V zonácii NAPANT chýba ochrana niektorých hlucháních lokalít, upozornili odborníci

„Na zonáciu NAPANT sme čakali veľmi netrpezlivo. Práve v tomto území sa totiž ukazuje, či je ochrana prírody prioritou pre tento štát aspoň v našich najcennejších územiach. Podľa návrhu zonácie tomu tak nie je,“ skonštatovala ornitologická spoločnosť.

Podľa SOS/BirdLife Slovensko je možné pochopiť, ak je ťažké nájsť riešenie ochrany prírody na neštátnych pozemkoch. Ak však štát rezignuje na ochranu prírody aj v najcennejších lesoch, ktoré má sám v správe, tak je podľa ornitológov zjavné, že ochrana prírody nie je prioritou. „A to napriek tomu, že sa k tomu zaviazal pri vstupe do Európskej únie. A to napriek tomu, že dlhodobo štát koná v rozpore s európskou legislatívou, čoho dôsledkom sú s tým súvisiace rozsudky európskeho súdneho dvoru,“ dodali ornitológovia.

SOS/BirdLife Slovensko plánuje k zonácii NAPANT podať formálne pripomienky a verí, že úrady napravia chyby a vyhnú sa následkom, ktoré môžu napáchať. Návrh zonácie podľa ornitológov zakladá predpoklady na to, aby Slovensko stratilo ďalšie z prírodných hodnôt, ktoré nám závidia okolité štáty. „Netreba zabúdať na to, že práve Nízke Tatry sú medzi územiami, ktoré na nesystémovú ochranu prírody doplatili spomedzi negatívne dotknutých území najviac už v predošlých desaťročiach,“ dodala SOS/BirdLife Slovensko.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v ostatných dňoch oznámilo, že dokončilo návrhy zonácií Tatranského národného parku (TANAP) a Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). V rámci NAPANT sa má najprísnejšie chránené územie NAPANT-u rozprestierať na výmere s veľkosťou 25.571 hektárov, zóna B so 4. stupňom ochrany bude dosahovať rozlohu 21.187 hektárov. Najväčšiu časť územia NAPANT-u bude tvoriť zóna C s 3. stupňom ochrany. Najmenšiu časť územia národného parku bude tvoriť zóna D s výmerou 479 hektárov, na ktorej bude platiť 2. stupeň ochrany. Celková výmera ochranného pásma dosiahne veľkosť 55.117 hektárov.