Bristol 3. novembra 2016 (HSP/Foto:newscientist.com)
V univerzitnom robotickom laboratóriu v Bristole je vo vani umiestnený tzv. robotický saprofág, ktorý sa živí dodávanou potravou, spracúva ju na energiu a zvyšok vypudí zo svojho “tela”
Vyzerá nenápadne, ale nie je to obyčajný robot. Je to “sebestačný” mäkký typ robota (soft robot) s “ústami, bruchom a črevom” požívajúci potravu, ktorej si vezme len toľko, koľko potrebuje.
Ako píše New Scientist, jeho “ústa” tvorí mäkká polymérna membrána a “brucho” je plné vody a biolátok. Umelé “črevo” je vlastne akýsi mikrobiálny palivový článok (MFC) plný mikróbov, ktoré rozkladajú biomasu a získanú chemickú energiu premieňajú na elektrickú energiu, ktorá poháňa celého robota. Nezužitkovaná odpadová hmota je potom vytlačená zadným koncom von a zároveň sa na prednej strane do “brucha” nasaje potrebné množstvo vody, aby prebehol ďalší tráviaci cyklus.
“Vytlačí dostatok energie, aby bol sebestačný, čo je skutočný prielom,” hovorí Fumiya Iida, robotický výskumník z univerzity v Cambridge. Ak náhodou nevystačí jeden článok MFC, pripojí sa niekoľko ďalších sériovo, tak ako batérie.
Takýto robot ako “živý organizmus” by mohol vykonávať rôzne činnosti aj dlhodobo bez akéhokoľvek ľudského zásahu. Nastavil by sa niekde do nehostinného prostredia: napríklad do oblasti zasiahnutej rádioaktivitou alebo do znečisteného jazera.
V súčasnej dobe je všetko len v skúšobnej fáze a procesy prebiehajú v ideálnych podmienkach. Živiny sú vo vode rovnomerne rozložené a tak ľahko stráviteľné. No nároky sa pomaly pritvrdzujú. Vedci pracujú aj na tom, aby sa z “trávenia” dalo získať viac energie, aby robot mohol vykonávať aj zložitejšie úlohy.
“V budúcnosti by roboti mohli byť vpustení do oceánu, aby zbierali odpadky,” hovorí Hemma Philamoreová, jedna z tvorcov robota na univerzite v Bristole, ktorí chcú “vyvinúť robota, ktorý môže pôsobiť prirodzene, v prírodnom prostredí”.
12.9°C
Sobota 
Nedeľa 
Piatok 
Sobota 
.jpg)
.jpg)
