Môj profil 
Predplatné
“Vždy som 17. november vnímal ako pozitívny sviatok, keď naša krajina pokojne zmenila smerovanie k slobodnej a demokratickej spoločnosti. Stalo sa to bez násilia a obetí na životoch a možno aj preto sme nadobudli dojem, že po tejto ceste neboli žiadne obete, ale nie je to pravda. V roku 1939 študenti v Prahe protestovali proti fašistickej okupácii, deväť z nich bolo 17. novembra popravených a ďalších viac ako tisíc bolo deportovaných do koncentračného tábora a mnohí tento pobyt neprežili,” povedal vo svojom príhovore asistent primátora mesta Košice Radoslav Jenčuš.
Ako ďalej uviedol, aj keď v roku 1989 spoločenské zmeny prešli bez veľkých násilností, cesta k nim bola vydláždená justičnými vraždami, prenasledovaním a zmarenými osudmi.
“Násilie, utrpenie, ani smrť nezabránili ľuďom naďalej bojovať za slobodu a demokraciu. Ich statočnosť a hrdinstvo neboli zbytočné a nebudú zabudnuté. Sú pre nás vzorom, príkladom a zároveň záväzkom, aby sme si vážili i keď nie celkom dokonalú slobodu a demokraciu, v ktorej dnes môžeme žiť,” skonštatoval Jenčuš.
“Je pravda, že z pohľadu tých, ktorí zažili 50. roky, sa mnohé v čo dúfali, že rok 1989 prinesie, neuskutočnilo. Chýba spravodlivosť, pravda a ľudskosť,“ skonštatoval podpredseda Zväzu protikomunistického odboja Ján Brodňanský.
Na oslavy Dňa boja za slobodu a demokraciu prišlo dnes v Košiciach len niekoľko ľudí. „Hlavne ma mrzí, že neprišli študenti, pretože oni to vtedy začali. Pre nich to malo najväčší význam, pretože mnohí z tých, ktorí dnes študujú, čo chcú a kde chcú v Európe, by nešli do zahraničia, prípadne by vôbec neštudovali, lebo ich mamky a otcovia by boli vyhodení zo strany a nemali by dobrý kádrový profil. Toto si asi veľmi neuvedomujú, preto si to treba pripomínať,“ povedal 75-ročný Košičan Radomír Mlýnek a dodal, že osobne po roku 1989 privítal najmä to, že môže cestovať, čokoľvek čítať a stretávať sa, s kým chce.
“Človek sa cíti voľnejší, ale ako povedala moja nebohá mamka, ktorá mala vtedy už veľa rokov, prišlo to pre nás, aj pre moju generáciu trochu neskoro, už sme tie výhody tak nezachytili,“ dodal Mlýnek.
Slovenská republika si Nežnú revolúciu, obdobie od 17. novembra 1989, keď došlo k udalostiam, ktoré vyústili do pádu socialistického zriadenia na území vtedajšej Československej socialistickej republiky, pripomína štátnym sviatkom 17. novembra – Dňom boja za slobodu a demokraciu.
Pri pamätníku Brána slobody v Devíne si členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) spolu s ďalšími účastníkmi uctili dnes obete komunistického režimu. Táto celoslovenská pietna spomienka sa uskutočnila pri príležitosti štátneho sviatku Deň boja za slobodu a demokraciu.
Za účasti Čestnej stráže a Vojenskej hudby Ozbrojených síl SR zástupcovia štátnej správy a samosprávy, ambasád i ďalších inštitúcií položili k pamätníku Brána slobody i novému pamätníku Antona Srholca približne 20 vencov. Predseda KPVS Peter Sandtner následne privítal členov vlády SR, veľvyslancov viacerých krajín, čestných hostí z Ústavu pamäti národa (ÚPN), cirkví, Bratislavy a jej mestských častí.
“Novembrovými udalosťami v roku 1989 vyvrcholila nespokojnosť s vtedajším režimom. November nám otvoril slobodu a nové možnosti. Mnohí sú dnes nespokojní, nie všetky ideály sa splnili. Vážme si však, že môžeme rozhodovať o sebe,” povedal poslanec Anton Hrnko (SNS), ktorý prítomných pozdravil v mene predsedu Národnej rady SR Andreja Danka (SNS).
Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal upozornil, že zrušením komunistického extrémizmu sme nezlikvidovali extrémizmus, ktorý tu v iných formách stále existuje.
“Myslíme na tých 71.000 politických väzňov, ich príbuzných a mnohých ďalších občanov, ktorí tiež trpeli a boli rôzne diskriminovaní komunistickou mocou. Pamätajme, že sloboda nie je dar, ale treba sa o ňu starať,” uzavrel svoj príhovor predseda správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
