Uplynie 75 rokov od narodenia kňaza, ktorý ovplyvnil kňazskú generáciu

Bratislava 25. septembra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)

V sobotu 28. septembra 2019 uplynie 75 rokov od narodenia poprednej osobnosti slovenskej Katolíckej cirkvi druhej polovice 20. storočia Jána Magu (narodený 28. 9. 1944 – zomrel v roku 1966). Významný biblista, prekladateľ a publicista výrazne ovplyvnil celú kňazskú generáciu, ktorá vstúpila do pastorácie v období normalizácie. Svedčí o tom aj prítomnosť asi 250 kňazov na jeho pohrebe

Viacerí kňazi z jeho okruhu sú dnes slovenskými biskupmi, uvádza recenzia knihy Petra Olekšáka a Michala Marťáka “Ján Maga – katolícky kňaz a publicista”, ktorú v roku 2008 vydala Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku. Dielo profesora žurnalistiky Petra Olekšáka, ktorý bol farárom v jeho rodnej obci Švošov, a mladého historika Michala Marťáka je prvým monografickým spracovaním života tohto kňaza. Ako informačné zdroje autorom slúžili viaceré archívne pramene, rozprávanie ľudí, ktorí sa s Magom osobne poznali, spisy z jeho pozostalosti, publikované články o ňom, ale aj osobné spomienky.

Ján Maga sa narodil v liptovskej obci Švošov, po štúdiách na bohosloveckej fakulte v Bratislave a kňazskej vysviacke, ktorú prijal v prelomovom roku 1968 z rúk biskupa Ambróza Lazíka, sa stal kaplánom v Zázrivej, neskôr vo Veľkom Bobrove. Zlomovým bolo preňho tretie kaplánske miesto v obci Liptovské Sliače pri Ružomberku, kde bol farárom známy slovenský básnik a literárny kritik Jozef Kútnik-Šmálov.2 Vďaka nemu sa Maga dostal do intenzívneho kontaktu s kňazskou i laickou inteligenciou, ktorá sa na sliačskej fare často stretávala. Zvlášť hlboký vzťah si vybudoval s Ladislavom Hanusom, s ktorým v rokoch 1941–1943 Kútnik-Šmálov redigoval časopis Kultúra, ale spoznal sa aj s básnikom a popredným predstaviteľom slovenskej katolíckej moderny Jankom Silanom (v roku 1980 mu pomohol zostaviť disidentskú básnickú zbierku Katolícke piesne z Važca), prekladateľom Jánom Kováčom či exministrom vnútra Slovenského štátu Alexandrom Machom. Pod vedením Kútnika-Šmálova, ktorý bol v tom čase predsedom Slovenskej liturgickej komisie, sa Maga podieľal na preklade žalmov pre potreby zostavovanej slovenskej liturgie hodín. „Kútnik mi dal impulzy čo do práce a tvorivosti, zásady a najväčšie podnety. (…) A naučil ma vážiť si slovo,“ vyjadril sa po čase Maga o svojom principálovi.

Z Liptova putoval na Spiš, stal sa kaplánom v Spišskom Podhradí. Ide o ďalšiu dôležitú etapu jeho života, pretože v roku 1973 tu začal vydávať jeden z najznámejších a intelektuálne najpodnetnejších slovenských samizdatov s názvom Orientácia. Okolo mladého kňaza sa formuje kňazská skupina (dvaja z jej členov, Štefan Mordel a Ján Jarab, sú autormi predhovoru a doslovu recenzovaného diela), ktorá organizuje pravidelné duchovno-intelektuálne stretnutia. Ich plodom bol aj spomínaný samizdat (vyšlo úctyhodných 11 ročníkov, t.j. 137 čísel na 2777 stranách).3 Aj vďaka J. Magovi prebiehala živá výmena názorov medzi slovenským a českým cirkevným prostredím (osobne sa poznal najmä s Jozefom Zvěřinom, Otom Mádrom a Václavom Malým), ale aj slovensko-nemeckým a slovensko-rakúskym (viedenský biskup Florian Kuntner, erfurtský biskup Joachim Wanke, görlitzský biskup Jozef Müller).

Po administrátorských zastávkach v Poľanovciach a Batizovciach sa Maga stáva farárom v Kežmarku, kde prežíva aj udalosti novembra 1989. Už počas tých Vianoc začína vydávať diecézny časopis Domov. „Študenti posadili do školy života celú republiku. Nastupujúca generácia nás učí vzdoru, odvahe a ľudským právam. Ba aj Cirkev,,matka a učiteľka´ národov, ďakuje študentom, umelcom a ľuďom s profilom odvahy, že svoju úlohu ohlasovania spásy môže plniť aj mimo múrov kostola. Donedávna mohla kritizovať a ťažkať si na svoj ťažký údel a obmedzenia. Koniec našim výhovorkám. Otvára sa priestor slobody a treba ho naplniť. (…) Treba vychovať nového človeka,“ reaguje na novú spoločenskú situáciu vo Vianočnom bulletine Spišského biskupstva. Po obnovení kňazského seminára na Spišskej Kapitule sa stáva špirituálom. Zároveň na teologickom inštitúte prednáša Nový zákon. Keďže teologickej a náboženskej literatúry je absolútny nedostatok, využíva svoju znalosť nemčiny a prekladá viaceré diela (W. Trutwin – Otváral nám písma, W. Kasper – Úvod do viery, B. Huhn – Ježiš hovorí s ľuďmi). V spolupráci so spišskými seminaristami vytvorí prvú synopsu v slovenskom jazyku.

Medzitým musí byť hospitalizovaný pre vážny zdravotný stav. Po dočasnom zlepšení iniciuje výstavbu kostola v rodnej obci a vznik Katolíckeho biblického diela vo Svite. Ešte stihne zažiť posviacku oboch, stať sa prvým riaditeľom biblického diela, ale 2. januára 1996 zomiera vo veku nedožitých 52 rokov.