Kyjev/Bratislava 27. februára (TASR) – Rusko nepodnikne vojenské kroky na Ukrajine, kde podľa viacerých náznakov došlo k štátnemu prevratu, domnieva sa Galyna Zelenková z Inštitútu politických a etnických štúdií Národnej akadémie vied Ukrajiny.

Krymskí Tatári skandujú počas protestu pred miestnou vládnou budovou v krymskom Simferopoli 26. februára 2014. Tisíce proruských demonštrantov i stúpencov novej ukrajinskej vlády sa dnes zhromaždili pred budovou regionálneho parlamentu v krymskom Simferopoli. Foto: TASR/AP

To, čo sa udialo na Ukrajine, sa môže diať len v krajinách, v ktorých „verejná mienka nefunguje“, uviedla analytička v rozhovore pre TASR. Tvrdohlavou neochotou vlády Viktora Janukovyča všímať si pokojné demonštrácie, označené za nacionalistické a fašistické, sa tieto protesty podľa nej postupne zvrhli na masové nepokoje. Demonštranti si kládli čoraz viac podmienok a skončilo sa to pádom režimu Viktora Janukovyča.

„Bolo to povstanie, ktoré sa môže stať revolúciou len pod podmienkou zmeny princípov formovania vládnej politiky a mechanizmov formovania orgánov štátnej moci. Nemôže ísť len o preformátovanie politickej triedy. Zatiaľ sa parlament zaoberá iba výmenou osôb vo vládnych štruktúrach. Personálne rozhodnutia parlamentu z posledných dní – vymenovanie generálneho prokurátora a niektorých ministrov, odstúpenie väčšiny vysokých štátnych úradníkov, obchádzajúc zákony – dávajú dôvod domnievať sa, že ide o štátny prevrat. Preto bude ďalší vývoj určený schopnosťou novej moci previesť do právneho rámca politické rozhodnutia, prijaté pod tlakom revolučnej účelnosti,“ konštatovala Zelenková.

Podľa jej slov je zrejmé, že normou dnešnej Ukrajiny sa stalo konanie typu „oko za oko“, čo v súčasnom konflikte nadobudlo sofistikovanejšie formy. „V posledných dňoch sa objavili precedensy, na základe ktorých je možné domnievať sa, že dožadovať sa akýkoľvek riešení je možné aj s použitím sily.“ Konkrétne to podľa analytičky využívajú radikálne politické sily, napríklad Pravý sektor, a kriminálne živly, ktoré pod zámienkou nastolenia spravodlivosti prevzali funkciu bezpečnostných síl.

Kruh dôvery Majdanu – skupina aktivistov zastupujúca Automajdan, zdravotníkov, afganských veteránov, nacionalistické hnutie Pravý sektor a ďalších – predložil v utorok tvrdé požiadavky: nová ukrajinská vláda musí byť vytvorená z odborníkov s nepoškvrnenou povesťou, nie zo straníckych funkcionárov. Podľa aktivistov nemôžu byť členmi budúcej vlády ani osoby zo zoznamu 100 najbohatších ľudí v krajine.

Krymský Tatár drží transparent počas protestu pred miestnou vládnou budovou v krymskom Simferopoli 26. februára 2014. Foto: TASR/AP

Zelenková ale tvrdí, že tento zoznam z časopisu Forbes neodráža skutočný obraz najbohatšej časti obyvateľstva. Forbes podľa nej menuje ľudí, ktorých zisk je zlegalizovaný a sú najmenej skorumpovaní.

„Avšak drvivá časť úradníkov a politikov – najjasnejším príkladom je líder komunistov Piotr Simonenko – jednoducho nedeklaruje čestne svoje príjmy. Preto kritériom pri formovaní novej vlády a ukazovateľom poctivosti, čo by upokojilo Majdan, je priznanie skutočných príjmov, výdavkov a majetku zo strany žiadateľa o funkciu v kabinete ministrov a všetkých členov jeho rodiny. To znamená, že Majdan chce v kabinete vidieť poctivých ľudí. Vzhľadom na to, že súčasný konflikt nie je konfliktom medzi vládou a spoločnosťou, ale medzi politickou triedou a spoločnosťou – na pozadí veľmi nízkej úrovne dôvery voči politikom (3-5 percent) – požiadavky Majdanu sú úplne pochopiteľné. Prijme len vládu vytvorenú výhradne na profesionálnom, nie na politickom princípe. Je to dôležité z hľadiska zníženia nespokojnosti občanov, ktorí podporujú Stranu regiónov a komunistov,“ domnieva sa analytička.

V súvislosti s postojom Ruska voči kríze na Ukrajine Zelenková konštatovala, že Moskva už urobila celý rad krokov. Tie podľa nej svedčia o tom, že navzdory vyhláseniam prezidenta Vladimira Putina o nevyhnutnosti umožniť Ukrajincom, aby si sami vyriešili problémy, Rusko záujem o svojho suseda posilňuje.

„Bude používať tzv. mäkkú silu – zjednoduší procedúry na získanie ruského občianstva pre Rusov žijúcich na Ukrajine, bude financovať proruské spoločenské organizácie s cieľom vytvorenia pozitívnej verejnej mienky, predovšetkým na Kryme a východe Ukrajiny, a bude sa snažiť o destabilizáciu situácie, čo v súčasnosti robí na Kryme ukrajinská strana Ruský blok.“

Na druhej strane, tvrdí analytička, aktivity zástupcov Najvyššej rady Ukrajiny taktiež vytvárajú predpoklady na posilnenie konfrontácie na Kryme a východe Ukrajiny – ide napríklad o zrušenie zákona, na základe ktorého je ruština uznaná ako druhý oficiálny jazyk v oblastiach s najmenej desaťpercentnou ruskojazyčnou populáciou.

Aj personálne vymenovania vyvolávajú pocit rozhorčenia medzi voličmi Strany regiónov. Práve toto sa podľa Zelenkovej snažia využiť vo svoj prospech najaktívnejší členovia tohto politického subjektu, „čo pod vplyvom ruskej propagandy – na východe Ukrajiny to vysielajú všetky ruské informačné kanály, nielen zábavné, ako v iných častiach Ukrajiny – podporuje eskaláciu konfliktu na Kryme a východe Ukrajiny“.

Zelenková taktiež tvrdí, že na Ukrajine neexistuje dostatočná základňa pre federalizáciu. Neexistujú totiž miesta s kompaktnou väčšinovou populáciou ruskej národnosti, ani miesta, kde sa hovorí výhradne jedným jazykom.

„Dôležité v tejto situácii je to, do akej miery bude nová moc schopná načúvať elektorátu Strany regiónov, ktorý je tradične orientovaný na Rusko. Aj keď z pohľadu vedy nie sú na Ukrajine dostatočné predpoklady pre federalizáciu, akékoľvek radikálne kroky smerom k Európskej únii v najbližšom čase môžu posilniť separatistické nálady na východe Ukrajiny, čo oddiali stabilizáciu situácie.“

Zároveň budú separatistické snahy „prikurované“ aj z Ruska, myslí si analytička. Moskva sa síce podľa nej môže snažiť, aby Krym vyhlásil nezávislosť od Ukrajiny, pre tento krok však neexistuje zákonná podstata. Krymská autonómna republika bola totiž vytvorená na územnom princípe a jej ústava nepočíta s možnosťou odtrhnutia od Ukrajiny. Zelenková sa domnieva, že na oficiálnej úrovni Moskva nepodnikne žiadne kroky, pretože po zbavení Ukrajiny jadrových zbraní sa spolu s Britániou a Spojenými štátmi stala garantom územnej celistvosti Ukrajiny.

„Rusko nepodnikne vojenské kroky voči Ukrajine, ako to urobilo v Gruzínsku v roku 2008, pretože by to viedlo k hlbším komplikáciám jeho vzťahov s významnými geopolitickými hráčmi. Odstrašujúcim faktorom sú aj krymskí Tatári, ktorí sú už tradične veľmi negatívne naladení voči Rusku. Tatári budú všemožne brániť posilneniu ruského vplyvu na Kryme. Rozpad Ukrajiny je preto možný len pod vplyvom pôsobenia vonkajších síl, ale pravdepodobnosť rozvratu je veľmi nízka,“ dodala analytička.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR