Môj profil 
Predplatné
Vedci prichádzajú s tvrdeniami, že vzdialené svety obiehajúce okolo hviezd podobných nášmu Slnku niekedy prešli (alebo možno ešte prejdú) fázami s existenciou vody. Napríklad, ak by sa nejaká planéta bez života (ako naša Zem v ranej fáze) začala otepľovať a roztopil by sa na nej ľad. Takýmito ľadovými guľami (svetmi) sú dokonca v našej vlastnej Slnečnej sústave aj Jupiterov mesiac Europa a Saturnov Enceladus.
Ale nová štúdia v časopise Nature Geoscience to popiera. Jun Yang z Pekinskej univerzity v Číne a jeho tím použil 3D klimatické modely na simuláciu vývoja ľadových planét a zistil, že bez atmosférických skleníkových plynov (ako má naša Zem) by energia potrebná na rozmrazenie ľadovej planéty bola taká vysoká, že by ten ľad prešiel rovno z tuhého skupenstva na plynné bez potrebnej tekutej životaschopnej fázy.
“Zistili sme, že hviezdne toky, ktoré sú potrebné na prekonanie pôvodného stavu snehovej gule na planéte, sú také veľké, že vedú k významnej strate vody a vylučujú obývateľnosť planéty,” skonštatoval tím.
Týkalo by sa to aj mesiacov Europa a Enceladus, ktoré by sa podľa toho zmenili hneď na ohnivé, keď Slnko dosiahne v priebehu niekoľkých miliárd rokov superhusté červené obrie fázové teplo.
Zem bola príkladom ľadového sveta, ktorý sa pred 600-800 miliónmi rokov roztopil vďaka vulkanickým erupciám, ktoré vytvorili atmosferické skleníkové plyny a zmiernili “horúčavy”, čo umožnilo dosiahnuť tekutosť vody.
Týmto sa však do pozitívneho svetla nestavajú skleníkové plyny uvoľňované ľudskou činnosťou spaľovaním uhlia, ropy a plynu, pretože pridávanie CO2 do ovzdušia od čias priemyselnej revolúcie spôsobuje to, že atmosféra si zachováva čoraz viac slnečného tepla, až do takej miery, že to poškodí dokonale vyváženú klímu Zeme.
.JPG)
.jpg)
