Nie sú to veštecké predpovede len triezvy predpoklad založený na tom, že práve cez víkend vstúpi do východnej časti Stredozemného mora impozantná americká úderná skupina pod vedením lietadlovej lode USS (United States Ship) „Gerald R. Ford“, ktorá sa tam plaví od pobrežia Venezuely. V USA sú tieto oceľové monštrá, ktoré presadzujú americké záujmy vo svetových oceánoch, obrazne nazývané ako „120 000 ton diplomacie“. Pozrime sa ako túto výbušnú situáciu hodnotia svetové médiá a odborníci na oboch stranách.

Okrem vlajkovej lode ju tvoria raketové torpédoborce „Mechan“, „Thomas Hudner“, „Winston Churchill“, „Bainbridge“ a „Stockdale“. Čo znamená príchod „Geralda R. Forda“ do tejto oblasti? Odpoveď je zrejmá: v dosahu štyroch letiek palubných stíhačiek F/A-18E/F „Super Hornet“, ako aj lietadiel pre rádiový a elektronický boj a diaľkového radarového vyhľadávania a riadenia, ktoré sa nachádzajú na jeho palube, bude cez víkend vzdušný priestor Izraela. Ak budú „Super Hornety“ dopĺňané palivom z obrovských tankovacích lietadiel tak bude v ich dosahu aj vzdušný priestor Iránu. A to nie je všetko. Táto úderná skupina lietadlových lodí bude už druhou, ktorú Washington vyslal na Blízky východ. Prvú do Perzského zálivu priviedla atómová lietadlová loď „Abraham Lincoln“ spolu s raketovými torpédoborcami eskorty „Spruance“, „Frank E. Petersen Jr.“ a „McFaul“, ktoré teraz plávajú v Arabskom mori. Koľko viacúčelových atómových ponoriek námorníctva USA, vyzbrojených raketami „Tomahawk“, je teraz tajne sústredených v tej istej oblasti, nie je známe. Málokto však pochybuje, že tu určite sú, v maximálnej pohotovosti na zdrvujúci úder proti Peržanom. A ak je to tak, hypotetický odzbrojujúci salvový úder „Tomahawkami“ na Irán v ktorýkoľvek deň po nedeli môže zahŕňať až tisíc vysoko presných krídlatých rakiet s veľkým doletom. K tomu treba dodať, že okrem uvedených síl námorníctva USA na najbližších pozemných letiskách svojich spojencov okolo Iránu Pentagon už umiestnil podľa odhadov Wall Street Journal najväčšiu leteckú skupinu od invázie do Iraku v roku 2003.

Základom jej údernej sily budú stovky bojovo pripravených stíhačiek F-35 a F-22. Na základe toho sa väčšina pozorovateľov zhoduje v názore, že priblíženie sa k Izraelu flotily na čele s USS „Gerald R. Ford“ bude pre prezidenta Donalda Trumpa a jeho admirálov posledným „ťahom“ k dosiahnutiu úplnej operačnej pripravenosti skupiny na začiatok nového krviprelievania v Iráne. Na rozdiel od predchádzajúceho vierolomného útoku počas mierových rokovaní, ktorý trval 12 dní a skončil sa pre Izrael fiaskom v júni 2025, tento bude podľa predbežných prognóz oveľa krutejší, krvavejší a dlhší. Veľmi pravdepodobne bude trvať minimálne niekoľko týždňov.

Je tento útok nezvratný?

Je možné tento nevyprovokovaný USA a Izrael na Irán zvrátiť? A je nevyhnutný? Možno nie celkom. Po prvé, Teherán sa nechystá vzdať bez boja. V odpovedi hrozí masívnymi údermi svojimi výkonnými balistickými raketami na americké vojenské základne na Blízkom východe a na najväčšie mestá židovského štátu. A po druhé, Peržanom už poskytujú podstatnú vojensko-technickú a politickú pomoc Rusko a Čína. A to nielen prudkým nárastom dodávok najlepších druhov svojich zbraní a bojovej techniky. Zjavne nie náhodou, ako sa zdá, takmer súčasne s ukončením strategického rozmiestňovania údernej skupiny USA na Blízkom východe, Moskva, Peking a Teherán 19. februára začali v Perzskom zálive mnohonárodné námorné cvičenia „Námorný bezpečnostný pás – 2026“. Ešte minulý rok boli naplánované na 1. – 2. februára 2026. Boli však presunuté na polovicu tohto mesiaca v súvislosti so zložitou vojensko-politickou situáciou v oblasti. Teraz sa teda vedenie Ruskej federácie, Čínskej ľudovej republiky a Iránskej islamskej republiky domnieva, že nastal správny čas zasiahnuť do nadchádzajúcich udalostí. Oznámil to minulú stredu veliteľ 1. námorného okruhu iránskeho námorníctva admirál Hasan Magsudlu. Ale čo je v tomto kontexte obzvlášť dôležité, oznámil to z paluby ruskej korvety „Stojkij“ Baltskej flotily. Korveta práve priplávala z Indického oceánu do kľúčového perzského prístavu Bender-Abbas, aby doplnila zásoby paliva a čerstvej vody. Prístav je základňou aj pre rozvíjajúci sa dopravný koridor „Sever – Juh“, mimoriadne dôležitý pre Rusko a Čínu, pretože zabezpečuje logistiku v Eurázii bez hrozby sankcií. A práve preto je v hroziacej vojne rozhodujúci geografický bod v Ormuzskom prielive. Pretože práve s oporou o tento prístav sa Peržania určite pokúsia ako prvé zablokovať tento prieliv mínami, raketami a vojnovými plavidlami. Tým okamžite paralyzujú akúkoľvek lodnú dopravu. A to znamená aj prepravu obrovských objemov surovej ropy zo štátov Perzského zálivu do západných štátov. Samozrejme, prítomnosťou korvety „Stojkij“ sa prípravy na obranu Iránu nekončia. Spolu s ruskou korvetou sa na cvičeniach „Námorný bezpečnostný pás-2026“ zúčastnia aj iránska fregata „Alvand“, korveta „Shahid Sayyad Shirazi“ a raketový čln „Neize“. Agentúra MNA informovala, že námorné sily spojencov „overia svoje možnosti spolupráce, taktickú pripravenosť a postupy rýchleho reagovania v Ormuzskom prielive, nasadením rôznych bojových lodí a operačných prostriedkov“. Irán 19. februára, na niekoľko hodín uzavrel Ormuzský prieliv v rámci cvičení. Podľa oficiálnych údajov sa počas cvičenia nacvičovali scenáre raketových útokov na podmienené ciele a protiútoky na únos ropného tankera. Rusko a Čína vytvorili politický štít pre Irán. Cvičenie prebieha na pozadí rokovaní medzi Iránom a USA v Ženeve a bezprecedentného posilňovania americkej vojenskej prítomnosti pri pobreží Iránu.

Aké ďalšie kroky podnikajú Rusko a Čína?

Prvý podpredseda výboru Štátnej dumy pre obranu Alexej Žuravlev v komentári k informácii, že USA čoskoro začnú operáciu v Iráne, povedal, že Rusko nepošle vojská do Teheránu, pretože to nezahŕňajú dohody o vojensko-technickej spolupráci medzi krajinami. Predpokladalo sa však, že k Iránu sa čoskoro priblíži aj ruská tichomorská raketová fregata „Admirál Šapošnikov“, ktorá je oveľa výkonnejšia ako „Stojkyj“, pretože na jej palube sa nachádzajú vysoko presné krídlaté rakety veľkého doletu „Kalibr-NK“. Na korvete„Stojkyj“ je hlavnou údernou silou pomerne starý protilodný komplex „Uran“ s ôsmimi odpaľovacími zariadeniami krídlatých rakiet X-35. V súčasnosti sa však „Šapošnikov“ nachádza v indickom meste Višakhapatnam, kde sa zúčastňuje na medzinárodných cvičeniach „Milan-2026“, ktoré organizuje indické námorníctvo. Tieto cvičenia potrvajú do 25. februára. Preto sa do Perzského zálivu bude môcť vrátiť buď po skončení cvičenia „Milan-2026“, alebo v prípade výrazného zhoršenia situácie okolo Iránu. Vojenské plavidlá Číny sa tiež plavia v blízkosti. Na čele čínskej námornej flotily v týchto vodách sú dnes dva veľmi moderné raketové torpédoborce a spolu s nimi tu hliadkuje loď na sledovanie kozmických aparátov „Liaoning-1“ ktorej výtlak je ako u ľahkej lietadlovej lode – 30 tisíc ton. Ako sa obávajú v USA, päť obrovských guľovitých antén na hornej palube „Liaoning-1“ prostredníctvom čínskej orbitálnej skupiny špionážnych satelitov umožnia Pekingu v reálnom čase podrobne sledovať všetky prípravy Američanov a Izraelčanov na raketové a letecké údery na celom Blízkom východe a ihneď sa podeliť o získané informácie s Teheránom. To pochopiteľne výazne zníži výhodu nepriateľa v snahe prekvapiť Irán vzdušnými údermi stealth bojových lietadiel. Môže to dokonca ohroziť konečný úspech USA a Izraela v blížiacej sa vojne. Americké internetové vydanie USNI News s veľkými obavami sleduje aj postup ďalšej ruskej lodnej skupiny z Tichého do Indického oceánu, ktorá pozostáva z korviet ruského Tichomorského loďstva „Soveršennyj“ a „Rezkij“, ako aj tankera „Pečenga“. V pondelok 16. februára boli ruské korvety a tanker zaznamenané pri vstupe do Filipínskeho mora. O podrobnostiach ich odchodu z Vladivostoku nie je nič známe. USNI News však predpokladá, že konečným cieľom výpravy bude tiež Perzský záliv. A zrejme práve perzský prístav Bender-Abbas. V tom prípade sa Pentagón nevyhnutne ocitne pred otázkou: „Má zmysel bombardovať toto mesto na vstupe do Ormuzského prielivu, ak pri takomto útoku hrozí, že zasiahne aj ruské lode? Aká by mohla byť odpoveď Moskvy? Preto si to zrejme vyžiada dodatočné bezpečnostné opatrenia pri plánovaní akýchkoľvek útokov na Irán,“ vyhlásil pre americké vydanie TWZ Tom Shugart, vedecký pracovník Centra pre novú americkú bezpečnosť (CNAS) a bývalý dôstojník námorníctva USA. „Prítomnosť ruských a čínskych lodí v blízkosti Bender-Abbásu, veľkého centra vojenskej aktivity Iránu, môže sťažiť útoky zo strany USA. Hoci toto pobrežné mesto sa určite stane hlavným cieľom pre zničenie mnohých druhov kinetických zbraní, prostriedkov na vyhľadávanie a iných objektov iránskeho námorníctva,“ doplnil bývalý veliteľ Centrálneho velenia ozbrojených síl USA generálporučík Joseph Votel. Ak cvičenia nebudú trvať niekoľko týždňov, ruské a čínske lode s najväčšou pravdepodobnosťou odídu. Práve vtedy bude všetko pripravené na začatie vojenskej operácie pod vedením USA,“ dúfa Votel. Problém je však v tom, že ruskí a čínski námorníci budú mať všetky dôvody, aby zostali v Bender-Abbás dlhšie, ako je plánované v rámci cvičenia „Námorný bezpečnostný pás 2026“. A tým pádom by americké lietadlové lode a izraelskí piloti zrejme museli výrazne korigovať svoje dnešné agresívne zámery. Pritom veliteľ námorných síl Zboru islamských revolučných gárd (ZIRG) kontradmirál Reza Tangsiri vyhlásil, že iránske ozbrojené sily sú schopné uzavrieť Ormuzský prieliv, ak takýto rozkaz vydá najvyššie vedenie krajiny. Keď vezmeme do úvahy, že tadiaľ prechádza približne pätina celosvetového obchodu s ropou a LNG, isto stojí za to venovať pozornosť takejto vyhrážke.

Ako prebiehajú rokovania?

Washington a Teherán v rámci rokovaní údajne dosiahli vzájomné porozumenie ohľadom „hlavných princípov“ jadrových rokovaní. O tom predvčerom hovoril iránsky minister zahraničných vecí Abbas Arakchi a varoval, že na zabránenie hrozbe vojenského útoku zo strany USA je ešte potrebné urobiť veľa práce. Americký viceprezident Jay D. Vance vyhlásil, že Donald Trump stanovil určité „červené línie“, ktoré Iránci zatiaľ nie sú pripravení uznať a prekonať. O niečo neskôr nemenovaný poradca Bieleho domu v rozhovore pre Axios poukázal na to, že Washington s 90-percentnou pravdepodobnosťou začne v najbližších týždňoch vojenskú operáciu v Iráne. Podľa zdrojov portálu bude útočiť spoločne s Izraelom. Cieľom diplomatickej hry USA je iránska ropa, alebo presnejšie, kontrola nad ňou. Je to snaha „otestovať“ Teherán. Ak Irán preukáže slabosť, začnú vyvíjať tlak na splnenie amerických požiadaviek. Ak Irán ukáže, že stojí pevne, Spojené štáty to budú mať ťažké. Američanom a Izraelu už totiž nevyšla príprava prevratu v islamskej republike. Jeho prvý predpoklad je známy z každej západnej metodickej príručky farebnej revolúcie – rozkol vo vrcholových kruhoch a prechod značnej časti vládnucej triedy alebo dokonca celých štruktúr či ministerstiev na stranu protestujúcich. To sa nestalo. Druhý plán čo nevyšiel bol všeobecný štrajk ako nová fáza „vzbury ľudu proti vrchnosti“. A tak sa USA a Izraelu nepodarilo od Iránu získať nič z toho, čo požadovali. Preto boli nútení snažiť sa dohodnúť a vrátiť sa aspoň naoko k rokovaniam, sledovať, ako sa Irán správa, a čakať, kedy nastane nová kríza alebo sa opätovne pokúsiť o silové riešenie, ktoré však už raz zlyhalo. Pričom Irán i jeho spojenci sú teraz oveľa lepšie pripravení. Ale palebná sila, ktorú proti nemu zhromaždili USA a Izrael je mimoriadne „presvedčivá“.

Hrozí stret jadrových veľmocí?

Podľa médií americká administratíva zvažuje možnosť útokov na iránske jadrové zariadenia už v sobotu 21. februára, ak rokovania o iránskom jadrovom programe zlyhajú. Prítomnosť ruských a čínskych vojnových lodí v zóne pravdepodobného konfliktu vytvára „politický štít“ pre Teherán. Americkí stratégovia musia zohľadniť riziko náhodného alebo úmyselného stretu so silami Ruska alebo Číny pri pokuse o útok na iránske ciele. Ak lode spojencov Iránu zostanú v oblasti cvičení, Washington sa môže rozhodnúť neriskovať útok, aby nevyprovokoval priamy konflikt s jadrovými veľmocami. Kto v tejto situácii ako prvý stiahne lode, ten prehrá. Irán však Rusko a Čína v žiadnom prípade nechcú nechať napospas USA. Ak Irán padne, na rade bude nátlak na Rusko a Čínu. Teherán prostredníctvom cvičenia demonštruje, že nie je izolovaný a je pripravený silou brániť svoje záujmy. Rozhodne sa Trump pre úder na iránske objekty iránskeho jadrového programu a odpaľovacie zariadenia rakiet s využitím lietadlových lodí Gerald R. Ford a Abraham Lincoln? Ak áno, odpoveďou Iránu zrejme budú údery na lietadlové skupiny USA, americké základne v regióne a uzavretie Ormuzského prielivu útokom na americké tankery pomocou bezpilotných lietadiel. Prípadné potopenie americkej lietadlovej lode s tisíckami obetí môže mať za následok jadrovú eskaláciu konfliktu. Úplné uzavretie prielivu môže v krátkodobom horizonte viesť k nárastu cien ropy o 15 – 20 %, keďže cez neho prechádza približne 20 % svetovej spotreby ropy a 20 % skvapalneného zemného plynu (LNG). Trump však pravdepodobne nie je pripravený podstúpiť vedomé riziko priameho vojenského konfliktu s Ruskom a Čínou. Jeho plán na február 2026 môže byť „bluf na najvyššej úrovni“, ktorý zahŕňa vyhrážky Iránu totálnym zničením podporený demonštráciou sily lietadlových lodí. V poslednej chvíli môže ponúknuť „novú, lepšiu dohodu“ v Ženeve, ktorá mu umožní vyhlásiť „najväčšie víťazstvo diplomacie“, bez toho, aby vystrelil jediný výstrel na ruské alebo čínske lode. Zostáva len dúfať, že to dopadne takto a potenciálny konflikt, vylobovaný v USA Izraelom, neprerastie do väčších a hrozivejších rozmerov.