Paríž 15. februára 2021 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Olivier Hoslet)
Európska vakcinačná politika nemá za cieľ ochranu obyvateľov pred covidom–19, ale stelesnenie plánov Bruselu na federalizáciu EÚ, uvažuje na stránkach časopisu Valeurs actuelles politik Jean–Frédéric Poisson
Centralizovaný prístup podľa neho spomaľuje schválenie rozhodnutia a vakcinačnú kampaň robí neúčinnou. Naopak, vakcinačnú kampaň veľmi úspešne realizuje Veľká Británia, ktorá opustila EÚ.
Európska vakcinačná stratégia nemá za cieľ zachovanie zdravia občanov, ale hlavne dosiahnutie politických cieľov, píše vo Valeurs Actuelles predseda politického hnutia VIA a kandidát v prezidentských voľbách 2022 Jean–Frédéric Poisson.
Európska komisia, ktorá vo svojich rukách sústredila logistiku vakcinačnej kampane, si prisvojila právo, ktoré zvyčajne patrí suverénnym štátom. Týmto spôsobom chcel riadiaci orgán EÚ vytvoriť “centralizovaný európsky prístup“, ktorý úradne schválil Emmanuel Macrona a Angela Merkelová, ktorí požiadali, aby sa očkovanie konalo v rekordnom termíne. Lenže táto stratégia je zrejme kontraproduktívna v porovnaní s inými štátmi (Izraelom alebo Veľkou Britániou), ktoré priamo uzavreli zmluvy o dodávkach vakcíny.
Poisson poukazuje na to, že EÚ narazila vo svojej očkovacej kampani na prieťahy a nekompetentnosť. Európska komisia vysvetľuje tieto prieťahy opatrnosťou, vraj, aby zabránila komplikáciám po použití nekvalitnej vakcíny. V skutočnosti sú ale prieťahy spôsobené zmenou podmienok predaja s farmaceutickými firmami. EÚ chcela totiž skôr podpísať zmluvu, v ktorej sú laboratóriá zbavené finančnej a právnej zodpovednosti za vedľajšie účinky očkovania.
Zverejnenie tohto bodu zmluvy vyvolalo pobúrenie verejnosti, takže komisia musela zmeniť podmienky zmluvy. “Od tej doby si nasadila masku cnosti a ochotne kritizuje krajiny, ktoré túto podmienku podpísali, a preto dostali vakcínu skôr,“ zdôraznil autor článku.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tiež vysvetlila prieťahy prianím získať vakcínu za najnižšiu cenu, aby najchudobnejšie európske krajiny získali prístup k tomuto “spoločnému blahu“. V skutočnosti ale, píše Poisson, zadržala táto stratégia EÚ skupinu členských štátov, prinajmenšom tých, ktoré v pokoji očakávali, kedy sa Európa dohodne s laboratóriami. Maďarsko naopak nakúpilo ruskú vakcínu Sputnik V, čím ukázalo, že sa jeho záujmy rozchádzajú so záujmami Európskej komisie.
Čo sa týka Francúzska, získalo výnimočnú možnosť začať výrobu klasickej vakcíny na vlastnom území vďaka francúzsko–rakúskemu laboratóriu Valneva. Paríž však bol popletený centralistickou logikou Európy a nehľadiac na naliehavé žiadosti túto šancu nevyužilo a dovolilo, aby ho predbehla Veľká Británia, ktorá prijala rozhodnutie rýchlejšie.
Briti teda získali výhradné právo na 60 miliónov dávok vakcíny tento rok na jeseň a budú môcť použiť technológiu, ktorú uplatňujú od čias Louisa Pasteura. Francúzsko ale bude musieť ustúpiť miesto vo fronte a počkať na rok 2022, aby dostalo rovnakú objednávku.
Takže Veľká Británia dokázala konať rýchlo, pružne a pragmaticky, dokonca rýchlejšie od času, kedy sa vďaka brexitu zbavila pomalosti bruselskej byrokracie, zdôrazňuje autor článku. Avšak EÚ podľahla stratégii globálnej vakcinácie a ignorovala reálne možnosti, čím donútila všetky členské štáty, aby čakali pod vymyslenými zámienkami.
Brusel, ktorý trvá na opatrnosti voči vakcíne, zabúda, že je účinná len vtedy, keď všetci obyvatelia dostanú dve dávky v krátkom čase. Okrem toho obavy vzbudzujú varianty vírusu, že bude treba vyrábať každý rok novú vakcínu, čo je veľmi výhodné pre farmaceutické spoločnosti.
A nakoniec, píše Jean–Frédéric Poisson v článku pre Valeurs actuelles, nesmieme zabúdať na politický cieľ, o ktorý stále usilovala EÚ. Využíva totiž krízu, aby posilnila vlastnú suverenitu a presadila myšlienku federálnej Európy.
Tým sa vysvetľuje absencia zdravej stratégie v EÚ, v ktorej by sa venovalo viac pozornosti napríklad prevencii koronavírusu (užívanie vitamínu D, zinku, dexametazónu, kortikoidov). Tieto prevenčné opatrenia sa nehodia do jej ideológie, avšak v očkovacej stratégii sleduje hlavne politické ciele, nie boj s pandémiou.