Môj profil 
Predplatné
Najpreferovanejším opatrením v prípade fyzických a právnických osôb bolo poskytnutie paušálnej sumy finančnej kompenzácie cez minimálnu štátnu pomoc. Ide tak o opatrenie, ktoré je v určitej forme celoplošne ponúkané. „Pri súčasnom nastavení podpory však nezachytáva všetky subjekty. Je aj otázne, nakoľko je dostatočná výška poskytovanej sumy a aká je administratívna náročnosť získania tejto pomoci,“ dopĺňajú analytici z IKP.
Z analýzy výsledkov dotazníka ďalej vyplýva, že 42 percent fyzických osôb preferuje odklad odvodov do Sociálnej poisťovne, odklad daňovej povinnosti (33 percent) a poskytnutie jednorazovej finančnej kompenzácie vybraných fixných nákladov.
Pre právnické osoby bolo vysoko preferované poskytnutie jednorazovej finančnej kompenzácie pre vybrané fixné náklady (53 percent), nárokovateľná zmena dotačnej zmluvy (33 percent) či možnosť presunutia dotácie do budúceho obdobia. K tejto možnosti sa prikláňa 28 percent právnických osôb. „O ponuku preklenovacích úverov, ktoré pripravuje Ministerstvo kultúry SR (MK SR) so Slovak Investment Holding, má medzi respondentmi záujem deväť percent fyzických osôb a štrnásť percent právnických osôb,“ vyplýva z dotazníka.
Odhady vzniknutej škody v dôsledku karanténnych opatrení vysoko variovali. Stredné hodnoty vyčíslili umelci v prípade fyzických osôb na 1 400 až 2 400 eur a v prípade právnických osôb na 3 100 až 27 200 eur. Pri fyzických osobách uvádzali vyššie hodnoty živnostníci, v prípade právnických osôb boli stredné hodnoty najvyššie vo verejnom sektore a najnižšie v treťom sektore.
„V prípade vyčíslenia škody na fixné náklady na udržanie prevádzky, napríklad nájomné, uviedlo nejakú hodnotu 15 percent fyzických osôb s priemerom okolo 560 eur. V prípade právnických osôb uviedlo nejakú hodnotu 36 percent s priemerom okolo 2 140 eur. Celkovo však väčšina respondentov tieto celkové vyčíslené škody nerozdeľovala do jednotlivých položiek,“ vysvetlili analytici.
Podľa datasetu zaslaného iniciatívou Stojíme pri kultúre bolo online dotazníkom k 10. aprílu 2020 vyzbieraných spolu 470 odpovedí. Vo vzorke prevažovali fyzické osoby, ktoré boli zastúpené predovšetkým osobami v slobodnom povolaní – 59,1 percenta a živnostníkmi – 27,5 percenta. V prípade právnických osôb bol najviac zastúpený tretí sektor – 44, 8 percenta, ďalej súkromný sektor – 34,3 percenta a v najmenšej miere verejný sektor – 18,9 percenta. Z hľadiska kultúrnej oblasti pôsobenia prevažovali divadlo, vizuálne umenie a hudba. Pri právnických osobách boli významnejšie zastúpené multikultúrne centrá. „Vzorka je nereprezentatívna a zistenia sú preto iba indikatívne, ponúkajú však cenné informácie o preferenciách možných opatrení,“ dodávajú analytici.
Respondenti mali v dotazníku možnosť formulovať aj vlastné návrhy opatrení. Respondenti zdôrazňovali, že opatrenia by mali pretrvávať ešte niekoľko mesiacov po zrušení karanténnych obmedzení. Toto obdobie zároveň považujú aj za vhodný priestor na celkové a systematické prehodnotenie problematických oblastí, ktoré sú v kultúre dlhodobo odsúvané a neriešené.
