Podľa mienky špecialistov Atlantic Council vrátenie Krymu do zostavy Ruska ukázalo, ako rýchlo dokáže Rusko reagovať. Nakoniec odborníci z Atlantic Council konštatovali, že v prípade Ruska musí byť NATO pripravené na všetko, vrátane možnosti tvrdej odpovede, pretože ináč nebudú východné štáty NATO veriť, že sú v bezpečí.

Špecialisti navrhujú niekoľko variantov odvetného úderu, ktoré by smerovali na moskovské metro, elektrosieť Petrohradu, ruský televízny kanál RT a raketové batérie v Kalinindgradskej oblasti.

Okrem toho americkí experti doporučujú Poľsku zdôrazniť čo najskôr Rusom, že v prípade ruského útoku poľské špeciálne jednotky zaútočia na ruské strategické ciele, vrátane pobrežných raketových batérii v Kaliningrade. Úspech takejto akcie však závisí od toho, či USA rozmiestnia svoje rakety v regióne štátov v blízkosti ruskej hranice – informujú americkí odborníci.

Na začiatku musí byť cca 4000 vojakov vyslaných do Poľska, Litvy, Lotyššska a Estónska – píšu americkí experti. Riešenie o kontingente vojakov NATO v týchto štátoch bolo prijaté na začiatku júla, pričom Rusko tento krok kritizovalo. Odborníci v článku dokonca tvrdia, že Rusi sú schopní zapríčiniť rozkol v NATO, svojho času odzneli dokonca informácie, že Rusko potrebuje cca 60 hodín k porážke jednotiek NATO v oblasti Pobaltia.

Rusi niekoľko krát podčiarkli, že Rusko nebude útočiť na krajiny NATO, podľa informácii Sergeja Lavrova „NATO o tom všetkom dobre vie a bolo by načase, vzdať sa politiky „zdržiavania Ruska“. Informácie o „ruskej hrozbe“ spochybnila aj Mária Zacharova na svojom brífingu dňa 20.7.2016, podrobné informácie o tom priniesol server Sputnik. Rusi požiadali západných politikov, aby nehovorili len o hypotetickej hrozbe útoku Ruska, ale svoje tvrdenia podložili aj dôkazmi.

Podľa slov ruského politológa Vadima Truchačeva, ktorý pôsobí na Lomonosovovej univerzite v Moskve – rétorika USA je formovaná názormi z obdobia Studenej vojny, kedy sa obyvateľstvo neustále masírovalo hrozbou vojny so ZSSR. Americkí predstavitelia touto propagandou sledujú vlastné ciele a záujmy.

Podľa Truchačeva útok na Poľsko nemá pre Rusko žiaden význam, nie je tam nič čo by Rusov zaujímalo. V oblasti Pobaltia žijú aspoň predstavitelia ruskej menšiny, ale v Poľsku nie sú žiadne významné závody, žiadne zdroje, žiadne strategicky zaujímavé body. Je tam len 40 miliónov protirusky zameraných Poliakov, ktorých ale Rusko k ničomu nepotrebuje. Tak prečo by mali Rusi na Poľsko útočiť? V minulosti, bolo síce Poľsko súčasťou Ruského impéria, názory na vedenie štátu, vedenie vojny, riadenie ekonomiky sa však diametrálne zmenili, dnes sa v politickej oblasti pracuje na iných princípoch, takže predstava, že sa Rusko snaží vojensky dobyť a obsadiť Poľsko je nereálna.

Podľa Truchačeva hystériu okolo útoku Ruska na Poľsko burcuje najmä strana Právo a spravodlivosť, najmä proamericky orientovaný minister obrany Antoni Macierewicz a hlava ministerstva zahraničných vecí Witold Waszczykowski. Sú to rusofóbi, ktorí všade vidia ruskú hrozbu a podľa ruského experta sa za túto hrozbu lídri Práva a Spravodlivosť skrývajú vždy, keď chcú zakryť neúspechy svojej ekonomickej politiky pred bežnými Poliakmi. Takisto Poliaci chcú, aby im NATO a EÚ dalo ďalšie peniaze, preto ako dôvod uvádzajú stále fiktívne ruské hrozby.

Truchačev vyjadril názor, že Ruska sa obáva takmer 80% Poliakov. Dôvodom sú vzťahy Ruska a Poľska v minulosti. No množstvo tých, ktorí veria v začatie vojny medzi oboma krajinami je niekoľkokrát menšie. Navyše Poliaci nie sú ochotní, aby sa ich krajina stala bojovým poľom a aby museli bojovať.

Podľa Truchačeva USA a NATO mu pripomínajú zvieratká, ktoré sa snažia ohraničiť svoje teritórium a ukázať že sú v regióne pánom. Zároveň presvedčujú štáty Pobaltia a Poľska, že sa na nich môžu spoľahnúť, keď ich napadne „zlé Rusko“. V prípade vojny by však malo všetkým jastrabom byť zrejmé, že z Poľska a Pobaltia neostane nič.

Na otázku, ako dlho bude ešte mýtus o ruskej hrozbe žiť na Západe a čo musí Rusko urobiť, aby sa tento mýtus skončil odpovedal Truchačev, že tento mýtus bude žiť ešte veľmi dlho a ešte dlhšie bude žiť v Poľsku. Mýtus o ruskej hrozbe bude slabnúť súbežne s tým, ako sa bude šíriť migračná kríza, ktorá v hlavách viacerých politikov údajnú ruskú hrozbu zatlačí do úzadia.

Rusko by sa malo podľa jeho slov sústrediť nie na politikov, ale na obyvateľstvo a občianske organizácie v krajinách EÚ, vrátane Poľska. Je potrebné, aby bežní ľudia vedeli, že Rusko to nie sú len rakety, vodka, medvede a podobne. Sputnik by mal existovať vo všetkých oficiálnych jazykoch EU, mal by sa v EU rozširovať počet  kultúrnych, spoločenských a vedeckých profesných organizácii, v ktorých by spolupracovali Rusi spoločne s občanmi jednotlivých krajín. V tejto oblasti ruský štát zaostáva.

Podľa slov Stanislava Vyšoka, analytika monitorovacej organizácie CIS-EMO si analytici vedia predstaviť aj čisto hypotetické scenáre, ktorých realizácia je však málo pravdepodobná. Reagoval tak na otázku, či sa obáva možného začatia vojny v oblasti Poľska a Pobaltia.

Podľa Vyšokových slov krajiny východnej Európy sa obávajú straty svojej štátnej suverenity. Vychádza to z ich historických skúseností. Lenže kým pre USA a lídrov západnej Európy má strašenie ruskou hrozbou čisto propagandistický charakter a predstavuje len formu nátlaku, u obyvateľov východoeurópskych krajín získava iný rozmer, európski obyvatelia v mnohých prípadoch tieto hry berú smrteľne vážne.

Vyšok reagoval takisto na tvrdenia amerických analytikov, že aj keď teraz Rusi nechcú priamu konfrontáciu s NATO, všetko sa môže zmeniť veľmi rýchlo. Rusi v prípade Kryma totiž ukázali, že dokážu veľmi rýchlo reagovať.

Podľa Vyšoka v čase Studenej vojny, ak sa uskutočnila konfrontácia medzi Moskvou a Washingtonom, konfrontácia sa uskutočnila na území iných krajín (Vietnam, Afganistan). Poľsko a Pobaltie sú členmi NATO, takže tam konfrontáciu Vyšok neočakáva. Vyšok okomentoval teoretickú možnosť útoku na Poľsko a Pobaltie, v prípade nekuontrolovania situácie na Ukrajine a poukázal na to, že by išlo o nezmyselnú akciu. Zároveň však zdôraznil, že s výnimkou útoku Tatárov na Rusko z východu, všetky útoky smerovali zo Západu, takže je zrejmé, že Rusko má vypracované varianty ako odpovedať na prípadný útok zo Západu.

Vyšok sa venoval aj faktu, že napriek neustálemu obviňovaniu Ruska sa nesnažia mnohí západní lídri svoje tvrdenia voči Rusku podložiť relevantnými dôkazmi. Okomentoval aj tvrdenie prezidenta Obamu, ktorý ISIL a Rusko ohodnotil ako dve najväčšie hrozby pre USA. Podľa Vyšoka sa bude Rusko aj v budúcnosti neustále démonizovať, aby sa odviedla pozornosť obyvateľov od problémov súvisiacich s moslimskými imigrantami v EÚ.

Podľa Vyšoka sa bude aj naďalej situácia polarizovať a nemyslí si, že by víťazstvo Trumpa v boji o prezidentské kreslo USA diametrálne zmenilo americkú politiku a vzťahy k Rusku. V Európe však existuje podľa neho dostatok politických síl, ktoré nemajú výrazne proamerický charakter, ako mnohé dnešné politické špičky. Vyslovil vpodstate názor, že čím viac budú tieto európske špičky sledovať svoje vlastné ekonomické a politické záujmy, tým viac sa bude situácia v medzinárodnej oblasti upokojovať.

Branislav Krasnovský