Nedeľné ďakovné eucharitické slávenie sa konalo na mieste, kde 14. februára 2012 ukončili diecéznu fázu procesu blahorečenia Anny Kolesárovej. Za zvuku organa a piesne Klaniame sa Tebe, Bože v podaní Zboru sv. Cecílie a spojených speváckych zborov Košickej arcidiecézy, ktoré sprevádzal Komorný orchester pri Dóme sv. Alžbety, priniesli v liturgickom sprievode pred oltár relikvie novej slovenskej blahoslavenej. Po sprievode, v ktorom nechýbali dievčatá s bielymi ružami, kňazov ho incenzoval hlavný celebrant arcibiskup Bober. Privítal hlavných hostí, všetkých prítomných i tých, ktorí boli so slávnosťou duchovne spojení prostredníctvom prenosov katolíckych médií.

„Srdečne vás všetkých vítam, pozdravujem a pripomínam včerajšiu nádhernú udalosť pre Cirkev, pre našu miestnu a treba povedať pre celú Cirkev, pretože na oltár sme posunuli Božiu služobnicu Annu Kolesárovú, lebo bola vyhlásená za blahoslavenú. Táto radosť ešte bude doznievať a my pri tejto eucharistii chceme ďakovať za tento dar. Dar neba. Ale aj dar z Vysokej nad Uhom. Chcem pri tejto svätej omši všetkým vám poďakovať, ktorí ste sledovali od začiatku tento živý záujem, zároveň budovanie úcty a kultu k novej blahoslavenej. Takto rozhodol nielen pápež, ale aj sám Najvyšší náš Pán. Jeho vôľa je svätá,“ povedal hlavný celebrant ďakovnej svätej omše v katedrále.

V homílii sa na veriacich obrátil opäť domáci hostiteľ. Arcibiskup Bober povedal, že v osobe blahoslavenej Anny sme dostali dokonalý a „hlavne nezaslúžený dar z nebies“. „Za tento dar chceme dnes prejaviť Bohu našu vďačnosť. Chceme vyjadriť neskrývanú radosť z toho, že nás Boh navštívil svojim požehnaním a doprial nám povzbudenie vo viere. Je to dar, ktorý nám pripomína našu neodňateľnú ľudskú dôstojnosť, odkrýva nám krásu poctivého a nepoškvrneného života s Ježišom,“ povedal kazateľ na ďakovnej svätej omši, na ktorej boli koncelebrantmi arcibiskupi Tkáč a Nowacki a biskup Stolárik.

Arcibiskup Bober zdôraznil, že „Anka bola vyhlásená za blahoslavenú, nielen preto, že sa stala obeťou násilníka, tak ako mnoho iných žien počas druhej svetovej vojny. Všetky tieto ženy si treba s úctou pripomenúť a všetko násilie na nich spáchané rozhodne odsúdiť! Anku však na oltár vyzdvihol jej vrúcny a živý vzťah s Ježišom Kristom. Bola to láska, čistá láska k Ježišovi, ktorá udržala jej dušu a srdce čisté, v myšlienkach i v skutkoch. Kristus bol v nej, pôsobil v nej, a to nielen 24 hodín od posledného svätého prijímania, ale celé tie roky pred jej zavraždením. Čistú na duši i na tele ju zachovala jej živá viera. Toto prehliadajú tí, čo hodnotia len čisto historické fakty,“ uviedol.

Anna Kolesárová si podľa hlavného kazateľa chránila svoju čistotu už dávno pred svojim zavraždením. „Čnosť, ktorú u nej vyzdvihujeme, nebola spôsobená len inštinktívnou reakciou strachu pred chtivým vojakom. Čnosť sa pestuje dlhodobo, je to doslova dlhodobý zvyk konať dobro. Pre odmietnutie vojaka by Anka ešte nebola blahorečená. Jej celý život je dôkazom, že silné puto medzi veriacim človekom a Ježišom Kristom podporuje rozvoj všetkých čností, medzi ktorými sa zvlášť skveje čistota ako vzácna perla a cenný diamant,“ uviedol arcibiskup Bober, ktorý v závere pripomenul, že blahorečenie Anyy je veľkým svetlom a znamením práve v smutných udalostiach uplynulých týždňov, keď sa veľa hovorilo o zneužívaní a vážnych škandáloch v Cirkvi.

„Orodovanie Anny Kolesárovej bude preto veľkou posilou pre všetkých Bohu zasvätených, aby rázne odmietli každé pokušenie žiť dvojaký život. Anka bude veľkým povzbudením aj pre rodiny a manželstvá, ktoré sú dnes tak často vystavené nevere, egoizmu, či tlaku zvonku a rozpadávajú sa. Anka bude svetlom pre mladých, študentov i žiakov, aby sa nedali oklamať sexizmom, ktorý sa pretláča do škôl. Ďakujme teda Bohu za dar blahorečenia mučeníčky čistoty. Je to silný signál a svetlo z východu pre našu západnú konzumnú spoločnosť. Nech za nás blahoslavená Anna oroduje u Boha a nech nám spolu s Najčistejšou Pannou, Božou Matkou Máriou, vyprosí milosť zachovať si čisté srdce v úzkom spojení s Ježišom až do smrti,“ dodal.

HOMÍLIA (košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober):

Excelencie – bratia v biskupskej službe, drahí bratia kňazi, diakoni, seminaristi, rehoľníci, rehoľné sestry, zasvätení, drahí bratia a sestry v Kristovi – vy všetci, ktorí ste sa zhromaždili tu v košickej katedrále, ako aj vy všetci, ktorí ste s nami duchovne spojení cez vysielanie Televízie Lux a Rádia Lumen.

Každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel – tak sme to čítali v dnešnom prvom čítaní z listu apoštola Jakuba (Jak 1, 17 – 27). Dokonalý a hlavne nezaslúžený dar z nebies sme dostali včera v osobe blahoslavenej Anny Kolesárovej. Za tento dar chceme dnes prejaviť Bohu našu vďačnosť. Chceme vyjadriť neskrývanú radosť z toho, že nás Boh navštívil svojim požehnaním a doprial nám povzbudenie vo viere. Je to dar, ktorý nám pripomína našu neodňateľnú ľudskú dôstojnosť, odkrýva nám krásu poctivého a nepoškvrneného života s Ježišom.

Akoby Božou prozreteľnosťou sa práve v dnešnú nedeľu číta evanjelium o tom, čo poškvrňuje človeka. Ježiš hovorí: Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka. (Mk 7, 1-23).

Teda, nie to, čo vchádza zvonku, ani násilie, ani cudzie podnety – toto ešte nepoškvrňuje. Ak je niekto zranený a trpí cudzím pričinením, cudzím hriechom, nestáva sa automaticky poškvrneným či nečistým. No to, čo dobrovoľne vychádza z človeka, z jeho vnútra, z jeho srdca a mysle – to človeka ničí, deformuje a znečisťuje. Jeho vlastný hriech ho robí nečistým a zotročuje ho.

Tak ako nemiernosť v pití a jedení ohrozuje zdravie tela, tak aj nemiernosť nespútaných vášní srdca, spôsobuje chorobu duše, spôsobuje jej slepotu. Preto Ježiš povedal, že tí, čo majú čisté srdce, sú blahoslavení, a len takí uvidia Boha! (Mt 5). Nenávisť, hnev, neresti či chlípnosť, ktorá oslepuje vnútro človeka, rozožiera dušu a ničí vzťah k Bohu.

Anka bola vyhlásená za blahoslavenú, nielen preto, že sa stala obeťou násilníka, tak ako mnoho iných žien počas druhej svetovej vojny. Všetky tieto ženy si treba s úctou pripomenúť a všetko násilie na nich spáchané rozhodne odsúdiť! Anku však na oltár vyzdvihol jej vrúcny a živý vzťah s Ježišom Kristom. Bola to láska, čistá láska k Ježišovi, ktorá udržala jej dušu a srdce čisté, v myšlienkach i v skutkoch. Kristus bol v nej, pôsobil v nej, a to nielen 24 hodín od posledného svätého prijímania, ale celé tie roky pred jej zavraždením. Čistú na duši i na tele ju zachovala jej živá viera. Toto prehliadajú tí, čo hodnotia len čisto historické fakty. Ankino dlhodobé puto s Ježišom bolo dôvodom jej okamžitej reakcie nesúhlasu s hriechom rozvášneného vojaka. A hoci jej telo prenikli smrtiace strely a zmenili ju na nepoznanie, zachovala si čistú dušu, a vo chvíli smrti ju odovzdala Ježišovi. Áno, podobne sa zachovali a zomreli mnohé ženy počas vojen, a mnohé z nich boli aj znásilnené a znevažované, ale vyjadrením nesúhlasu si zachovali čisté srdce a nepoškvrnenú dušu. Cudzí hriech raní a zabíja, ale ako hovorí Ježiš, nemôže poškvrniť, pokým s ním neuzavrieme kompromis vo vlastnom srdci.

Čnosť čistoty, ako to vysvetľoval svätý pápež Ján Pavol II. (Familiaris consortio), je vyživovaná priamo Božou láskou. Aby sa upevňovala, musí čerpať priamo z prameňa najčistejšej Božej lásky. Iba tak čnosť čistoty zosilnie a nedovolí dať prednosť hriechu pred Bohom. Iba tak sa hlas svedomia premení na výkrik: Nemôžem ináč, lebo Boh je nado mnou i vo mne!

Čistota ako čnosť miernosti, neničí prirodzenú vášeň, ale rozumne ju usmerňuje. Vášeň je sama o sebe dobrá vec, veď ju do nášho srdca vložil Boh, ale keď je nezriadená ako neriadená strela, dokáže zabíjať. Čnosť čistoty teda učí ako byť napr. celý život vášnivo zamilovaný do svojej manželky či opačne, do svojho manžela. Učí aj kňazov a zasvätených ako milovať Boha nadovšetko s plameňom horlivosti a vernosti.

Akosi sme sa prestali venovať téme čistoty. Je to čnosť, ktorá dnes zažíva úpadok. Tlak okolitého prostredia je enormný. Človek preto ticho obdivuje tých, ktorí sa predsa snažia zachovávať sexuálnu zdržanlivosť. Pravá láska čaká, chce si zachovať čistotu a panenstvo až do manželstva. Uvoľnená morálka posledných desaťročí bagatelizovala prílišný akcent na šieste Božie prikázanie. Ale, počuli sme v prvom čítaní, ako Mojžiš pripomínal vyvolenému ľudu dôležitosť Božieho zákona: Nepridáte nič k slovu, ktoré vám hovorím, ani z neho neuberiete (Dt 4, 1-8). My sme nielenže ubrali, ale hlavne sme zabudli pripomínať pozitíva a krásu čnosti miernosti a čistoty pre naše vzťahy a životné povolania.

Každá forma nečistoty je pre veriaceho človeka obrazom nevernosti Bohu, či už v kňazstve, manželstve alebo slobodnom stave. Chlípnosť protirečí zdravému rozumu, spôsobuje druhým traumy, zranenia i nespravodlivosť. Ničí dôveru a dusí čistú lásku.
Že vraj my katolíci milujeme čistotu viac ako život!? Neradno veci vytrhávať z kontextu! My milujeme Boha, viac ako vlastný život. Lebo iba v Bohu je život bez konca, pokoj, radosť a šťastie. V hriechu, ktorý vychádza zo srdca človeka, je smrť. Smrť je strašná vec, ale hanebný život je ešte hroznejší.

Teológ Joseph Donders, potom čo opísal význam prvých prikázaní z Desatora, hlavne štvrtého (láska k rodičom) a piateho (nezabiješ), pokračuje takto: Šieste prikázanie je proti smilstvu. Je proti smilstvu, aby sa mohla budovať slušná a znesiteľná ľudská spoločnosť. Spoločnosť, v ktorej by sa ľuďom dovolilo zabíjať sa, by nebola spoločnosťou, v ktorej by sa dalo žiť. Spoločnosť, v ktorej by sa ľuďom dovolilo opustiť svojich rodičov a zanechať ich napospas osudu, by bola neznesiteľnou spoločnosťou. Rovnako neznesiteľnou by bola spoločnosť, ktorá by bez mihnutia oka dovolila smilstvo a cudzoložstvo. […] Biblia nie je proti sexualite. Biblia je proti smilstvu.

Pápeži posledných desaťročí sa ostro postavili proti hriechu a zločinu zneužívania. Sú proti týmto ohavnostiam nie preto, žeby boli spiatočnícki, staromódni alebo hlúpi, ale preto, že je nad slnko jasnejšie, že deštruktívna sila chlípnosti ruinuje vzťahy i slobodu mysle pre Ježiša.

Čnosť čistoty a zdržanlivosti je čnosťou, ktorá si zaslúži obdiv. Zdržanlivosť si ctí seba a ctí si aj druhého. Nie je to ľahká čnosť. No bez nej by sme boli vždy nezrelí, vždy zameraní len na seba a žiadostiví len po naplnení svojich túžob a očakávaní. Bez čnosti miernosti, by sme boli len egoisti, neschopní priznať si chybu.

Sme slabí. Áno. Ale iba zrelí ľudia si dokážu priznať svoju slabosť a zlyhanie. Stratená čistota sa dá vrátiť a obnoviť. Hriechy sa dajú vyznať, oľutovať a odpustené ponoriť do mora Božieho milosrdenstva.

Anka Kolesárová si chránila svoju čistotu už dávno pred svojim zavraždením. Čnosť, ktorú u nej vyzdvihujeme, nebola spôsobená len inštinktívnou reakciou strachu pred chtivým vojakom. Čnosť sa pestuje dlhodobo, je to doslova dlhodobý zvyk konať dobro. Pre odmietnutie vojaka by Anka ešte nebola blahorečená. Jej celý život je dôkazom, že silné puto medzi veriacim človekom a Ježišom Kristom podporuje rozvoj všetkých čností, medzi ktorými sa zvlášť skveje čistota ako vzácna perla a cenný diamant.

Drahí bratia a sestry! Blahorečenie Anky je veľkým svetlom a znamením práve v smutných udalostiach uplynulých týždňov, keď sa veľa hovorilo o zneužívaní a vážnych škandáloch v Cirkvi. Orodovanie Anny Kolesárovej bude preto veľkou posilou pre všetkých Bohu zasvätených, aby rázne odmietli každé pokušenie žiť dvojaký život. Anka bude veľkým povzbudením aj pre rodiny a manželstvá, ktoré sú dnes tak často vystavené nevere, egoizmu, či tlaku zvonku a rozpadávajú sa. Anka bude svetlom pre mladých, študentov i žiakov, aby sa nedali oklamať sexizmom, ktorý sa pretláča do škôl.

Ďakujme teda Bohu za dar blahorečenia mučeníčky čistoty. Je to silný signál a svetlo z východu pre našu západnú konzumnú spoločnosť. Nech za nás blahoslavená Anna oroduje u Boha a nech nám spolu s Najčistejšou Pannou, Božou Matkou Máriou, vyprosí milosť zachovať si čisté srdce v úzkom spojení s Ježišom až do smrti. Amen

*

V závere ďakovnej eucharistickej slávnosti preniesli relikviár s ostatkami blahoslavnej Anny Kolesárovej z presbytéria katedrály k bočnému oltáru sv. Jozefa, kde ho slávnostne uložili. Arcibiskup Bober sa na mieste pomodlil modlitbu za svätorečenie blahoslavenej Anny a pridal aj tri Zdravasy: Za múdre životné rozhodnutia, Za čistotu a Za živú vieru. Počas prenesenia sa spieval Hymnus ku cti blahoslavenej Anny Kolesárovej.

Po prenesení sa prítomným prítomným prihovoril kňaz Pavol Hudák, rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, z ktorej pochádzala nová slovenská blahoslavená. Za dar blahorečenia poďakoval Bohu, Svätému Otcovi a kardinálovi Becciu. Ďalej poďakoval emeritnému arcibiskupovi Alojzovi za naštartovanie celého procesu, kňazom, ktorí o Anne vydali svedectvo, členom komisií, ktorí pracovali na procese, všetkým, ktorí stáli za prípravou celých troch dní víkendu blahorečeia, Arcibiskupskému úradu v Košiciach a osobne arcibiskupovi Bernardovi za sprevádzanie a podporu celého procesu blahorečenia. „Anka už dosiahla korunu nebeského víťazstva a tým sa stala vzorom pre mladých a priateľkou na ceste ich dospievania. Svätosť je možná a je na dosah. Nakoniec vás všetkých chcem pozvať do Vysokej nad Uhom 30. septembra 2018 na slávnostné uloženie veľkého relikviára v Ankinom rodisku,“ povedal.

*

POĎAKOVANIE (slová poďakovania kňaza Pavla Hudáka, rektora Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, z ktorej pochádzala nová slovenská blahoslavená):

Excelencie, otcovia arcibiskupi a biskupi, bratia kňazi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Za nás všetkých, tu zhromaždených, sa v tejto chvíli chcem poďakovať predovšetkým Bohu za nádherný dar pre mládež a rodiny, ktorý sme dostali v blahoslavenej Anne Kolesárovej, panne a mučeníčke.

Poďakovať sa chceme Svätému Otcovi Františkovi za to, že zapísal Anku Kolesárovú do zoznamu blahoslavených.

Ďakujem emeritnému arcibiskupovi Alojzovi za prorockého ducha, keď poukázal na Ankin príbeh, a tak naštartoval celý proces.

Ďakujem už zosnulým kňazom – farárovi Antonovi Lukáčovi a jezuitovi Michalovi Potockému, ktorí Anku dobre poznali –, že vydali svedectvo a vyjadrili presvedčenie, že Anka patrí na oltár.

Ďakujem všetkým členom komisie v diecéznej aj v rímskej fáze blahorečenia za ich obetavú službu na tomto krásnom diele. Ďakujem všetkým z organizačného tímu blahorečenia za prípravu celých troch dní.

Ďakujem všetkým Vám, ktorí ste nás modlitbami a obetami sprevádzali.

A na záver ďakujem Arcibiskupskému úradu v Košiciach, a osobitne nášmu otcovi arcibiskupovi Bernardovi, za sprevádzanie a podporu celého procesu blahorečenia.

Anka už dosiahla korunu nebeského víťazstva a tým sa stala vzorom pre mladých a priateľkou na ceste ich dospievania. Svätosť je možná a je na dosah.

Nakoniec vás všetkých chcem pozvať do Vysokej nad Uhom 30. septembra 2018 na slávnostné uloženie veľkého relikviára v Ankinom rodisku.

Ešte raz všetkým zo srdca ďakujem!

*

Po Pavlovi Hudákovi sa poďakoval arcibiskup Bober. POvedal, že blahoslavená Anka je darom. „I ja ešte raz ďakujem naozaj všetkým, ktorí pracovali dlhé mesiace, aby sme mohli spoločne prežiť tieto milostivé a požehnané dni. Dnes môžeme potvrdiť, že skutočne platí výrok, že krv kresťanov je semenom nových kresťanov. A v Košickej arcidiecéze, podobne ako aj v iných diecézach na Slovensku, to platí vo zvýšenej miere. Od poreformačných čias nám v kolektívnej pamäti najviac zarezonoval príklad Košických mučeníkov. A potom to prišlo. Nad Košicami a priľahlým regiónom sa doslova roztrhlo nebo a Kristus posilnil svojou milosťou mnohých ľudí k odvážnemu hrdinstvu živej katolíckej viery,“ uviedol hlavný celebrant.

Arcibiskup Bober pripomenul, že Košická arcidiecéza je diecézou mučeníkov. „Máme vyskladanú celú mozaiku laikov a kňazov zvlášť v minulom 20. storočí, ktorí boli prenasledovaní a umučení pre svoju vieru,“ povedal a poukázal na konkrétne príbehy, ktoré podľa jeho slov ešte len čakajú na zhodnotenie. „A v posledných rokoch boli blahorečené dve ženy z tejto arcidiecézy: Sára Šalkaháziová, panna a mučeníčka zo Spoločnosti sociálnych sestier a v týchto dňoch mladé dievča, laička, Anka Kolesárová, ktorá nám dokazuje, že svätosť nie je iba pre kňazov a zasvätených,“ dodal arcibiskup Bober.

„Krv mučeníkov si zaslúži našu pozornosť i poďakovanie, preto dnešným dňom vyhlasujem pre Košickú arcidiecézu začiatok prípravného roka na veľké jubileum štyri stého (400.) výročia mučeníckej smrti Košických mučeníkov. Od sviatku sv. Ondreja, apoštola, pri celodiecéznych rekolekciách 1. decembra 2018, budú postupne do jednotlivých farností celej arcidiecézy vyslané dva relikviáre s ostatkami Košických mučeníkov, ako aj materiály s formačnými a pastoračnými aktivitami. Veľké jubileum našich mučeníkov sa zavŕši 7. septembra 2019, tu v košickej katedrále. Kiežby nám ich orodovanie napomohlo ku skutočnej duchovnej obnove, vnútornému očisteniu a novej jari v živote viery,“ dodal košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober.

*

POĎAKOVANIE (košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober):

Drahí bratia a sestry, blahoslavená Anka je darom, za ktorý sme dnes chceli ďakovať Bohu. I ja ešte raz ďakujem naozaj všetkým, ktorí pracovali dlhé mesiace, aby sme mohli spoločne prežiť tieto milostivé a požehnané dni.

Dnes môžeme potvrdiť, že skutočne platí výrok, že krv kresťanov je semenom nových kresťanov. A v Košickej arcidiecéze, podobne ako aj v iných diecézach na Slovensku, to platí vo zvýšenej miere. Od poreformačných čias nám v kolektívnej pamäti najviac zarezonoval príklad Košických mučeníkov. A potom to prišlo. Nad Košicami a priľahlým regiónom sa doslova roztrhlo nebo a Kristus posilnil svojou milosťou mnohých ľudí k odvážnemu hrdinstvu živej katolíckej viery.

Naša Košická arcidiecéza je diecézou mučeníkov. Máme vyskladanú celú mozaiku laikov a kňazov zvlášť v minulom 20. storočí, ktorí boli prenasledovaní a umučení pre svoju vieru. Vieme o deväťdesiatich troch (93) väznených košických kňazoch počas komunizmu. Dvadsaťdva (22) košických kňazov bolo v pracovných táboroch PTP. Ďalšie desiatky kňazov boli odstavené mimo pastorácie. Okrem nich nám dodnes svieti svedectvo ôsmich kňazov, ktorí zomreli na následky mučenia či totálneho sebaobetovania pre záchranu života iných. Ich príbehy ešte len čakajú na zhodnotenie. A v posledných rokoch boli blahorečené dve ženy z tejto arcidiecézy: Sára Šalkaháziová, panna a mučeníčka zo Spoločnosti sociálnych sestier a v týchto dňoch mladé dievča, laička, Anka Kolesárová, ktorá nám dokazuje, že svätosť nie je iba pre kňazov a zasvätených.

Krv mučeníkov si zaslúži našu pozornosť i poďakovanie, preto dnešným dňom vyhlasujem pre Košickú arcidiecézu začiatok prípravného roka na veľké jubileum štyri stého (400.) výročia mučeníckej smrti Košických mučeníkov. Od sviatku sv. Ondreja, apoštola, pri celodiecéznych rekolekciách 1. decembra 2018, budú postupne do jednotlivých farností celej arcidiecézy vyslané dva relikviáre s ostatkami Košických mučeníkov, ako aj materiály s formačnými a pastoračnými aktivitami. Veľké jubileum našich mučeníkov sa zavŕši 7. septembra 2019, tu v košickej katedrále. Kiežby nám ich orodovanie napomohlo ku skutočnej duchovnej obnove, vnútornému očisteniu a novej jari v živote viery. Pochválený buď Ježiš Kristus!

*

Arcibiskup Bober v závere ešte spontánne poďakoval sakristiánovi pápeža Františka Pavlovi Benedikovi OSA za sprostredkovanie relikviára, do ktorého vložili ostatky novej blahoslavenej. Bol vytvorený v Taliansku a vyniká na ňom palmová ratolesť symbolizujúca mučeníctvo a symbol čistoty – ľalia. Medzi nimi v sklenenej nádobke je uložená relikvia blahoslavenej Anky. Arcibiskup Bober zároveň oznámil, že sa budú chcieť za blahorečenie rodáčky z Vysokej nad Uhom poďakovať pápežovi Františkovi na púti v Ríme a odovzdajú mu relikviu Anny Kolesárovej. Ďakovnú liturgiu ukončil spev pápežskej hymny a spev piesne „Vy hrdinskí Krista mučeníci“.

–

Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Anny Kolesárovej, ktorú v závere druhej svetovej vojny zastrelil vojak sovietskej armády, v marci tohto roka. Slovensko má nového blahoslaveného po roku. Slávnostný úkon blahorečenia vykonal v sobotu na priestranstve štadióna TJ Lokomotíva Košice na pontifikálnej svätej omši za účasti 30 000 veriacich legát pápeža Františka kardinál Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Bola to vôbec prvá slávnosť, na ktorej sa osobne zúčastnil, keďže úrad oficiálne preberá práve 1. septembra. Pápež František stanovil dátum liturgického slávenia sviatku novej blahoslavenej na 20. november.

Blahorečenie je v rímskokatolíckej cirkvi jedným z prvých stupňov v procese k svätorečeniu. Slovensko zažije slávnosť blahorečenia po roku. V Bratislave bol vlani v septembri blahorečený salezián kňaz Titus Zeman. Predtým boli u nás v roku 2003 blahorečení ako mučeníci z obdobia komunizmu rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko na tom istom mieste v Petržalke.

Beatifikácia znamená vyhlásiť toho, kto bol doteraz nazývaný Boží služobník alebo ctihodný, za blahoslaveného. Je to akt, ktorým – po uskutočnení predpísaného procesu – pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval verejný cirkevný kult, na istom území a predpísanými spôsobmi, napr. v diecéze, ktorá proces viedla, alebo aj v celom národe, do ktorého Boží služobník patril, alebo v určitej skupine veriacich, napr. v reholi.

Podujatie zorganizovali Košická arcidiecéza a Pastoračné centrum Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom v spolupráci s ďalšími partnermi.

Súvisiace články: 1. deň víkendu/ 2. deň víkendu