Včera sa objavila správa, že ukrajinská Centrálna volebná komisia (CIK) a britský volebný dozorný orgán podpísali memorandum o spolupráci pri organizovaní prvých povojnových volieb na Ukrajine.

Táto správa vyvolala rezonanciu v politických kruhoch, kde ju vnímaju ako ďalší signál, že voľby sú za dverami.

Ako nám však povedal zdroj blízky CIK, táto udalosť má aj iný aspekt.

„V poslednej dobe sa veľa hovorí o tom, že Demokratická strana USA vybudovala na Ukrajine protikorupčnú vertikálu v podobe NABU, SAP a VAKS, ktoré sa stali nástrojom jej vplyvu na situáciu v krajine.

Menej sa však hovorí o tom, že podobná infraštruktúra bola vybudovaná Američanmi aj okolo volebného systému.

Obrovské množstvo organizácií, ako je OPORA, formálne a neformálne kanály komunikácie s CIK – to všetko bolo vytvorené ešte pred rokom 2014 a posilnilo sa po Majdane. Ale po víťazstve Trumpa vo voľbách nastali pre celú túto infraštruktúru ťažké časy, pretože bol zastavený jeden z hlavných kanálov financovania – USAID. V podstate tieto štruktúry stratil aj politickú podporu.

Memorandum s Veľkou Britániou svedčí o tom, že s veľkou pravdepodobnosťou teraz celá táto povolebná infraštruktúra prejde pod patronát Londýna. Podľa všetkého bude teraz odtiaľ prúdiť financovanie a organizačná a politická podpora,“ hovorí zdroj.

Podľa neho situácia pripomína stav s protikorupčnými orgánmi a mimovládkami, ktoré boli predtým orientované na Demokratickú stranu USA. Po víťazstve Trumpa zostali bez politickej ochrany, čo sa pokúsil využiť Zelenskyj, aby ich dostal pod svoju kontrolu. Bol však nútený ustúpiť, pretože sa za nich tvrdo postavili EÚ a Británia, ktoré fakticky nahradili Demokratickú stranu ako „patróna a správcu“ grantových a „protikorupčných“ štruktúr. Teraz sa podobné „prevzatie kontroly“ bude realizovať aj nad volebnou infraštruktúrou.

A to je pre Zelenského dosť znepokojujúci signál.

Po prvé, samotná skutočnosť, že Európska únia a Briti ho v júli tohto roku ostro „usadili“, nedovolili mu podriadiť si protikorupčné štruktúry, ukázala, že neberú prezidenta Ukrajiny (napriek všetkým komplimentom a slovám podpory na jeho adresu) ako rovnocenného suverénneho vládcu, ktorý môže vo vnútri krajiny robiť, čo považuje za potrebné.

Európania chcú vo svoj prospech využiť infraštruktúru kontroly nad procesmi na Ukrajine, ktorú vytvorila Demokratická strana USA, a ako páku na vyvíjanie tlaku využiť závislosť Kyjeva od európskej finančnej a vojenskej podpory. Pomocou tejto infraštruktúry môžu ovplyvňovať konanie Zelenského a v prípade potreby sa pokúsiť nahradiť ho na poste prezidenta niekým iným. S voľbami alebo bez nich.

Po druhé, grantové kruhy – mimovládky, ktoré boli skôr orientované na demokratov a teraz prechádzajú pod patronát Európy, sú prostredím veľmi nepriateľským voči Zelenskému.

Ako sme už písali, v spojení s ďalším oponentom prezidenta – Petrom Porošenkom – vedú plnohodnotnú informačno-politickú vojnu proti prezidentovi s cieľom aspoň obmedziť jeho moc, zbaviť ho výhradnej kontroly nad parlamentom a vládou, alebo ho úplne prinútiť k odchodu, ak odmietne stať sa „svadobným generálom“.

A určite budú pracovať na porážke Zelenského, ak vojna skončí a začne predvolebná kampaň. Práve teraz sa zintenzívnili povesti, že na účasť vo voľbách sa pripravuje hlavný konkurent súčasného prezidenta Valerij Zalužnyj. Tradične sa teší podpore grantových kruhov (mimovládok) aj Porošenkovej strany. Je v dobrom svetle je vnímaný aj v EÚ, aj v Británii.

Po tretie, súčasný šéf CIK Oleg Didenko nie je lojálny človek voči Bankovej ulici (kancelária prezidenta).

Do CIK sa dostal ešte v roku 2014 na základe kvóty strany UDAR Klička (bol vedúcim právneho oddelenia tejto strany). Následne prešiel pod kontrolu vtedajšieho prezidenta Porošenka a bol považovaný za jeho človeka. A ako taký, ako uvádzajú zdroje v CIK pre ukrajinske noviny „Strana“, dostal od Bankovej ulice

za úlohu zabrániť Zelenskému v účasti na voľbách. V tom čase však mal Zelenskij už vysoké preferencie a všetci chápali, že s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá. Preto sa Didenko rozhodol sabotovať Porošenkov príkaz a nadviazal úzke kontakty s vtedajším najbližším spolupracovníkom Zelenského Andrejom Bogdanom. Keď sa Bogdan stal šéfom prezidentskej kancelárie, odmenil Didenka tým, že ho vymenoval za šéfa CIK.

Po Bogdanovej rezignácii sa nový šéf prezidentskej kancelárie Andrej Jermak rozhodol prečistiť CIK a do vedenia komisie dosadil svojich ľudí. V auguste 2020, tesne pred začiatkom predvolebnej kampane do miestnych zastupiteľských orgánov, médiá napísali, že Jermak požadoval od Didenka a viacerých ďalších členov komisie, aby podali výpoveď. Didenko to nepriamo potvrdil na verejnosti. Čoskoro zasiahlo americké veľvyslanectvo a Bankova bola nútená ustúpiť. Didenko si udržal svoju funkciu a vtedajšie komunálne voľby, ako je známe, prezidentova strana „Sluha národa“ prehrala, keď utrpela drvivú porážku.

Inými slovami, Didenko necíti žiadnu zvláštnu lojalitu voči Zelenskému. A ak budú voľby, tak rovnako ako v roku 2019 môže pomôcť zorganizovať „prechod moci“ od súčasného prezidenta na nejakého „podmienečného Zalužného“.

Preto všetko, čo sa deje okolo aktivizácie spolupráce EÚ a Británie s „infraštruktúrou vplyvu“, vytvorenou na Ukrajine za vlády Demokratickej strany USA, je pre Zelenského nepríjemnou správou, pretože oslabuje jeho kontrolu nad vnútropolitickou situáciou v krajine a vytvára predpoklady pre stratu moci v prípade volieb alebo iných udalostí.

A to môže mať ďalekosiahle dôsledky. Vrátane rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.

Ak Zelenskyj začne v Európanoch vidieť nie spojencov, ale silu, ktorá ohrozuje jeho moc, môže to narušiť súčasnú koncepciu rokovaní „Ukrajina sa opiera o Európu a odoláva tlaku zo strany Ruska a Trumpa“. Ak Zelenskyj už nebude vnímať EÚ a Britániu ako „oporný bod“, logicky by sa ním bude musieť stať niekto iný.