Volodymyr Zelenskyj priznal „totálny výpadok elektriny v Charkovskej a Doneckej oblasti, čiastočný v Záporožskej, Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti“. Obvinil z toho „ruských teroristov“ s tým, že to „nie sú to vojenské zariadenia,“ a dodal: „cieľom je pripraviť ľudí o svetlo a teplo.“

Faktom je, že všetky tepelné elektrárne na území dnešnej Ukrajiny boli postavené „prokľatymi komunistami“ (ako zvyknú hovoriť ukrajinskí nacionalisti). Pravdou je tiež to, že elektrifikácia Ukrajiny bola realizovaná v rámci Leninovho plánu GOELRO (GOsudarstvennaja komissija po ELektrifikacii ROssii) v duchu známeho Leninovho výroku, že „komunizmus je sovietska moc plus elektrifikácia celej krajiny“. V rámci celoukrajinskej kampane zameranej na dekomunizáciu krajiny sa teda nemožno čudovať sarkastickým postrehom na ruských sociálnych sieťach o tom, že „Putin iba pomáha dokončiť dekomunizáciu Ukrajiny“.

Ruský portál „politikus.ru“ pripomína, že Ukrajinci v Charkove, Poltave, Kramatorsku, Dnepropetrovsku či v Záporoží môžu teraz na vlastnej koži pocítiť malý zlomok toho, čo zažívali obyvatelia miest a dedín Donbasu celých osem rokov, keď ich bez prestávky ostreľovala artiléria vládnych vojsk a nacionalistických bataliónov. Na Donbase dodnes rezonujú spomienky na to, ako sa bývalý ukrajinský prezident Porošenko ešte v roku 2014 verejne vyhrážal deťom na Donbase, že „budú sedieť v pivniciach“ namiesto toho, aby chodili do školy ako ostatné ukrajinské deti.

Počas celých tých rokov obyvatelia zvyšku Ukrajiny nezainteresovane a v duchu povestného ukrajinského „moja chata s kraju“ (ja s tým nič nemám, „moja chatrč stojí bokom“) iba otrávene sledovali v televíznych správach propagandistické výlevy fanatických komentátorov ukrajinských TSN (Televizijna služba novin) o ruských tankových divíziách, ktoré vraj už v roku 2014 vtrhli na Ukrajinu.

Mnohí Ukrajinci pritom paradoxne mali známych, priateľov či dokonca príbuzných na Donbase, ktorí ich upozorňovali, v akom pekle tých osem rokov žili. Teraz to prvýkrát zažívajú aj oni sami. Až doposiaľ sa Rusi snažili neničiť civilnú infraštruktúru, lebo by to obyvateľom spôsobilo problémy. Ale ani to nepovzbudilo Ukrajincov k tomu, aby svojho prezidenta prinútili k zmieru s Ruskom, vďaka ktorému by si Ukrajina udržala väčšinu svojho územia.

Áno, Ukrajina by musela byť demilitarizovaná a prijať neblokový štatút, musela by sa zriecť Donbasu. Ale na druhej strane by Ukrajinci konečne mohli spokojne žiť vo „svojej chatrči bokom“ v relatívnom teple a sýtosti. Namiesto toho prichádza beznádej a možno aj pochopenie toho, ako boli západnými „priateľmi a spojencami“ zneužití. Zdá sa, že „špeciálna vojenská operácia“ v rukavičkách skončila. Namiesto toho začína denacifikácia v štýle Američanov, Britov či iných „humanistov“. Teraz je už len na samotných Ukrajincoch, aby to všetko čo najskôr ukončili. „Elektrocentrály vám opravia, nebojte sa. Ruskí elektrikári sú veľmi dobrí špecialisti“, optimisticky dodáva portál „politikus.ru“.

Ruské kalibre odpálené z Kaspického a Čierneho mora vypli zásobovanie elektrinou v Charkovskej, Poltavskej, Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti

V nedeľu 11. septembra približne o 19:00 hod. boli odpálené kalibre z Kaspického a Čierneho mora. Krídlaté rakety zasiahli kľúčové tepelné elektrárne v Charkove a v Kremenčugu, čo viedlo k výpadkom vo fungovaní kriticky dôležitej infraštruktúry na rozsiahlom území Charkovskej, Poltavskej, Dnepropetrovskej, Sumskej, ale aj v Odeskej a v časti Záporožskej oblasti, ktorá je stále pod kontrolou kyjevského režimu.

Z viacerých miest v uvedených oblastiach hlásia blackout alebo seriózne výpadky v dodávkach elektrickej energie. Z prevádzky bolo vyradené charkovské metro a zároveň bola zablokovaná premávka na viacerých úsekoch ukrajinskej železnici (Ukrzaliznica) v postihnutých oblastiach, čo komplikuje presun ukrajinskej vojenskej techniky a munície.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij pred časom avizoval, že “nariadil urýchliť rekonštrukciu elektrického vedenia z jadrovej elektrárne Chmeľnickij do poľského mesta Rzeszow”. Podľa jeho pokynov mala byť rekonštrukcia dokončená do 8. decembra s cieľom poskytnúť Poľsku potrebné množstvo elektriny. Zelenskij pritom zdôraznil, že dodávky ukrajinskej elektriny do Poľska sú možné „pri zachovaní kontroly Ukrajiny nad Záporožskou jadrovou elektrárňou“.

Väčšina ukrajinskej energetickej infraštruktúry je situovaná na juhovýchode krajiny. Ukrajina zdedila ešte zo sovietskych čias štyri jadrové elektrárne: Záporožskú, Rovniansku, Chmeľnickú a Juhoukrajinskú (Nikolajevská oblasť). Celkovo je to 15 reaktorov, z toho šesť – VVER-1000 – v záporožskom Energodare, ktorý zabezpečuje asi 40 % výroby elektriny v jadrových elektrárňach a asi 20 % celkovej energetickej bilancie krajiny.

Energodar je dlhodobo pod kontrolou ozbrojených síl Ruskej federácie (RF). V noci na 11. septembra bol posledný funkčný blok Záporožskej  JE odpojený od elektrickej siete a začal sa pripravovať na prechod do studeného stavu. Člen hlavnej rady správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov uviedol, že posledný energetický blok Záporožskej JE musí byť odstavený z prevádzky kvôli neustálemu ostreľovaniu elektrárne ozbrojenými silami Ukrajiny.

Po tom, ako ruské ozbrojené sily zasiahli kľúčové tepelné elektrárne v Charkove a v Kremenčugu, došlo k zlyhaniu energetického systému Ukrajiny a v dôsledku nerovnováhy v zásobovaní museli byť od siete odpojené aj Juhoukrajinská a Chmeľnická jadrová elektráreň.