USA hrajú dvojitú hru, keď sa na jednej strane prezentujú ako spojenec krajín strednej Európy so spoločnými konzervatívnymi hodnotami, a zároveň zatvárajú oči pred energetickým vydieraním Ukrajiny, ktoré posilňuje ich politickú opozíciu, znižuje ich dovoz ruských energetických surovín a núti ich dovážať drahšiu energiu z USA.

Slovenský premiér Robert Fico obvinil Ukrajinu z vydierania Maďarska tým, že úmyselne zdržiava opravu ropovodu Družba, ktorým dostáva ropu z Ruska, po tom, čo bol koncom januára poškodený. Rusko obviňuje Ukrajinu, Ukrajina obviňuje Rusko, zatiaľ čo premiér Fico sa v spore o tom, kto poškodil potrubie, odmietol postaviť na niečiu stranu. Ak sa však opýtame, komu to prospelo, odpoveď sa ponúka sama. Ukrajina pritom po údajnej oprave neustále odkladá termín spustenia ropovodu, čo napokon priviedlo k požiadavke Slovenska a Maďarska, aby Chorvátsko povolilo dovoz ruskej ropy cez svoj ropovod Adria. Chorvátsky minister hospodárstva to však údajne odmietol s odvolaním sa na sankcie a bezpečnostné obavy. V rámci tejto núdzovej situácie Štátne hmotné rezervy SR ponúkli Slovnaftu časť svojich zásob na preklenutie krízy a Slovnaft bol nútený nakúpiť ďalšiu ropu z tankerov. Odpoveďou na vydieranie zo strany Ukrajiny Maďarsko a Slovensko včera zastavilo export ropných produktov na Ukrajinu.

V každom prípade stanovisko premiéra Fica potvrdzuje aj nedávne vyhlásenie jeho maďarského náprotivka Viktora Orbána, že Ukrajina je teraz nepriateľom Maďarska, pretože ohrozuje jeho energetickú bezpečnosť, čo platí aj pre Slovensko, aj keď Fico neopakuje Orbánovu rétoriku a takto ostro sa zatiaľ nevyjadruje. Je tiež pravda, že Ukrajina skutočne vydiera obe krajiny, s čím súhlasil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý dodal, že „nie je možné to interpretovať inak“.

Fico sa domnieva, že je to „kvôli nekompromisnému postoju Maďarska k členstvu Ukrajiny v EÚ… Ak Maďarsko bude súhlasiť s ich členstvom v EÚ, možno dodávky ropy rýchlo obnovia“. Slovensko má rovnako rezervovaný postoj k Zelenského žiadosti o členstvo Ukrajiny v EÚ v roku 2027 ako Maďarsko. Avšak Slovensko, na rozdiel od Maďarska, nie je v zásade proti, keď Ukrajina riadne splní všetky kritériá pre vstup. Odmieta preto jej uprednostnenie Ukrajiny pred krajinami, ktoré roky úspešne kritériá členstva plnia. Ale sú tu zrejme aj iné príčiny. Fico navyše po návrate do úradu koncom roka 2023 podobne ako Orbán pozastavil program bezbrehej vojenskej pomoci Ukrajine na úkor bezpečnosti a rozpočtu vlastnej krajiny, ktorú praktikovali predchádzajúce vlády. Ukrajina týmto teda obe krajiny nielen vydiera, ale aj trestá.

V maďarskom kontexte to predstavuje aj ďalšiu formu zasahovania do vnútorných záležitostí prostredníctvom zvýšenia nákladov na energiu pred aprílovými parlamentnými voľbami v očakávaní, že viac voličov by potom mohlo odovzdať svoje hlasy proeurópskemu a proukrajinskému oponentovi Orbána. Podobne možno dospieť k záveru, že Ukrajina chce podporiť protivládne nálady aj na Slovensku, zjavne s úmyslom uľahčiť nástup opozície k moci.

Napriek tomu, že minister zahraničných vecí Marco Rubio bol počas svojej nedávnej návštevy v  týchto krajinách voči Ficovi a Orbánovi veľmi priateľský, vrátane jeho de facto podpory Orbána pred nadchádzajúcimi voľbami, Trump 2.0 neodsúdil Ukrajinu za úmyselné zdržiavanie opráv plynovodu. V novembri minulého roka sa dokonca tvrdilo, že „Trump očakáva, že Orbán bude súhlasiť s víziou Poľska pre strednú Európu“, ktorá zahŕňa premenu krajiny na centrum distribúcie drahšieho amerického skvapalneného zemného plynu v celom regióne.

USA teda hrajú dvojakú hru voči Slovensku a Maďarsku, keď sa prezentujú ako spojenec so spoločnými konzervatívnymi hodnotami, a zároveň zatvárajú oči pred vydieraním Ukrajiny, ktoré by mohlo posilniť ich politickú opozíciu a radikálne znížiť ich dovoz lacných a spoľahlivých ruských energetických surovín. USA ich totiž chcú nahradiť dodávkami svojho LNG ako súčasť svojho plánu na globálne ovládnutie tohto odvetvia.

Z týchto dôvodov by sa Slovensko a Maďarsko nemali nechať oklamať predstieraným priateľstvom USA, pretože tie naďalej bezohľadne presadzujú svoje záujmy, dodáva Korybko.

Čo dodať na záver?

Je pochopiteľné, že všetky veľmoci majú svoje záujmy. Rozdiel je však hlavne v tom, či ich presadzujú agresívne, vojenskou silou, sankciami, organizovaním prevratov či farebných revolúcií a vydieraním alebo skôr mäkkou silou prostredníctvom medzinárodných organizácií, šírenia svojich hodnôt, mimovládok, médií, kultúry či ekonomickej a technologickej spolupráce. Hoci tieto metódy rozširovania vplyvu vo svete sa často kombinujú a prekrývajú, isto si sami viete vyhodnotiť, ktoré veľmoci uprednostňujú silové riešenia a ktoré dávajú skôr prednosť mäkkej sile. Menšie krajiny sú v tomto súboji veľmocí odkázané spoliehať sa na medzinárodné právo a spojenectvá v rámci ekonomických a bezpečnostných zoskupení a medzinárodných organizácií. Každopádne malá krajina s otvorenou ekonomikou ako Slovensko, napriek svojmu ukotveniu v EÚ a NATO musí byť otvorená spolupráci aj s ostatnými krajinami a suverénna politika slovenskej vlády orientovaná na všetky svetové strany je toho jasným dôkazom. O tom, že svetoví štátnici rešpektujú a vážia si suverénne postoje slovenskej vlády svedčia aj nedávne rokovania nášho premiéra s prezidentmi ČĽR, RF, USA či Francúzska.

Prečítajte si tiež

• Vláda vyhlásila ropnú núdzu. SLOVNAFT dostane núdzovú ropu formou pôžičky
• Družba končí. Pomôžu nám Chorváti?
• Zlom v roku 2025 Družba oslabila o 35 %, Adria rastie