Svet 1. augusta 2017 (HSP/Foto: TASR/AP- Kirsty Wigglesworth)
Najnovšia štúdia zasadila ranu tvrdeniam, že okrem našej Zeme existujú obývané svety, kde sa udržiaval život na základe kvapalnej vody ako kľúčovej zložky
Vedci prichádzajú s tvrdeniami, že vzdialené svety obiehajúce okolo hviezd podobných nášmu Slnku niekedy prešli (alebo možno ešte prejdú) fázami s existenciou vody. Napríklad, ak by sa nejaká planéta bez života (ako naša Zem v ranej fáze) začala otepľovať a roztopil by sa na nej ľad. Takýmito ľadovými guľami (svetmi) sú dokonca v našej vlastnej Slnečnej sústave aj Jupiterov mesiac Europa a Saturnov Enceladus.
Ale nová štúdia v časopise Nature Geoscience to popiera. Jun Yang z Pekinskej univerzity v Číne a jeho tím použil 3D klimatické modely na simuláciu vývoja ľadových planét a zistil, že bez atmosférických skleníkových plynov (ako má naša Zem) by energia potrebná na rozmrazenie ľadovej planéty bola taká vysoká, že by ten ľad prešiel rovno z tuhého skupenstva na plynné bez potrebnej tekutej životaschopnej fázy.
“Zistili sme, že hviezdne toky, ktoré sú potrebné na prekonanie pôvodného stavu snehovej gule na planéte, sú také veľké, že vedú k významnej strate vody a vylučujú obývateľnosť planéty,” skonštatoval tím.
Týkalo by sa to aj mesiacov Europa a Enceladus, ktoré by sa podľa toho zmenili hneď na ohnivé, keď Slnko dosiahne v priebehu niekoľkých miliárd rokov superhusté červené obrie fázové teplo.
Zem bola príkladom ľadového sveta, ktorý sa pred 600-800 miliónmi rokov roztopil vďaka vulkanickým erupciám, ktoré vytvorili atmosferické skleníkové plyny a zmiernili “horúčavy”, čo umožnilo dosiahnuť tekutosť vody.
Týmto sa však do pozitívneho svetla nestavajú skleníkové plyny uvoľňované ľudskou činnosťou spaľovaním uhlia, ropy a plynu, pretože pridávanie CO2 do ovzdušia od čias priemyselnej revolúcie spôsobuje to, že atmosféra si zachováva čoraz viac slnečného tepla, až do takej miery, že to poškodí dokonale vyváženú klímu Zeme.