KDH uštedrilo progresívcom ranu z milosti

Kým Matovič ostro odsúdil postoj progresívcov ku kauze „Šimečkova mama” a prehĺbil rozkol v opozícii, a ďalšie strany s ním v podstate „v tichosti” súhlasili cez niektorých zástupcov, teraz prišlo s vlastnou agendou rozbíjania opozície aj KDH. Na tlačovke k Vatikánskym zmluvám sa totiž kresťanskí demokrati vyjadrili, že patria k súčasti ich politického boja.

Pripomeňme, že predmetné zmluvy ošetrili život v rámci našej vlasti v súvislosti s registrovanými cirkvami v rôznych sférach života, či už ide o manželstvo alebo vzdelávanie, a tak ďalej. Ako povedal František Mikloško: „Panuje tu pokoj”.

Dotknuté cirkvi teda majú rovnocenný priestor na realizáciu, usudzuje pamätník s odkazom na limitované možnosti náboženského života pred rokom 1989.

Zavedený model je však podľa predstaviteľov PS prekonaný. Hovoria o potrebe modernizácie v rámci potrieb sekulárneho štátu; argumentujú údajným uprednostňovaním jednej cirkvi. Tému vytiahli zrejme preto, že zmluva so Svätou stolicou má 25. rokov, alebo preto, že nemajú do čoho pichnúť. Prípadne chceli niečo prekryť – vyberte si sami…

Upraviť, zmeniť, redukovať

KDH vyjadrilo znepokojenie, pretože do zmlúv si kopli viacerí progresívni opozičníci, napríklad Plaváková, Prostredník či Jaurová, ktorá hovorí o potrebe „…otvoriť diskusiu o opodstatnenosti existujúcej podoby zmluvy so Svätou stolicou a hľadanie takej formy vzťahu Slovenskej republiky s katolíckou cirkvou, ktorý rešpektuje princíp náboženskej neutrality štátu zakotvený priamo v Ústave SR.”

Pre KDH je však táto diskusia podľa všetkého neprípustná. Mikloško totiž vyhlásil, že pre strany, ktoré budú chcieť zmluvy otvárať, bude spolupráca vylúčená. Toto je pre nich červená čiara. To súhlasí, pretože KDH už raz takto principálne z vlády odišlo – v roku 2006, keď  došlo k odmietnutiu zaradiť na rokovanie vlády (za Mikuláša Dzurindu) návrh zmluvy o výhrade vo svedomí (právo odmietnuť niektoré zákonné povinnosti, ak sú v rozpore s náboženským presvedčením osoby) medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.

Nevysvetliteľné

Progresívci chvátajú zľava doprava v snahe chopiť sa nejakej údernej predvolebnej témy. Ináč si tieto ich výpady neviem vysvetliť – najprv Benešove dekréty, teraz Vatikánske zmluvy. V podstate sa to javí, že skutočne dokážu len „škodiť, škodiť, škodiť”, avšak nielen koalícii či štátu, ale aj svojim vlastným, potenciálnym budúcim partnerom.

Mimochodom, KDH vydláždilo odchodom z vlády v roku 2006 cestu Robertovi Ficovi. Zdá sa, že scenár sa môže opakovať, ak opozícia vytvorí po voľbách vládu. Veď oni sa medzi sebou nedokážu dohodnúť ani teraz – viete, čo by nasledovalo potom?

Nakoniec si to všetko opäť odnesie len občan, keď sa budú koaličné strany hádať medzi sebou, blokovať chod parlamentu a spomaľovať legislatívne procesy, aké by mali slúžiť bezprostredne na zlepšenie našej celkovej životnej situácie.

Mimochodom, zhodou okolností cez týždeň diskutoval premiér na stretnutí so stredoškolákmi aj na tému cirkví. Uviedol, že Slovensko je kresťansky založená krajina, a o tom sa hádam nebudú sporiť ani tí najväčší sekularisti. Práve preto má štát brať do úvahy vôľu väčšiny aj s jej právom na náboženské sebaurčenie a praktizovanie viery v plnom možno rozsahu.