Invázia v auguste 1968 spôsobila masový odchod vzdelancov

Medzi utečencami z Československa boli nadpriemerne zastúpení vysokokvalifikovaní odborníci, vedci, umelci a mladí, vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Najznámejší spomedzi emigrantov boli napríklad spisovatelia Ladislav Mňačko a Milan Kundera, spevák Karel Kryl alebo režisér Miloš Forman. Československo v rokoch 1968 – 1970 opustilo takmer 10 percent vedcov, hlavne tých s dobrými kontaktmi v zahraničí, takže nemali problém sa v zahraničí uplatniť.

Slovensko a Česko si dnes pripomína 57. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšej ČSSR. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR.

Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA.

Úrad vlády: Demokraciu aj slobodu slova musíme chrániť

Demokracia, ochrana ľudských práv a slobôd aj sloboda slova a prejavu patria medzi hodnoty, ktoré si musíme chrániť. Apeloval na to Úrad vlády (ÚV) SR pri príležitosti 57. výročia vojenskej invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

„Udalosti augusta 1968 sa stali jedným z najvýznamnejších medzníkov našich moderných dejín. Okupácia znamenala potlačenie nádejí na slobodnejšiu spoločnosť a priniesla viac ako dve desaťročia prítomnosti cudzích vojsk na našom území,“ uviedol na sociálnej sieti.

Úrad vlády zároveň pripomenul, že počas invázie vstúpilo na územie Československa vyše pol milióna vojakov, tisíce tankov a lietadiel. Poukázal na obete i zranených. „Nasledovalo obdobie takzvanej normalizácie, ktoré prinieslo návrat k prísnej kontrole spoločnosti, obnovenie cenzúry a emigráciu desaťtisícov ľudí. Okupácia Československa mala vážne dôsledky nielen na vnútropolitický vývoj, ale aj na medzinárodné postavenie krajiny, ktoré bolo poznačené stratou dôvery a suverenity,“ dodal.

Invázia armád piatich štátov Varšavskej zmluvy ukončila reformný a demokratizačný proces v Československu. Počas vojenskej intervencie vedenej Sovietskym zväzom zomrelo najmenej 108 občanov, stovky ľudí utrpeli zranenia. Následná vyše dvadsaťročná okupácia a normalizácia priniesli do života spoločnosti prenasledovanie a pre mnohých ľudí, ktorí sa s tzv. bratskou pomocou otvorene nestotožňovali, aj stratu zamestnania či sociálneho postavenia. Udalosť sa v SR od roku 2021 pripomína ako pamätný deň.