Môj profil 
Predplatné
Na dverách kaviarne, ktorá chce byť tradičnou, si píšu názov Dobre&Dobré. Vravia totiž, že robia dobré veci a robia ich dobre. To, že v kaviarni je niečo inak, si na prvý pohľad nikto nevšimne. Ľudia sa o tom, kto ich obsluhuje, dozvedia až z nápojového lístka. “Nechceme kaviareň prezentovať ako priestor, ktorý zamestnáva ľudí bez domova. Nechceme, aby to bol dôvod, že k nám zákazníci chodia, alebo, aby sa sem prišli pozrieť ako do zoologickej záhrady,” vraví Sergej Kára, predseda občianskeho združenia Vagus, ktoré projekt v tržnici rozbehlo. “Títo ľudia celý život cítili to, že si na nich niekto ukazuje,” podotkol.
Združenie ponúklo prácu všetkým, ktorí chodia do jeho denného a integračného centra na Mýtnej ulici. Osprchovať sa či najesť príde do Domca denne aj 80 bezdomovcov. Pracovať v kaviarni chcelo 25. Vagus urobil pohovory a troch poslal na školenie. Ľudia bez domova sa naučili ako podávať kávu, správať sa k zákazníkovi, aj ako prekonať strach z komunikácie. Pomáhala psychologička i socioterapeutka. “Predtým žili na ulici, a to je úplne iný spôsob života, úplne iné pravidlá ako chodiť do práce, ráno vstávať či mať šéfa,” vysvetlil Kára.
“Sme ako skladačka. Keď si niektorý z nás nevšimne, že niečo chýba, druhý ho musí doplniť, aby bolo všetko pripravené a všade čisto,” opisuje svoju prácu 31-ročný Milan. Je vyučený murár, Vagusu preto začal vlani na jeseň pomáhať pri rekonštrukcii Domca. “Začal som sa vtedy cítiť inak. Že už som niečo viac, lebo pracujem, a že už dokážem niečo vytvoriť,” hovorí. Normálne zamestnanie nemal dva roky, vtipne poznamenáva, že bol na dovolenke. Obavy pred prácou v kaviarni neskrýval. “No hneď, keď prišiel prvý zákazník, pomyslel som si, že je to výborné. Chodia tu úprimní ľudia,” dodal.
Jeho kamarát Slavo má 34 rokov. Aj on robí čašníka. Problémy s prácou má od 18 rokov, teda odkedy ho pustili z detského zariadenia. “Keď sa má spýtali, či túto chcem, povedal som – samozrejme. Je to omnoho lepšie ako žiť na ulici,” opisuje. Postupne si zvyká, vraví, hoci boli aj chvíle, keď zákazníkovi vydal menej peňazí, alebo zabudol objednávku. “Ale to postupne pôjde preč,” sľubuje. Obaja už bývajú v ubytovni, zatiaľ ju platí Vagus. “Ale z ďalšej výplaty si to už budem platiť sám,” dodáva Slavo.
Kára vysvetľuje, že ľudia bez domova sa ich v Domci stále pýtajú, kde by mohli zohnať prácu. Vždy totiž v niektorej neuspejú. No vraj z objektívnych príčin. “Zamestnávateľ nechce dať prácu ľuďom s dlhmi alebo takým, ktorí nemajú trvalé bydlisko. Problém je v tom, že na Slovensku neexistuje legislatíva, ktorá by umožnila zvýhodniť zamestnávateľa, ktorý dá prácu sociálne vylúčenému človeku,” myslí si Kára.
Čašníkom z ulice v kaviarni pomáhajú aj dvaja profesionálni barmani, aby sa mali vždy na koho obrátiť, ak majú problém. Ak budú mať ľudia bez domova dostatočné skúsenosti, sami by už mali zaúčať ďalších z ulice.
ml
.JPG)
