Bratislava 14. augusta 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Steven Governo)
Na verejnosť sa dostal sumár hodnotiacej správy NATO, keď ho na Facebooku zverejnil Martin Dubéci z mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko (PS). Prebrali ho aj mnohé médiá, ktoré ho použili ako kladivo na kritiku rezortu obrany a strany SNS, ktorá ho vedie. Používajú tento materiál ako najvyššiu hodnotiacu autoritu. Je to však v poriadku?
Jozef Banáš, bývalý viceprezident parlamentného zhromaždenia NATO upozorňuje na častú chybu, ktorej sa laici dopúšťajú: neexistuje armáda NATO – existujú len národné armády suverénnych a nezávislých členských štátov. NATO vytvára fórum, na ktorom sa spoločne konzultujú problémy a prijímajú rozhodnutia k politickým a vojenským otázkam týkajúcich sa ich bezpečnosti. Ako to v tejto organizácii vyzerá v praxi, hovorí J. Banáš: „Podľa mojich skúseností to v NATO funguje asi tak ako vo Varšavskej zmluve: k nejakej téme je diskusia, potom sa diskusia uzavrie, americký vyslanec povie, čo si on o tom myslí, potom sa dá hlasovať, všetci sa pozrú ako hlasuje Američan a je odhlasované.“
Takže sa dá predpokladať, že hodnotiaca správa, ktorá sa dostala na verejnosť, je predovšetkým hlasom nášho najväčšieho spojenca a vojenského partnera. Niekto by to mohol povedať aj otvorenejšie: že tu vlastne ide o požiadavky zaoceánskeho veľkého brata na Slovensko, aby zbrojilo viac a intenzívnejšie, lebo USA to tak potrebujú.
Severoatlantická aliancia podľa dokumentu Slovensku odporúča, aby zdvojnásobilo svoje úsilie v oblasti napĺňania cieľov Aliancie z hľadiska kvantity, kvality a času a skvalitnilo riadenie ozbrojených síl predovšetkým v oblasti obranného plánovania. Podľa dohody má byť prioritou ozbrojených síl Slovenskej republiky vybudovanie mechanizovanej brigády stredného typu, ktorá mala byť k dispozícii už tento rok, avšak tento cieľ sa naplniť nepodarilo. Vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu sa Slovensko zaviazalo do roku 2030, čo NATO pokladá za nedostatočné.
Hodnotiaca správa NATO tiež upozorňuje Slovensko, že nie je schopné vyriešiť problém nízkeho počtu vojenských lekárov. „Napriek viacerým iniciatívam sa nezaznamenal výrazný pokrok v zlepšení náboru a udržania zdravotníckeho personálu,“ píše sa v dokumente a sú v ňom uvedené aj ďalšie skutočnosti, ktoré Aliancia nehodnotí pozitívne, vrátane nedostatočnej podpory ozbrojených síl zo strany civilných zložiek. Ako problematický vidí tiež nízky počet príslušníkov ozbrojených síl SR.
Ono je to samozrejme v poriadku, že vojenskí úradníci aliancie združujúcej krajiny za účelom spoločnej obrany si povedia svoj názor na to, čo by sme mali či mohli ako krajina urobiť či zlepšiť v oblasti obrany – na názor má každý právo. A názory odborníkov sú tu na to, aby s nimi zase iní odborníci odborne pracovali. Lenže pri politickom rozhodovaní váha názorov či odporúčaní týchto úradníkov má zodpovedať miere, do akej reprezentujú hlas občanov tejto krajiny.
A naopak, v demokracii by mala mať nepomerne väčšiu váhu kritika smerujúca opačným smerom, od volených zástupcov ľudu smerom k medzinárodným úradníkom zabezpečujúcim v tejto oblasti servis pre milióny ľudí, ktorí za to platia dane. A žiaľ, je tu čo kritizovať.
Napríklad porušovanie základnej zmluvy NATO zo strany krajín, ktoré svojvoľne bombardovali a bombardujú Sýriu. Podpredseda Zahraničného výboru NR SR Jaroslav Paška (SNS) na schôdzi tohto parlamentného výboru v máji 2018 povedal: „My sme dnes konfrontovaní so skutočnosťou, že naši partneri z NATO zbombardovali jeden suverénny štát (Sýriu) a my pritom máme v článku 1. našej spoločnej zmluvy napísané, že žiadna z týchto krajín neuplatní v medzinárodnom práve silu, ani nezasiahne vojenskou silou voči inej krajine.“
Toto by nám mali úradníci z centrály NATO vysvetľovať a nie nám niečo nariaďovať a niečo požadovať – na to ich nepotrebujeme.
Ivan Lehotský