Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu za rok 2016 vyplýva, že v konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) tvorila jednu z najpočetnejších skupín práve agenda týkajúca sa konaní iniciovaných na základe ústavných sťažností, v ktorých sťažovatelia namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

1. Nálezy ústavného súdu vyslovujúce porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zakotveného v  čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Zdroj: vlastné spracovanie

V predošlých rokoch ústavný súd vyslovil nálezmi porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nasledovne:

• v roku 2012 v 201 nálezoch,
• v roku 2013 v 212 nálezoch,
• v roku 2014 v 258 nálezoch,
• v roku 2015 v 221 nálezoch,
• v roku 2016 v 263 nálezoch.

V nadväznosti na údaje z roku 2016 ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že najviac nálezov týkajúcich sa porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo vyslovených v súvislosti s rozhodovacou činnosťou:

• Okresného súdu Košice I v 33 nálezoch,
• Okresného súdu Bratislava I v 24 nálezoch,
• Okresného súdu Žilina v 24 nálezoch,
• Okresného súdu Piešťany v 16 nálezoch,
• Okresného súdu Košice-okolie v 15 nálezoch. 

Z 263 nálezov, ktorými bolo rozhodnuté v roku 2016, sa:

• 188 nálezov týkalo občianskoprávnych vecí,
• 19  nálezov týkalo obchodnoprávnych vecí,
• 11  nálezov týkalo trestných vecí,
• 20  nálezov týkalo rodinných vecí,
• 4  nálezy týkali dedičských vecí,
• 18  nálezov týkalo exekučných vecí a vecí výkonu rozhodnutia,
• 1  nález týkal správneho súdnictva,
• 1  nález týkal konkurzu  a reštrukturalizácie,
• 1  nález týkal iných vecí (konanie o úschovách).

2. Finančné zadosťučinenie priznané v  nálezoch vyslovujúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zakotveného v  čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

V súlade s § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde priznáva ústavný súd sťažovateľom aj primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd v zmysle projektu „Efektívnosť výkonu rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb“, ktorý realizuje od roku 2010, okrem iného sleduje aj výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré boli jednotlivé všeobecné súdy na základe jeho nálezov povinné uhradiť sťažovateľom v lehote dvoch mesiacov od ich právoplatnosti.

Spolu najvyššiu sumu priznaného primeraného finančného zadosťučinenia za rok 2016 sú sťažovateľom povinné uhradiť:

• Okresný súd Košice I ‒ 83 900 €,
• Okresný súd Bratislava I ‒ 76 900 €,
• Okresný súd Košice II ‒ 71 600 €.

Najvyššie priznané finančné zadosťučinenie v jednotlivých konaniach bolo v sume:

• 28 000 € v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 29 C 34/97 (I. ÚS 577/2015),
• 22 000 € v konaní vedenom  na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 132/11 (III. ÚS 449/2016),
• 20 000 € v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43 C 132/07 (II. ÚS 714/2015).

Okresný súd Bratislava I bol v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 449/2016  povinný vyplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 22 000 €.         

„Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 132/11 sa začalo 17. augusta 2011 a ani 13. decembra 2016, keď ústavný súd rozhodoval o ústavnej sťažnosti sťažovateľov, nebolo právoplatne skončené. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že na Okresnom súde Bratislava I sa za 52 mesiacov od podania žaloby napriek opakovaným výzvam sťažovateľov neuskutočnilo ani jedno pojednávanie,“ objasňuje predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

Pri posudzovaní právnej a faktickej zložitosti daného konania ústavný súd konštatoval, že po právnej stránke možno danú vec charakterizovať ako vec patriacu k štandardnej agende všeobecných súdov, a teda sa nevymykala od bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

Zo zistení ústavného súdu zároveň vyplýva, že vzhľadom na dlhodobú nečinnosť Okresného súdu Bratislava I od podania žaloby do podania sťažnosti ústavnému súdu nebola predmetná vec okresným súdom fakticky vôbec prerokovaná. Z uvedeného vyplýva, že okresným súdom nebol vôbec vytvorený priestor na to, aby sa prípadná faktická zložitosť veci mohla v konaní prejaviť, a preto prípadná faktická zložitosť veci nie je ani významná pre hodnotenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní.

Ako uvádza predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková: „V konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 449/2016 vystupovalo dvadsaťdva sťažovateľov. Ústavný súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie.  Aplikujúc zásady Európskeho súdu pre ľudské práva, ho ústavný súd považoval za primerané v sume 1 000 € pre každého zo sťažovateľov.“

Redakciu informoval Tlačový a informačný odbor Ústavný súd Slovenskej republiky