Václav Hřích: Ľudia aj chcú voliť, ale ak si nedokážu vybrať, ostanú doma

Bratislava 30. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Reálna volebná účasť je vždy nižšia, ako hovoria prieskumy verejnej mienky. Asi desať percent Slovákov je podľa štatistík v čase volieb mimo republiky. Časť ľudí napokon uprednostní rôzne lokálne priority, napríklad víkend s rodinou v prírode a podobne. Iní by zasa chceli voliť, nie sú však schopní stotožniť sa ani s jedným kandidátom.

„Dvadsať až dvadsaťpäť percent z respondentov, ktorí deklarujú, že pôjdu voliť, ešte nie je rozhodnutých, koho. Veľa z týchto voličov svoju dilemu vyrieši tak, že voliť nepôjde. Takže nameriame napríklad 44 percent a reálna účasť môže byť okolo 27 percent,“ povedal v diskusii na TABLET.TV Václav Hřích z agentúry AKO.

Práve táto agentúra realizovala v októbri osem paralelných prieskumov podpory kandidátov na predsedov všetkých samosprávnych krajov. „Voličom aj politikom to dáva akúsi informáciu o tom, aká je situácia pred finišom kampane. Dá sa z toho odtušiť, kto má väčšiu podporu, kto menšiu, kto je favoritom a kto by mal viac zabrať,“ povedal Hřích.

Je to dôležité aj preto, že po prvý raz budú voľby predsedov VÚC iba jednokolové. Doteraz vyhral v prvom kole iba ten kandidát, ktorý dosiahol viac ako 50 percent hlasov, inak postúpila do druhého kola dvojica najúspešnejších, z ktorej voliči vyberali znova.

Zákon však v tomto volebnom období zmenili a predsedom VÚC sa jednoducho stane ten kandidát, ktorý v jedinom volebnom kole získa najviac.

„V prvom kole býva viac kandidátov, ktorí majú relatívne podobný výkon. Predtým bola istota, že v prvom kole, ak niektorý z kandidátov nezíska už v prvom kole viac ako 50 percent, sa dvaja vyselektujú do finále. A v čase medzi prvým a druhým kolom môžu zvyšní kandidáti povedať svojim voličom, či podporujú jedného, alebo druhého. Teraz je len jedno kolo. Takže o víťazovi môže rozhodnúť relatívne malé percento voličov a informovanosť je veľmi dôležitá,“ povedal Hřích.

Prieskumy však majú aj svoje limity. „Je to zistenie aktuálnej situácie v období tri až 3,5 týždňa pred voľbami. Zverejniť ich môžeme najneskôr 14 dní pred voľbami, po tomto termíne to už zákon neumožňuje, a približne týždeň až týždeň a pol potrebujeme na zber údajov. Teda čísla sú zbierané v treťom až štvrtom týždni pred voľbami,“ vysvetľuje Hřích.

„Hlavné limity sú v tom, že prieskum sa robí ešte predtým, ako začne finálna časť kampane, pred tým, ako sa začnú televízne debaty. Množstvo voličov, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu, je veľké,“ dodal.

Výsledky prieskumov skresľuje aj to, že reálna volebná účasť býva nižšia a voliči si vyberajú na poslednú chvíľu. Aby sa dalo analyzovať, o koľko sa ktorému kandidátovi reálne zníži počet voličov, sa u respondentov zisťuje aj pevnosť jeho rozhodnutia voliť vybraného kandidáta. Výhodu majú, prirodzene, kandidáti s odhodlanejšími voličmi.

„Niekedy sa meria aj tzv. druhá voľba, aby sa zistilo, kto je u voliča v tej užšej skupine, z ktorej vyberá,“ poznamenal Hřích. Respondenta sa v takomto prípade nepýtajú len na to, koho by si vybral, ale aj to, koho by volil, ak by si prvého kandidáta rozmyslel. Najmä v prípade voličov, ktorí nie sú pevne rozhodnutí o svojej podpore, sa môže napokon stať, že ich hlas dostane pôvodne druhý v poradí.

Hřích očakáva vyššiu voličskú účasť v krajoch, kde existuje dlhodobo medializovaný konflikt, a nižšiu v tých, o ktorých sa píše menej a favoriti majú veľký náskok pred konkurenciou.

„Deklarácia toho, že respondent pôjde voliť, je častejšia v krajoch, kde sa o voľbách viac vie. Kde sa o niečo bojuje. Sú to kraje, ktoré sa už dostali do veľkých médií, ako Bratislavský, Banskobystrický alebo Nitriansky. Nie je to len o bilbordoch. A sú kraje, kde súboj kandidátov nie je taký vyostrený a favoriti majú veľký náskok. Tam je oveľa nižší aj záujem o voľby,“ povedal.

Vyššej volebnej účasti by podľa neho pomohlo zrušenie moratória na prieskumy. „Malo by sa viac komunikovať o tom, aký je význam vyšších územných celkov. Nielen mobilizovať, ale aj informovať, o čo všetko sa hrá,“ zdôraznil Hřích.

V Bratislave podľa októbrového prieskumu AKO viedol nezávislý kandidát Milan Ftáčnik, ktorý bol v minulosti primátorom Bratislavy. Získal podporu 24 percent respondentov. V poradí druhý je súčasný predseda kraja Pavol Frešo (nezávislý) so ziskom 18,8 percenta. Tesne za ním nasleduje nezávislý starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý (18,5 percenta).

Štvrtú priečku obsadil poslanec Národnej rady SR Juraj Droba (SaS, OĽaNO, NOVA, SMK-MKP, OKS, Zmena zdola a Demokratická únia Slovenska), ktorého by volilo 14,6 percenta respondentov prieskumu, piaty je starosta bratislavských Vajnôr Ján Mrva (nezávislý) s 8,6 percenta, šiesty je Daniel Krajcer (Most-Híd, SKOK a Strana zelených) s 5,8 percenta.

„Zhodou okolností, v Bratislavskom kraji to ešte bude boj. Rozdiel medzi Milanom Ftáčnikom a skupinkou prenasledovateľov, ktorí sú, povedzme, traja, z nášho pohľadu nie je ešte taký významný. Máme kraje, kde je tento rozdiel 20 percent. Frešo, Kusý aj Droba majú v preferenciách dvojciferný výsledok a nie sú tak vzdialení od lídra prieskumu. Dá sa predpokladať, že títo kandidáti obsadia prvé štyri miesta,“ hodnotí Hřích.

Prví traja kandidáti sú nezávislí, až štvrtý v poradí, Juraj Droba, je stranícky. Ale v posledných dňoch sa Smer-SD rozhodol podporiť Milana Ftáčnika, čo podľa Hřícha, spolu s výsledkami televíznych diskusií, ešte môže poradie prvých štyroch zamiešať.

„V každom kraji má výhodu úradujúci predseda VÚC, teda pán Frešo. A pán Kusý je predseda mestskej časti, čo je tiež výhoda, a vidieť veľkú investíciu do kampane,“ poznamenal Hřích.

Banskobystrický kraj je podľa neho zaujímavý tým, že Ján Lunter má podporu vládnych aj opozičných strán. „To je veľmi neobvyklé,“ poznamenal.

Podnikateľ Ján Lunter (nezávislý) získal v prieskume 51,2 percenta, podporuje ho Smer-SD, SNS, Most-Híd, SaS, OĽaNO aj KDH. V prospech Luntera sa vzdal pôvodný kandidát pravice Martin Klus aj ľavičiar Stanislav Mičev. Súčasného predsedu kraja Mariana Kotlebu (ĽSNS) by volilo 21,9 percenta účastníkov prieskumu. Na treťom mieste skončil nezávislý kandidát Martin Juhaniak (9,4 percenta).

Hřích však Luntera za jasného favorita nepovažuje. „Výskumy ukazujú, že keď niekto odstúpi v prospech iného kandidáta, asi tretina jeho voličov vôbec nepôjde voliť,“ upozornil.

„Veľmi dôležitá bude účasť. Voliči pána Kotlebu sú pomerne pevne rozhodnutí, že pôjdu voliť. Voliči pána Luntera sú z celého politického spektra. Úlohou Lunterovho tímu bude do poslednej chvíle mobilizovať vládnych aj opozičných voličov,“ tvrdí. „Ak by napríklad Lunter zlyhal v televíznej debate, jeho priaznivci to môžu vyriešiť tak, že nepôjdu voliť.

Alebo môže časť jeho voličov prejsť k ďalšiemu protikotlebovskému kandidátovi. Tým by sa ale protikotlebovská koalícia rozpustila medzi dvoch – troch kandidátov a šancu vyhrať by získal pán Kotleba,“ dodal.

V Prešovskom kraji je podľa Hřícha už relatívne rozhodnuté. „Pozícia aktuálneho predsedu VÚC, pána Chudíka, je relatívne pevná. Aj keby sa viacerí kandidáti vzdali v prospech pána Majerského, asi by to nestačilo. Takto veľký rozdiel už vie zvrátiť iba nejaká kauza,“ povedal.

Súčasný predseda Prešovského samosprávneho kraja získal v prieskume 47,10 percenta. Za ním je primátor Levoče Milan Majerský (KDH, SaS, OĽaNO, NOVA) s 28,10 percenta. Na treťom mieste sú nezávislí kandidáti Ján Garaj a Andrej Gmitter s 5,6-percentnou podporou.

Súčasného predsedu Žilinského kraja Juraja Blanára by volilo 32,2 percenta respondentov. Tesne za ním sa v prieskume umiestnila poslankyňa Národnej rady SR Erika Jurinová (koalícia OĽaNO, SaS, KDH, NOVA a OKS) so ziskom 31,60 percenta. Na treťom mieste je nezávislý Marián Murín (13 percent).

„V žiadnom kraji nie je opozičný kandidát tak blízko k šanci konkurovať súčasným županom za Smer-SD. Významnú podporu vyzývateľke súčasného župana dali severné okresy Orava a Liptov. Myslím si, že tam žijú voliči, ktorí sú veľmi silno nábožensky cítiaci,“ hodnotí Hřích.

V Trnavskom kraji podľa tohto prieskumu vedie nezávislý kandidát Tibor Mikuš s podporou Smeru-SD a SNS (40,8 percenta) pred Jozefom Viskupičom s podporou OĽaNO/SaS/KDH (30,5 percenta), Józsefom Berényim z SMK (12,1 percenta) a Konrádom Rigóom za Most–Híd s 10,10 percenta.

„Povedzme to na rovinu, spojenie Mosta–Híd a SMK by vytvorilo jedného z favoritov. Práve v Trnavskom kraji je veľmi vysoký podiel voličov inej ako slovenskej národnosti,“ upozornil Hřích. Keďže sa však strany nedohodli, odčerpali z volebného súboja voličov maďarskej národnosti bez toho, že by to malo reálny efekt.

„Rozdiel medzi lídrom a vyzývateľom je približne desať percent. Takmer každého štvrtého voliča pritom dosahujú kandidáti Mosta–Híd a SMK, keby jeden z týchto kandidátov podporil pána Mikuša alebo Viskupiča, mohol by významne ovplyvniť tento súboj,“ upozornil.

V Košiciach sa to podľa Hřícha vyprofilovalo na súboj dvoch kandidátov. „Pán Raši mal veľkú popularitu už vo voľbách primátora. Košický kraj nie je len mesto Košice. Ale zdá sa, že stávka na jeho popularitu zafungovala a má našliapnuté na to, aby vyhral,“ dodal.

V Košiciach vedie podľa prieskumu Richard Raši (Smer-SD) s 44,3 percenta, nasleduje Rastislav Trnka (SaS/OĽaNO/KDH) so ziskom 27,2 percenta, tretí je Štefan Surmánek (ĽSNS) so 6,5 percenta hlasov, nasleduje Karol Pataky (Most–Híd) so 4,6 percenta, nezávislý Róbert Bačinský (3,3 percenta) a Jarmila Tkáčová (SNS) s tromi percentami.

Favoritom v Trenčianskom kraji je Jaroslav Baška (Smer/SNS/Most-Híd) so ziskom 58,4 percenta, nasleduje Renáta Kaščáková (SaS/OĽaNO/KDH) s 15,5 percenta, nezávislý Štefan Škultéty s 13,9 percenta a Petra Hajšelová (Sme rodina) s podporou 4,7 percenta.

„V Trenčianskom kraji to vyzerá tak, že naozaj vyhrá pán Baška. O tomto kraji sa v predvolebnej kampani málo hovorilo. Nie je tam výrazný verbálny konflikt medzi kandidátmi. Účasť bude určite nižšia, keďže súboj tam nie je vyhrotený,“ odhaduje Hřích.

Špecifická situácia bola v Nitrianskom kraji, kde kandiduje aj druhý najznámejší poslanec ĽSNS Milan Uhrík. Koaličné strany preto vyzvali opozíciu, aby svojho kandidáta stiahla a podobne ako v Banskej Bystrici podporila najsilnejšieho demokratického kandidáta, súčasného predsedu kraja Milana Belicu. Podľa prieskumu AKO je však Uhrík až štvrtý.

V Nitre vedie podľa prieskumu kandidát Smeru-SD/SNS/Mosta-Híd Milan Belica (38,9 %), nasleduje nezávislý Peter Oremus (19,3 %) a Ján Greššo s podporou SaS/OĽaNO/KDH (17,9 %). Na štvrtom mieste by skončil Milan Uhrík z ĽSNS s 9,4 %, za ním Iván Farkas (8,8 %) z SMK.

„Výzva na podporu súčasného župana a odstúpenie v jeho prospech sa udiala zhruba týždeň pred zverejnením prieskumu. Naše čísla vyšli ako ukončenie celej opozično–koaličnej debaty. Nikto predtým neočakával, že pán Uhrík nebude mať veľké čísla. Politici sa báli, aby tam nebol efekt Banskej Bystrice,“ povedal Hřích.

„Rozdiel medzi pánom Oremusom a Greššom je 0,4 percenta, z nášho pohľadu nie je podstatný. Podľa čísiel je favoritom pán Belica, má výhodu, že ho podporuje aj jedna zo strán, ktoré reprezentujú maďarskú menšinu. A percentá, ktoré by ho mohli poraziť, si delia dvaja približne rovnako silní kandidáti a kandidát SMK,“ dodal.