V úvode konštatuje, že každému musí byť zrejmé, že súboj o spravodlivosť na Slovensku je komplikovaný a zákerný: „A hlavne často nemá nič spoločné s právom a vedie sa výhradne v paralelnej realite médií,  ktoré dokážu z čiernej spraviť bielu a naopak – podľa toho,  ako im to vyhovuje.“

Ako prvú spomína kauzu známu ako „Dobytkár“, ktorej vyšetrovanie siaha do roku 2019 a dodnes sa považuje za jednu z najrozsiahlejších korupčných káuz v Slovenskej republike. Vyšetrovanie malo odokryť rozsiahlu korupčnú schému pri prideľovaní agrodotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorých výška sa pohybuje v hodnote 2,5 milióna eur . Do kauzy bol údajne zapletený nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.  Kauza sa však rozpadla ako domček z karát.

„Na jednej strane máte kauzu „Dobytkár“, ktorá sa kompletne rozpadla – a ešte aj Lipšicov špeciálny prokurátor musel verejne uznať, že 90 miliónová škoda, ktorú s „čurillovcamiL“ tak veľkolepo pripisoval Bödörovi,  je v skutočnosti veľká nula… No namiesto oslobodzujúceho verdiktu už dva roky sledujeme, ako sa odročujú pojednávania a namietajú sa rad radom sudcovia, lebo nikto nemá odvahu ukončiť túto frašku….,“ zhrnul Kaliňák.

Druhá aféra, ktorej sa venuje, je tzv. kauza „Mýtnik, v ktorej bol obvinený a odsúdený Jozef Brhel.

Kaliňák hovorí o absurdnom rozsudku: „Sudca Ján Hrubala odsúdil Jozefa Brhela za to, že legalizoval príjem z trestnej činnosti, ktorá sa však podľa neho nestala, lebo prehral – nijak štátne zmluvy na IT-projekty neovplyvňoval a štátu nevznikla žiadna škoda, pretože nič nebolo predražené… Ale napriek tomu, tie „neukradnuté peniaze vypral“…,“ zhrnul Kaliňák.

Ironicky poznamenáva, že ak vám nedáva logiku, ako sa dajú vyprať neukradnuté peniaze, tak „ste asi na rozdiel od Hrubalu primálo krát nabúrali pod vplyvom alkoholu“. Pripomenul tak dopravnú nehodu spred 20 rokov, ktorú sudca jazdou pod vplyvom zapríčinil.

Ku kauze Mýtnik ešte dodal: „Týmto neprávoplatným rozsudkom spolitizovaného sudcu sa naozaj nemá zmysel viac zaoberať, lebo z neho priam kričí, že pred spravodlivosťou dal prednosť bombastickým nadpisom v protivládnych médiách.“

Ďalej konštatuje, že ak existuje mediálna objednávka, dokážu zlého politika odsúdiť trestným rozkazom napríklad za to, že za symbolické euro daroval šrot, o ktorý mesiace nikto nejavil záujem ani zadarmo a ktorého odvoz a likvidácia by stála tisíce eur…. „Kde mediálna objednávka absentuje, dokážu „správneho politika“ ( v tomto bode má na mysli exministra obrany Jaroslava Naďa), ktorý v rozpore s medzinárodným právom a Ústavou Slovenskej republiky odovzdal techniku v hodnote 700 miliónov z aktívnej služby a pripravil tak Slovensko kompletne o protivzdušnú obranu bez problémov označiť za „dobrého hospodára“…..,“ zhrnul nedávne rozhodnutie týkajúce sa lídra Demokratov.

Obrat generálneho prokurátora  Maroša Žilinku je už tak zjavný, že si ho všimla ešte aj Markíza. Video Kaliňáka približne v čase 2 minút pokračuje reportážou z Markízy, veď pozrite sami :

Ako je aj z reportáže mainstreamovej televízie zrejmé, konanie Žilinku predstavuje trucovanie voči tomu, že mu prezident nepodpísal doživotnú rentu. Je to viditeľné aj v histórii na jeho sociálnych sieťach, niekde v polovici roka 2025  vidno jeho „politický obrat“ – najnovšie sa dozvedáme, že už priamo komunikuje s opozíciou.

„Napriek týmto do očí bijúcim defektom právneho štátu, minulý týždeň padlo aj viacero dôležitých rozhodnutí v boji s „čurillovsko –  lipšicovskou hydrou“, ktoré sa protivládne médiá spolu s opozíciou o život snažia vykladať, ako našu prehru,“ konštatuje Kaliňák a zdôrazňuje, že ak by si verejnosť prečítala reálne rozsudky a nie titulky z mainstreamových článkov či vyjadrenia na sociálnych sieťach, zistila by, že „v súboji Dávida s Goliášom o spravodlivosť krok po kroku postupujeme“.

Ďalej pripomenul, že bratislavský mestský sudca Tomáš Hajduk naozaj odmietol obžalobu „čurillovcov“, ale nie z dôvodu, že by nič nespáchali: „Práve naopak, v rozhodnutí explicitne konštatuje, že popisované skutky sa súdu javia ako napĺňajúce znaky trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Dôvod, prečo obžalobu zamietol, je údajný konflikt záujmov vyšetrovateľa, ktorý sa s jedným z čurillovcov dostal do vulgárneho konfliktu.“

Kaliňák konštatuje, že tak málo stačilo sudcovi, aby vrátil obžalobu inšpekcii s pokynom vymeniť vyšetrovateľa, zopakovať dokazovanie a podať obžalobu nanovo – čo je podľa Kaliňáka správne zákonné rozhodnutie, ktoré zabezpečí, že „čurillovci“ sa spravodlivosti nevyhnú.

Ďalej pripomína odpornú vulgárnu konverzáciu tejto skupiny vyšetrovateľov, ktorí sa hájili tým, že je to „policajný žargón“ – pripomeňme si článok spred roka. 

Kaliňák je toho názoru, že rovnako dopadne aj kauza „Očistec“,  v ktorej Najvyšší súd SR síce minulý týždeň odmietol sťažnosť podpredsedu parlamentu a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara ( z čoho sa opozícia s médiami  vytešuje, podotkol), ale akosi im „ušlo“, že Najvyšší súd zároveň prikázal sudcovi špecializovaného súdu sa vysporiadať s námietkami voči zaujatosti „čurillovcov“, ktoré Lipšicovi špeciálni prokurátori systematicky ignorovali.

„No a keďže obžaloba už bola prijatá a  „čurillovci“ písali o Gašparovi identické veci ako o (bývalom špeciálnom prokurátorovi Dušanovi) Kováčikovi, sudca nebude mať v kontexte rozhodnutia dovolacieho súdu na výber: Bude musieť oslobodiť Gašpara,  Bödöra, Kováčika a ďalších – nakoľko došlo k porušeniu ich práva na obhajobu,“ zhrnul.

To je podľa Kaliňáka cena za „čurillovské skratky“, ktoré Lipšic so svojim mediálnym stádom roky kryl.

„Nezákonnosťou sa spravodlivosť nedá dosiahnuť,“ dodal Kaliňák.

Prečítajte si tiež:

•  Gašpar: Niekoľko pripomienok ku Karasovi
• Najvyšší súd zamietol sťažnosť obhajoby proti prijatiu obžaloby v kauze Očistec