Pozorne sledujem súčasné úsilie zainteresovaných štátov ukončiť zničujúcu štyri roky trvajúcu vojnu na Ukrajine. Hlavnými „hráčmi“ sú v súčasnosti USA, Ruská federácia a Ukrajina. Európska koalícia ochotných na čele s Nemeckom, Francúzskom a Veľkou Britániou sa zatiaľ rokovaní nezúčastňuje.

Prezident Donald Trump vytýčil deadline – hraničný termín ukončiť vojnu na Ukrajine do leta 2026

Je to termín náročný, veľmi žiadúci, lebo v tejto vojne denne zomierajú tisíce mužov, ako aj civilných obetí.

Keď analyzujem šance na dosiahnutie mierovej dohody na Ukrajine do leta 2026 konštatujem, že pri zmysluplných rokovaniach ukončenie vojny sakl. de facto dá dosiahnuť. Vyrokovať však kompletnú mierovú dohodu, ktorá by vyriešila všetky sporné otázky, a ktorá by následne umožnila sformulovať text komplexnej mierovej zmluvy de jure, je už ťažší oriešok.

Podpis kľúčových parametrov mierovej dohody v Bielom dome v lete 2026 prichádza do úvahy, pretože súčasný prezident Spojených štátov Donald Trump je hlavným iniciátorom mierových rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine, o čo usiluje  od svojho nástupu do funkcie prezidenta USA. Bez jeho sprostredkovateľskej činnosti by vzájomne prijateľnú dohodu o viacerých sporných otázkach nebolo možné dosiahnuť.

Prezident Trump poveril ako svojich špeciálnych vyslancov úspešného podnikateľa Steve Witkoffa a svojho  zaťa Jareda Kushnera hľadať možnosti pre ukončenie devastujúcej vojny na Ukrajine. Títo vyjednávači intenzívne realizujú „shuttle diplomacy“ –  kyvadlovú diplomaciu – lietaním medzi Washingtonom, Moskvou a miestami, kde dochádza k rokovaniam bojujúcich strán za účasti  sprostredkovateľov.

Jastraby na obidvoch stranách čoraz viac hovoria o možnosti použitia jadrových zbraní. Prezident Zelenskyj neúnavne a vytrvalo požaduje od európskych elít miliardy Eur a nekonečné množstvo munície, modernej výzbroje a západných inštruktorov. Francúzsko je sebavedomé čo sa týka jeho jadrového potenciálu. Poľsko požaduje vytvorenie jeho jadrového potenciálu, pretože sa pokladá za stredoeurópsku veľmoc, ktorá vraj má nárok na atómovú výzbroj. Vedúci pracovníci EÚ bohorovne hlásajú potrebu postupovať proti Rusku z pozície sily a nových balíkov sankcií, čím sa vylučujú z mierových rokovaní. To všetko je nezodpovedné a nereálne. Tieto kroky a zámery nie sú mierotvorné, postoje európskych lídrov sú vojnovým harašením. Snáď jediným malým mierovým zábleskom je výzva Emanuela Macrona začať hovoriť s prezidentom Putinom.

Európskym lídrom nestačí deklarovať záujem „sedieť pri rokovacom stole“. Mali by prezentovať, s akou mierovou koncepciou chcú byť účastní na mierových rokovaniach.

Každé vyjednávanie je unikátnym procesom a neexistuje univerzálny recept ako zabezpečiť úspešné vyjednávanie. Ale po štyroch rokoch krvavej vojny „objaviť potrebu“ začať hovoriť s Moskvou, s prezidentom Putinom, a vyjasniť si pozície strán je hrubým nedostatkom európskych lídrov, ktorí požadujú (je to ich právo) byť účastníkmi rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou.

Za štyri roky trvania zničujúcej vojny na Ukrajine európski lídri nedokázali vypracovať vlastnú koncepciu pre mier, ktorá by bola schopná efektívne  rokovať „v mene Európy“ o mierovej dohode s Ruskom, po boku s USA. Kladiem otázku, čo robí šéfka externej služby EÚ pani Kaja Kallas na poste ministerky zahraničných vecí Únie a jej mohutný tím v Bruseli?  Pracujú na nejakej koncepcii?

Dnes pod taktovkou prezidenta Trumpa rokujú tri delegácie – USA, Rusko a Ukrajina. Ak by sa akceptovala európska  štvrtá delegácia a jej výstupy by boli len antirusky orientované, ako je tomu doteraz, to by znemožnilo viesť rokovania s cieľom ukončiť vojnu do leta 2026.

Americká diplomacia dostala od prezidenta pokyn ukončiť vojnu do začiatku leta 2026. Prezident Zelenskyj v rozpore s americkým termínom  plánuje ukončiť vojnu až v roku 2027.

Prezident Zelenskyj obviňuje prezidenta Putina, že si mier neželá.  O sebe tvrdí, že on je protagonistom mierovej dohody. Pravda je však taká, že pre prezidenta Putina je relevantné len to, o čom rokoval s prezidentom Trumpom počas trojhodinovej diskusie na Aljaške v Anchorage. Obaja vtedy konštatovali, že dosiahli pokrok v diskusii o vojne a o potenciálnych cestách k mieru. Dnes sme ďalej tak časovo, ako aj meritórne.

Pripomeňme si pozíciu prezidenta Putina počas trojhodiného rozhovoru s prezidentom Trumpom 15. augusta 2025 na Aljaške. Putin požadoval uznanie ruských bezpečnostných záujmov. Požadoval riešenie hlbokých príčin konfliktu, nielen povrchné prímerie. Rusko požaduje, aby Ukrajina prijala neutralitu, nevstúpila do NATO a nepripustila prítomnosť západných vojsk na svojom území. Navrhoval riešiť územné požiadavky a status Donbasu. Tlmočil kultúrne a jazykové požiadavky v určitých častiach Ukrajiny pre ruskú národnostnú menšinu, ako aj ochranu ruskej ortodoxnej cirkvi. Odmietol priame rokovania s Ukrajinou bez splnenia ruských podmienok.

Som presvedčený o tom, že pre mierový proces  a pre dosiahnutie základných rysov mierovej dohody do leta 2026 by veľmi prospelo nové stretnutie prezidentov Trumpa a Putina v Moskve, kam prezident Putin prezidenta Trumpa pozval počas stretnutia na Aljaške, alebo v neutrálnej Viedni.

Prezident Trump tlačí na Moskvu a Kyjev, aby prekonali zásadné rozdiely, ktoré zastávajú vo veci území a bezpečnostných záruk, ktoré by mali zabrániť možnosti nového vojnového konfliktu po ukončení vojny. Rusko obsadilo približne 20 % územia a požaduje plnú kontrolu nad Doneckou oblasťou a Krymom, čo Kyjev odmieta. Moskva požaduje, aby sa celá súčasná frontová línia na juhu aj na východe zmrazila. Sporným bodom je aj kontrola nad Záporožskou jadrovou elektrárňou, ktorá je najväčšou v Európe. Objekt je pod ruskou kontrolou, personál je prevažne ukrajinský.

Ako profesionálnemu diplomatickému vyjednávačovi mi vadí, ako sa ignorujú aj také zásadné  postuláty vyjednávania ako je získanie maximálneho množstva informácií o pozícii druhej strany, ujasnenie potrieb protivníka vo vojne, informácie o citlivých bodoch druhej strany,  získanie poznatkov, kde sú možnosti Moskvy a kde sú možnosti Kyjeva, čo sú domáce úlohy, ktoré  mali už dávno urobiť tak Kyjev, ako aj Moskva. Kyjev nemôže len všetko negovať a odmietať. Tak sa dohoda nedá dosiahnuť.

Prezident Trump teraz realisticky radí atlantickým spojencom v NATO, aby sa pokúsili pochopiť aj pozície Ruska.

Chcem  sa ešte vyjadriť k vytýčeniu termínu ukončiť vojnu do leta 2026 a odpovedať na otázku, či je dobré klásť hraničné termíny v takých zložitých podmienkach.

Spomínam si, že ako som viedol vládnu delegáciu na rokovaniach s Maďarskom o Základnej politickej zmluve medzi SR a MR. Nepočítali sme s nejakým termínom pre ukončenie rokovaní. Meritórne sme otvorili rokovania v januári 1995 a  začiatkom roku  1995 sme dostali z Bruselu impulz v podobe Paktu stability, tzv. Plán Édourda Balladura, francúzskeho premiéra, ktorým nám bol stanovený časový rámec pre vyrokovanie Základnej politickej zmluvy medzi SR a MR na obdobie január – marec 1995.

Verím, že stanovenie termínu pre vyrokovanie ukončenia vojny na Ukrajine do leta 2026 bude silným impulzom pre vyjednávačov vyrokovať mier prijateľný pre obidve strany, v záujme zachovania mieru na našej planéte.

Prečítajte si tiež:

• USA požadujú, aby Ukrajina nebola pripustená na summit NATO
• Kallasová rozoslala krajinám EÚ dokument s požiadavkami voči Rusku