Môj profil 
Predplatné
Pri verejnej prezentácii dokumentu vystúpil aj zástupca vatikánskej diplomacie Mons. Antoine Camilleri, podsekretár pre vzťahy so štátmi, ktorý vo svojom príhovore ocenil počin komisie ako „príklad rastúceho záujmu o problém diskriminácie a prenasledovania pre náboženskú vieru a odhodlania zvýšiť povedomie osobitne o tragických situáciách kresťanov v mnohých častiach sveta, na prekonanie toho, čo pápež František nazval «istým druhom genocídy spôsobenej všeobecnou a kolektívnou ľahostajnosťou»“.
Dokument s názvom „Prehľad o prenasledovaní kresťanov“ (Persecution of Christians Review) vypracovala pre účely britského ministerstva zahraničných vecí nezávislá komisia vedená anglikánskym biskupom Philipom Mounstephenom. Na 176 stranách mapuje situáciu prenasledovania kresťanov vo svete, analyzuje reprezentatívne príklady a vyhodnocuje spôsob reagovania zo strany britských úradov v oblasti zahraničnej politiky. S osobitným zreteľom sa dokument zameriava na Irak, Indonéziu, Nigériu, Čínu, Srí Lanku, Pakistan a Sýriu.
Mons. Camilleri pri podujatí v Bazilike sv. Bartolomeja pripomenul, že „hoci medzinárodné právo stanovuje, že štáty nesú primárnu zodpovednosť za ich vlastných občanov, je tiež zásadne dôležité uznať významnú zodpovednosť náboženských predstaviteľov v podporovaní pokojného spolunažívania cez vzájomný dialóg a porozumenie, aby ich komunity a ich stúpenci rešpektovali tých, čo majú odlišné náboženské pozadie a nepodnecovali naopak agresivitu a násilie.“
Ako dobrý príklad takéhoto prístupu uviedol vatikánsky diplomat spoločnú deklaráciu z Abú Zabí, podpísanú pápežom Františkom a veľkým imámom Al-Azharu 4. februára tohto roku. Mons. Camilleri vyzval aj k spytovaniu svedomia predstaviteľov štátov, keď uviedol:
„Hĺbkové poznanie «politickej manipulácie náboženstvami» je niečo, čomu by sme mali venovať špeciálnu pozornosť. Takáto podvratnosť sa nemá rozumieť ako niečo čo sa týka neštátnych aktérov, menovite extrémistov a teroristov, ktorí ťažia z náboženstva alebo ho „politizujú“ na presadenie svojich ideológií. Vlády si musia klásť otázku, do akej miery sa skutočne angažujú na obranu náboženskej slobody a na boj proti prenasledovaniu založenému na náboženstve a viere. Ako mnoho je tých, čo sa stránia schvaľovania takých činov, alebo ich dokonca odsudzujú, no predsa politicky, ekonomicky, obchodne, vojensky alebo inak, či jednoducho zatváraním očí, „spolupracujú“ s niektorými z najvypuklejších porušovateľov tejto základnej slobody?“
Okrem drsných a radikálnych prípadov náboženskej diskriminácie a prenasledovania upozornil predstaviteľ Svätej stolice aj na subtílnejšie, no rovnako škodlivé formy porušovania náboženskej slobody:
„Mám tu na mysli rastúcu tendenciu, dokonca aj vo vyspelých demokraciách, kriminalizovať alebo penalizovať náboženských predstaviteľov za prezentovanie základných náuk ich viery, zvlášť týkajúcich sa oblasti života, manželstva a rodiny.“
Mons. Camilleri napokon zdôraznil, že pojem občianstva je založený na rovnosti práv a povinností, a preto má kľúčový význam „koncepcia plného občianstva a odmietnutie diskriminačného používania termínu „menšiny“, ktorý v sebe nesie pocity izolácie a podradnosti“.
„Občania, patriaci k majorite môžu mať pocit, že štát je „ich“ viac než tých druhých, ktorí nepatria k tomu náboženstvu. Takto, ako to ukazuje priebežný Report, v niektorých častiach sveta sme svedkami takej miery prenasledovania, ktorú možno považovať za formu genocídy, kde je prítomnosť kresťanov systematicky vytláčaná zo spoločností a kultúr, dokonca aj v oblastiach samotných jeho počiatkov. Takáto cielená agresia nie je len útokom na mierové spolunažívanie založené na náboženskom pluralizme, ale ešte zásadnejším spôsobom je útokom na základný pojem rovnej a nedotknuteľnej dôstojnosti každej ľudskej osoby.“
