Vatikánska filatelistická a numizmatická služba vydala pri príležitosti 90 rokov Vatikánskeho mestského štátu sériu štyroch pohľadníc. Autorka ich obrazových predlôh, talianska umelkyňa Gabriella Titotto na prvej z nich znázornila Lurdskú Pannu Máriu podľa kópie v Lurdskej jaskynke vo Vatikánskych záhradách.

Lateránske zmluvy z 11. februára 1929

Pamätná pohľadnica symbolicky pripomína, že k podpisu Lateránskych zmlúv, ktorými sa zrodil Vatikánsky mestský štát (Stato della Città del Vaticano), došlo práve na sviatok Lurdskej Panny Márie, 11. februára 1929. Na bokoch pohľadnice sú erby pápežov Pia XI. a Pia XII.

Druhá pohľadnica znázorňuje známu žlto-bielu vatikánsku vlajku. Na jej pozadí okrem toho vidíme notovú partitúru Pápežskej hymny (L´Inno Pontificio). Skladbu skomponovanú Charlesom Gounodom vyhlásil za oficiálnu hymnu Vatikánu Pius XII. v roku 1950. Prítomné sú aj erby ďalších pápežov, dnes už oboch vyhlásených za svätých: sv. Jána XXIII. a sv. Pavla VI.

Obvod vatikánskych múrov, ktoré dnes predstavujú teritoriálnu hranicu medzi Vatikánom a Talianskom, zachytáva tretia pohľadnica. Nájdeme na nej aj erby Božieho služobníka Jána Pavla I. a sv. Jána Pavla II. Je tu aj socha sv. Petra od Arnolfa di Cambio a vitráž zobrazujúca Ducha Svätého z apsidy Vatikánskej baziliky.

Patrón Vatikánu je sv. archanjel Michal

Na poslednej, štvrtej z výročnej série pohľadníc, nájdeme vyobrazenie patróna Vatikánskeho mestského štátu, ktorým je sv. archanjel Michal, kresba zodpovedá soche vo Vatikánskych záhradách, umiestnenej na začiatku pontifikátu pápeža Františka, na ktorej odhalení sa zúčastnil aj vtedy čerstvo emeritný pápež Benedikt XVI.

Napokon obálka k sérii pohľadníc zobrazuje Lateránsky palác, miesto podpísania historických Lateránskych zmlúv, ako aj samotnú Lateránsku baziliku, vedľa ktorej stojí. Všetky štyri pohľadnice prirodzene nesú aj odtlačok erbu Vatikánskeho mestského štátu.

Pri slávnostnom požehnaním Svätého Otca Urbi et orbi na Vianoce a na Veľkú noc sa postava pápeža zvyčajne objaví na loggii Vatikánskej baziliky za zvukov fanfár.  V podaní Dychového orchestra Vatikánskeho žandárskeho zboru znejú tóny vatikánskej hymny, ktorej autorom je francúzsky skladateľ Charles Gounod. Ako hymna Vatikánskeho mestského štátu zaznieva Gounodova skladba aj pri iných reprezentačných príležitostiach. Okrem inštrumentálnej podoby existuje aj v štvorhlasnom prevedení speváckeho zboru so sprievodom organu.

Pápežský pochod Charlesa Gounoda

Dielo francúzskeho skladateľa Charlesa Gounoda s názvom Pápežský pochod sa stalo oficiálnou hymnou Vatikánskeho mestského štátu presne v polovici 20. storočia. Bolo to rozhodnutím pápeža Pia XII. pri príležitosti blížiaceho sa Svätého roka 1950. Takto oficiálne ako štátna hymna po prvý raz zaznela 24. decembra 1949. Gounodov Pápežský pochod tak nahradil staršiu vatikánsku hymnu skomponovanú v r. 1857 v dobovom štýle Vittorinom Hallmayrom.

Charles-François Gounod (1818-1893) bol významnou skladateľskou osobnosťou 19. storočia. Narodil sa v roku 1818 v Paríži. Preslávila ho najmä skladba Ave Maria, ale aj opera Faust a ďalšie diela. Bol človekom hlbokej viery a istý čas dokonca študoval teológiu a uvažoval o kňazskom a misionárskom povolaní.

Svoj Pápežský pochod skomponoval Gounod ešte v roku 1869 pre kňazské jubileum pápeža Pia IX. V premiére skladba zaznela 11. apríla 1869 v podaní siedmich vojenských orchestrov nastúpených pred Vatikánskou bazilikou. Za nadšených ovácií prítomných na Námestí sv. Petra museli hudobníci skladbu niekoľko krát zopakovať.

Pápežská hymna s fanfárami

Napriek úspechu tejto prezentácie sa však Gounodovmu pochodu hneď nepodarilo nahradiť dovtedy zaužívanú Hallmayrovu hymnu. Stalo sa tak až po 81 rokoch, za pontifikátu Pia XII. Ako už bolo spomenuté, nová hymna zaznela na prahu Svätého roka, na Štedrý večer 1949, a to v hudobnom naštudovaní pod vedením Massima Lancellotiho.

O čom sa spieva vo vatikánskej hymne?

Pôvodne bola Gounodova hymna bez textu, ako inštrumentálna skladba v prevedení dychovej hudby s fanfárami. Takto sa aj dnes najčastejšie prezentuje pri slávnostných príležitostiach vo Vatikáne alebo pri apoštolských cestách ako pocta hlave štátu.

Neskôr bol pre Pápežský pochod zostavený aj text, takže vatikánska hymna dnes existuje aj v spievanej podobe. Text má viacero verzií. Ten, ktorý v taliančine zostavil Mons. Antonio Allegra s úvodnými slovami „Roma immortale dei martiri e santi“, hovorí o nesmrteľnom Ríme, meste mučeníkov a svätých. Voľný preklad do slovenčiny by bol nasledovný:

„Rím nesmrteľný, mučeníkov a svätých, Rím nesmrteľný, prijmi naše spevy. Sláva na nebesiach nášmu Pánu Bohu, pokoj ľuďom verným Kristovi v láske. K tebe prichádzame, anjelský Pastier, v tebe vidíme miernosť Spasiteľa, svätého dediča pravej, svätej viery. Útecha a chvála tomu, kto zápasí a verí, nepremôžu ho sila ani hrozby, kraľovať však bude pravda a láska.“

Vatikánska hymna existuje aj vo verzii pre viachlas, upravená Albericom Vitalinim. Je vhodná pre štvorhlasný spev a jej latinský text zostavil Mons. Raffaello Lavagna. V tomto latinskom texte začínajúcom slovami „O felix Roma“ sa priamo spomína apoštol sv. Peter a pápež ako jeho nástupca s titulom Pontifex. Titul pochádzajúci z antiky s významom „budovateľ mostov“ si kresťanstvo osvojilo pre jeho priliehavú symboliku. V hymne sa k nemu pripájajú ďalšie tituly pápežov, medzi ktoré patrí aj Servus servorum Dei – Sluha sluhov Božích.

Pápežská hymna – O felix Roma

„Ó šťastný Rím, ó Rím vznešený: si sídlom Petra, ktorý v Ríme vylial svoju krv, Petra, ktorý dostal kľúče od nebeského kráľovstva. Pontifex, si nástupcom Petra. Pontifex, si učiteľom, čo upevňuje bratov. Pontifex, si Sluhom sluhov Božích, rybárom ľudí, pastierom stáda, tým, kto zväzuje nebo a zem. Pontifex, si Kristovým námestníkom na zemi, skalou medzi vlnami, majákom v tmách. Si strážcom pokoja, ochrancom jednoty, bdelým obrancom slobody…“