Môj profil 
Predplatné
V úvodnom príhovore Ján Čarnogurský oboznámil prítomných s odpoveďou ministerstva na svoju žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona „v ktorých dňoch, v ktorom dennom čase a po ktorých cestách sa budú presúvať transporty americkej armády v júni a júli t.r. po území Slovenska”. Dostal odpoveď, z ktorej je každému jasné, že na polovicu svojej otázky ju vlastne nedostal. Resp. dostal to, na čo sa vôbec nepýtal. (Aj my sme boli v armáde, aj my sme organizovali a uskutočňovali presuny a teda vieme o akom minimálnom časovom úseku hovoríme, keď sa pri kolónach použije pojem operatíva.)
Ján Čarnogurský si bol vedomý, že odpovedajúci mu neodpovedal len preto, že mu odpovedať nechcel a tak vyjadril, prečo je to tak? Konštatoval, že nech nás je, koľko nás je, ministerstvo sa nás za každých okolností bojí.
A boja sa nás aj USA, ktorým by sme za iných okolností gratulovali k nadchádzajúcemu Dňu nezávislosti. Takto však musíme konštatovať, že veľký americký národ je aj najväčším agresorom na svete a že súčasné USA najviac rozrušujú svetový poriadok. No a ak to Slovensko dáva najavo málom, je to vždy lepšie, akoby to nedávalo najavo ničím.
Ján Čarnogurský to priklincoval aj ďalšou pravdou, že „ľudí, ktorí rozhodujú o prejazde amerických vojenských kolón po Slovensku, je početne omnoho menej, ako tých, ktorí sa proti nim pred ministerstvom zhromaždili. „Nechceme americkú politiku a budeme to dávať najavo“, dodal.
Ďalším rečníkom bol Jalal Sulejman, ktorý obrátil pozornosť na to, že ministerstvo obrany zakrývaním informácií prezrádza svoj strach, no zároveň sa verejne hlási, že nás chce chrániť. Skonštatoval tiež, že NATO sa nedožije roku 2019 a teda osláv 70-tky svojej organizácie.
Artur Bekmatov sa opäť vrátil k pojmu strach. Povedal, že ministerstvo obrany ho má taký, že kvôli nemu už klame. Pretože za minulý mesiac vraj Slovenskom prešlo vyše 60 vojenských kolón.
Druhým klamstvom ministerstva je štatút základne vo Vajnoroch. Lebo tu už nejde o slovenskú základňu, ale o základňu NATO, ktorá je dokonca pod poľským velením.
Tretím klamstvom ministerstva obrany podľa Artura Bekmatova je zmena štatútu misie našich vojakov v Pobaltsku. Dnes sa už nehovorí o cvičení, ale o našej stálej prítomnosti tam. Vojenské cvičenie sa tak zmenilo na stálu vojenskú provokáciu.
A že Rusko má záujem obsadiť Poľsko? „Na čo by mu to bolo, keď bohatstvo sa nachádza na východe“, skonštatoval na záver A. Bekmatov.
Zaujímavosťou tohto protestného zhromaždenia bola účasť predstaviteľa čs.-kórejského priateľstva, ktorý pohovoril o situácii na Kórejskom polostrove od konca 2. sv. vojny. Za povšimnutie vraj stojí fakt, že takmer všade, kam americké vojská vstúpili cez 2. sv. vojnu, zostávajú aj po vyše 70 rokoch, zatiaľ čo Červená armáda sa z oslobodených území čoskoro stiahla“.
Vladimír Mikunda
