Jeden z najnovších prípadov sa stal v najväčšom meste Karáčí, kde bol 18-ročný chlapec Ghani Rehman “odsúdený” spolu s 15-ročným dievčaťom menom Bakhtaja so susednej rodiny, pretože sa pokúsili spolu utiecť, čo bolo proti miestnym kmeňovým zvykom.
The Guardian uvádza, že Ghani a Bakhtaja sa od detstva poznali. Ona bývala na druhom poschodí novovybudovanej vily s výhľadom na miesto, kde v murovanom dome býval Ghani, ktorí Bakhtaju mohol vídať z balkóna. O ich vzťahu sa nevedelo prakticky nič, podľa policajnej správy mali nejaký “pomer”, no nič bližšie sa nekonkretizovalo.
Ghani mal dobrú povesť pracovitého chlapca (muža). Niekoľkokrát sa pokúšal získať povolenie, aby sa oženil s Bakhtajou, ale vždy bol odmietnutý. A tak sa tento pár rozhodol utiecť aj s istou hotovosťou a šperkami. Došli až do Hajdarabádu, čo je tri hodiny cesty smerom na západ, keď zavolal Bakhtajin otec s tým, že by sa vrátili a obidve rodiny súhlasia s manželstvom.
Bol to však trik. Ghaniho otec Mohamed Afzal sa zaviazal dať Bakhtajinmu otcovi Hikmatovi Khanovi dve svoje vlastné dcéry, kravu a 500 000 rupií za svadbu. Všetko malo ostať v tajnosti, ale starší príbuzný Sirtaj Khan to prezradil a chýr sa rozniesol po komunite, ktorá trvala na tom, aby bol pár usmrtený. Otcovia sa teda museli podvoliť.
Ghaniho otec so strýkom pripútal lanom svojho syna k posteli a pustili doňho elektrický prúd. Bakhtaju rovnakým spôsobom usmrtili už pred ním. Ghani vydržal viac ako 10 minút, nakoniec ho strýko uškrtil. Obaja boli pochovaní. Kým otcovia a obaja strýkovia boli následne zatknutí, Sirtaj Khan utiekol do afgánskeho Kunaru. Jeden z miestnych obyvateľov o ňom povedal, že “je to zlý človek”.
Prípad Ghaniho a Bakhtaji sa stal v meste, hoci “vraždy zo cti” sa vyskytujú takmer výlučne vo vidieckych oblastiach, kde rozhodujú obecné rady. Ako sa však miestna novinárka vyjadrila, “prisťahovalci z dedín prinášajú so sebou do mestských centier svoju vlastnú kultúru, pravidlá a iné veci, a tak namiesto toho, aby sa záležitosti riešili prostredníctvom súdu, niektorí domorodí ľudia zachovávajú svoj vlastný tradičný spôsob spravodlivosti”.
Komisia pre ľudské práva v Pakistane každoročne v uplynulom desaťročí registruje priemerne 650 “vrážd zo cti”. Keďže väčšina z nich však nie je ohlásená, číslo bude pravdepodobne oveľa vyššie.