Vedci zistili, prečo je Antarktída pokrytá ľadom

Londýn 28. novembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Medzinárodný tím vedcov z Tasmánia, Veľkej Británie, Holandska a Nórska odhalil príčinu globálneho ochladenia pred 34 miliónmi rokov, ktoré viedlo k vzniku silnej ľadovej pokrývky v Antarktíde. Štúdia bola zverejnená v časopise Nature Communications

Ilustračné foto

Podľa štúdie hral v tomto procese hlavnú úlohu nielen pokles koncentrácie oxidu uhličitého v zemskej atmosfére, ale aj tektonické zmeny, ktoré ovplyvnili cirkuláciu morskej vody v Južnom oceáne.

Reklama

Tradične sa predpokladá, že zmenu teplej klímy na chladnú na začiatku kenozoika (pred 52 až 34 miliónmi rokov) spôsobilo kritické zníženie obsahu oxidu uhličitého v atmosfére. Tieto zásadné zmeny, ktoré určili stav modernej klímy Zeme, viedli k zníženiu priemernej povrchovej teploty celej planéty, rozšíreniu kontinentálnych ľadovcov v Antarktíde a vzniku izolovaného ekosystému antarktického morského ľadu.

Vedci sa však sporia o to, akú úlohu mohlo hrať klesanie morského dna, ktoré otvorilo Drakeov prieliv v Južnom oceáne medzi Antarktídou a Južnou Amerikou a Tasmánsky priechod – vody medzi Austráliou a Antarktídou. Vznikol tak cirkumpolárny antarktický prúd, ktorý obteká Antarktídu a prechádza všetkými poludníkmi. Tento prúd mohol pôsobiť ako tepelný izolátor a zabrániť ohrievaniu Antarktídy. Moderné oceánske modely však nepotvrdzujú, že by k prenosu tepla k brehom Antarktídy vôbec dochádzalo, a preto prúd nemal na ochladzovanie južného pólu žiadny vplyv.

Reklama

Model oceánu

V novej práci vedci vyvinuli model oceánu s vyšším rozlíšením ako predchádzajúce modely, ktorý presne reprodukoval topografiu dna v staroveku a preukázal, že tektonika skutočne zohrávala dôležitú úlohu pri reorganizácii prenosu tepla v Južnom oceáne. Keby bol čo i len jeden zo spomínaných prielivov hlboký menej ako 300 m, morská cirkulácia by prenášala teplú vodu k brehom Antarktídy. Keď morské dno kleslo hlbšie ako 300 metrov, cirkulácia prudko zoslabli, čo spôsobilo ochladenie povrchových vôd o 2-5 stupňov Celzia.

Vedci upozorňujú, že pokles hladiny oxidu uhličitého bol pravdepodobne rozhodujúcim faktorom pre rast ľadového príkrovu Antarktídy. Podnebie Južného oceánu však ovplyvňovali aj tektonické procesy, ktoré mohli stanoviť prahové hodnoty koncentrácií CO2, pod ktorými dochádzalo k zaľadneniu kontinentu. Autori článku preto uzatvárajú, že pri budúcich štúdiách citlivosti klímy na skleníkové plyny je potrebné zohľadniť tektoniku.

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.