V Bruseli budú protestovať proti CETA a TTIP, Malmströmová v úspech dohôd verí

Brusel 20. septembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Jens Meyer)

Okolo 10.000 až 15.000 ľudí z viacerých krajín Európy a spolu s nimi aj ťažkú poľnohospodársku techniku očakávajú dnes popoludní v Bruseli v tzv. európskej štvrti, kde sídlia inštitúcie Európskej únie. Dôvodom demonštrácie sú protesty proti dohodám EÚ o voľnom obchode s Kanadou (CETA) a USA (TTIP).

Demonštráciu zvolalo viacero odborárskych centrál a združení na ochranu spotrebiteľov, ktoré nesúhlasia s finalizáciou Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou (CETA) a Transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií (TTIP) s USA.

Demonštrácia pred budovami euroinštitúcií by mala pokračovať aj v stredu dopoludnia.

Belgická televízna stanica RTBF pri tejto príležitosti priniesla stanovisko eurokomisárky Cecilie Malmströmovej, ktorá v mene exekutívy EÚ rokuje o oboch transatlantických obchodných dohodách.

Komisárka podľa RTBF upozornila, že dohoda s Kanadou, ktorá je už ukončená a pripravená na ratifikáciu, a teda “dosiahnuteľná”, je dobrou príležitosťou pre Európu a Kanadu, ako čeliť globalizácii.

CETA ani TTIP zatiaľ nemajú podporu Francúzska a Nemecka, dvoch najdôležitejších členov EÚ, Malmströmová však uviedla, že treba brať do úvahy úniu ako celok, pričom najmenej 12 členských krajín tieto zmluvy podporuje.

“Dvanásť štátov ma ubezpečilo o svojej podpore a v týchto krajinách je verejná podpora (pre zmluvy) veľmi silná. Všetci sa stretneme v piatok v Bratislave a dvadsaťosmička sa musí rozhodnúť. Už nemôžeme prerušiť rokovania,” uviedla komisárka s odkazom na neformálne stretnutie ministrov obchodu, ktoré sa v piatok 23. septembra uskutoční v Bratislave v rámci podujatí predsedníctva SR v Rade EÚ.

Komisárka si je podľa RTBF vedomá opozície časti verejnosti aj demonštrácií proti obom transatlantickým obchodným zmluvám, podľa vlastných slov si je však istá, že väčšina členských krajín tieto zmluvy podporuje. Priznala zároveň, že ak je CETA “na spadnutie”, menej istý je výsledok rokovaní o TTIP, kde “je potrebné urobiť ešte veľa práce” a kde sa s plynutím času zmenšuje nádej na dosiahnutie dohody ešte počas mandátu súčasného amerického prezidenta.

Komisárka je však optimistická. “Bude dohoda s USA, možno až po mandáte Baracka Obamu,” uviedla.

Oponenti oboch transatlantických obchodných zmlúv kritizujú predovšetkým systém rozhodcovských súdov, ktoré by umožnili zahraničným spoločnostiam, aby sa súdili so štátmi kvôli ich obchodnej politike. Malmströmová tvrdí, že táto kritika nie je oprávnená, pretože rokovania boli znovu otvorené a “tento systém bol zreformovaný”. Zdôraznila, že uzatvorená dohoda s Kanadou neobsahuje možnosť rozhodcovských súdov.

Podľa údajov Eurobarometra z jari tohto roka TTIP podporuje 51 percent Európanov, proti sa vyjadrilo 34 percent respondentov a 15 percent opýtaných nezaujalo žiadne stanovisko. Prieskum naznačil, že 24 z 28 členských štátov podporuje obchodnú dohodu s USA (najviac Litva, Írsko, Švédsko, Rumunsko a Dánsko – vyše 67 percent), pričom najviac kritikov a neprajníkov má TTIP v štyroch krajinách (Rakúsko, Nemecko, Slovinsko a Luxembursko – od 50 do 70 percent). Oproti prieskumu z roku 2014 nastal pokles podpory pre TTIP v 18 členských krajinách vrátane Slovenska, v siedmich krajinách podpora pre túto dohodu vzrástla, a to najviac vo Švédsku (68 percent) a v Českej republike (56 percent).