Berlín 18. apríla 2019 (HSP/Roman Bednár/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber)
Škola je v berlínskej štvrti Kreuzberg a volá sa Jens Nydahl-Schule. Nemecké školstvo sa dostáva do čoraz katastrofálnejšej situácie, len sa o tom neveľmi píše. Jeho hlavný problém je nevydarená integrácia migrantov a tým aj ich detí
Táto situácia sa začala rysovať už pred viac ako 50 rokmi, keď do krajiny prúdili predovšetkým tureckí Gastarbeiteri, takmer všetko z najzaostalejších tureckých provincií, bez vzdelania a mnohí z nich analfabeti. Ich integráciu vtedy nikto však neriešil a teraz situácia už vyúsťuje do pohromy.
Len v Berlíne je 278 škôl – a Jens Nydahl-Schule je jednou z nich – ktoré musia byť podporované dodatočnými financiami z rozpočtu mesta Berlín. Škola patrí k tým školám, ktoré sa označujú ako Brennpunktschulen, to znamená, že v prenesenom slova zmysle tam horí, teda že je tam kopa veľkých problémov. Jedným z nich je to, že asi polovica tureckých žiakov z 370 žiakov na Jens Nydahl-Schule nielenže nevie nemecky, ale neovláda dostatočne ani len vlastný jazyk.
To je dôsledok toho, že vyrastajú v problematickom „ťažkom“ rodinnom prostredí, kde im nie je venovaná dostatočná starostlivosť, inými slovami, že ich rodičia majú slabý a či takmer nijaký intelekt. Veľká časť z nich je bez práce a sami nehovoria nemecky, alebo len veľmi nedostatočne a veľmi často svoje deti zanedbávajú.
Učitelia sú preto nútení pokúsiť sa takýmto deťom dať aj niečo z toho, čo mali s úplnou samozrejmosťou dostať od rodičov. A nie vždy sa im to podarí.
V takýchto školách ale trpí aj úroveň nemeckých žiakov, lebo ich to sťahuje dole a to tak spoločensky, sociálne, ako i vedomostne.
Politici, ktorí spolupracovali s kancelárkou pri modifikácii jej utečeneckej politiky by nikdy nedali svoje deti do takýchto škôl a platia im drahé privátne školy. Ale tzv. priemerný Nemec takú možnosť nemá. A musí akceptovať všetko to, čo jemu a jeho deťom Merkelová pripravila. Keď sa to náhodou odváži kritizovať, veľmi rýchlo dostane nálepku rasistu.
Veľa z týchto detí žije vo veľkých rodinách v malých bytoch a celé dni trávia len v bezprostrednom okolí svojho bydliska, a to ešte dodatočne zužuje horizont ich vývoja. Neskôr, keď začínajú dospievať, tak sa veľmi často stávajú súčasťou kriminálnej a drogovej scény, ktorá je v berlínskych štvrtiach ako Kreuzberg či Neuköln všadeprítomná a všemocná.
Nemecká spoločnosť sa sama rozkladá znútra a necháva sa dobrovoľne ohrozovať a rozkladať aj zvonku.
Roman Bednár