešne,“ povedal politik.

Podľa českého ministra zahraničných vecí hlava štátu pravdepodobne dáva signál zvyšku opozície, čo by mali hovoriť.

Dodajme, že Szijjártó si robil posmech zo svojho odpočúvania zahraničnými spravodajskými službami: „Dnes urobili nový ‚veľký objav‘: Dokázali, že na verejnosti hovorím to isté, čo hovorím po telefóne. Bravo!“

Maďarský minister zahraničných vecí reagoval na svojich kritikov tým, že poukázal na to, že zoznam odpočúvaných telefonátov bol „neúplný“, keďže sa „pravidelne radil s ministrami zahraničných vecí viacerých nečlenských krajín EÚ o otázkach sankcií“.

Denník dodáva, že český prezident Petr Pavel pravidelne prekračuje hranice svojej funkcie tým, že sa vyjadruje k otázkam zahraničnej politiky spôsobom, ktorý ignoruje zdržanlivosť, aká sa od hlavy štátu očakáva. Bývalý generál, ktorý vďačí za svoj raketový vzostup vstupu do Komunistickej strany v roku 1985, hneď na začiatku svojho funkčného obdobia kritizoval údajný obrat Viktora Orbána o 180 stupňov – od oponenta Sovietskeho zväzu a zástancu liberalizmu k politike, ktorá sa nepáči európskemu mainstreamu. Bývalý komunista je teraz vlajkonosičom globalistickej politiky v strednej Európe, kde sú na vzostupe konzervatívne strany. Vo svojej domovskej krajine je tiež neformálnym vodcom chabnúcej opozície, ktorá sa snaží presadiť vojnový a progresívny program bývalej vládnej koalície, ktorej členovia sú teraz v opozícii.

Prečítajte si tiež:

• Szijjártó potvrdil rozhovor s Lavrovom a všetkých vysmial
• Szijjártó volal Lavrovovi počas prestávok na stretnutiach EÚ, aby poskytol „čerstvé správy“