Ako bude tento nápor vyzerať, je však stále záhadou. Ukrajinské delostrelectvo a rakety poskytnuté USA a spojencami rozbili mosty a ruské muničné sklady v blízkosti mesta, ale k väčšiemu presunu pechoty ešte nedošlo. Rusi sa zatiaľ posilňujú a zakopávajú.

Ukrajinskí predstavitelia už dlho tvrdia, že o osude vojny sa môže rozhodnúť na juhu, a tvrdia, že séria podozrivých útokov na ruské vojenské zariadenia ďaleko za frontovou líniou – vrátane dvoch mohutných výbuchov na ruskej leteckej základni na Kryme v utorok – naznačuje začiatok protiofenzívy.

Ale aj keď sú teraz v ukrajinských rukách zbrane v hodnote miliárd dolárov z celej Európy a Severnej Ameriky, zostávajú skutočné otázky, či je to dosť a ako by to mohlo vyzerať.

Niektoré z týchto zbraní, ako napríklad vysoko mobilný delostrelecký raketový systém americkej výroby, umožnili Ukrajine prepadnúť ruské pozície v okolí okupovaného mesta Cherson. Rusi však paľbu opätovali, čo viedlo k brutálnej patovej situácii, v dôsledku ktorej je južný región naďalej ohrozený a pechota na oboch stranách sa namiesto postupu dopredu plahočí do svojich zákopov.

Mesto Cherson, ktoré leží na severnom brehu rieky Dneper, je vstupnou bránou pre ruské sily, ktoré sa tlačia na západ k dôležitému prístavnému mestu Odesa. Je obsadené od začiatku vojny, ale ruským silám sa nepodarilo posunúť na západ kvôli ukrajinskému odporu.

Toto zadržiavanie bolo kľúčové pre udržanie Odesy a ďalších čiernomorských prístavov v ukrajinských rukách, čo umožnilo odchod niektorých zásielok obilia z prístavu, čím Kyjev získal zúfalo potrebnú hospodársku podporu.

Telegrafovanie očakávanej protiofenzívy zo strany Ukrajiny, jej pomalé tempo a niektoré záhadné rozhodnutia však spôsobili, že aj tí najpozornejší rusko-ukrajinskí analytici sa čudujú, kam sa tento nápor vlastne posunul.

Je to len finta Kyjeva, ktorá má zmariť a zmiasť ruské sily? Alebo je to náznak toho, že Ukrajina v súčasnosti nemá dostatočnú palebnú silu na to, aby oslabila pozíciu Moskvy na kľúčovom území – a že je nevyhnutná zdrvujúca vojna?

“Prečo tie verejné správy okolo Chersonu? Budem úprimný, neviem, ale je to niečo, čo ma privádza do šialenstva,” povedal Konrad Muzyka, vojenský analytik a riaditeľ spoločnosti Rochan Consulting, ktorá sleduje vojnu.

“Úprimne povedané, z vojenského hľadiska to absolútne nedáva zmysel, pretože ak ste ukrajinský vojenský veliteľ, oveľa radšej by ste bojovali proti, povedzme, siedmim ruským taktickým skupinám práporov, ktoré boli v severnom Chersone pred mesiacom, a nie proti 15 alebo 20, ktoré sú tam teraz,” dodal Muzyka.

Ako však ukázal ruský postup na Kyjev vo februári a marci, tlačenie tisícov vojakov k cieľu bez zmiernenia obrany nepriateľa je stratové – čo si Ukrajinci uvedomili. Nedávne údery na tri mosty cez rieku Dneper ich “znefunkčnili” a vážne narušili schopnosť Ruska posilniť jednotky v meste Cherson, uviedla v pondelok hovorkyňa ukrajinského Južného operačného velenia Natalia Humenyuková. “Rany, ktoré im boli spôsobené, v súčasnosti neumožňujú používať tieto mosty na pohyb ťažkej techniky,” dodala.

Jej vyjadrenia prišli po tom, ako ukrajinské sily opäť zasiahli Antonovský most, poslednú a najväčšiu tepnu spájajúcu južnú časť regiónu so severnou stranou. Videozáznamy úderov zdieľané na internete ukázali, ako sa ruské systémy protivzdušnej obrany snažia zlikvidovať HIMARS zameraný na most.

Po úspešných úderoch však nenasledoval výrazný postup vpred na zemi. V okolí Chersonskej oblasti totiž došlo len k malému pohybu ukrajinských pozemných síl, pričom podľa niektorých správ zostali vojaci v zákopoch v dôsledku ruského ostreľovania.

Ukrajinské južné operačné velenie tvrdí, že oslobodilo desiatky malých miest a dedín v severnej časti Chersonskej oblasti. V týchto oblastiach sa však stretli s malým ruským odporom. Podľa analytikov bude dobytie zvyšku územia oveľa ťažšie.

Toto trenie je cítiť na oboch stranách. Ukrajina síce momentálne nemôže tlačiť tak tvrdo, ako by bolo potrebné, ale údery, ktoré zasadila ruskému logistickému úsiliu, zároveň dusia ambície Kremľa. “Aj keď sa Rusku podarí vykonať významné opravy mostov, zostanú pre Kremeľ kľúčovou zraniteľnosťou,” konštatovalo sa v hodnotení britskej spravodajskej služby z 13. augusta.

Tisíce ruských vojakov sa teraz môžu byť nútené spoliehať na zásobovanie len cez dva pontonové trajektové priechody. “Pri obmedzenom zásobovacom reťazci bude veľkosť zásob, ktoré sa Rusku podarilo vytvoriť na západnom brehu, pravdepodobne kľúčovým faktorom výdrže síl,” uvádza sa v hodnotení.

Vytlačenie aj malého počtu vojakov z obranných pozícií bolo jedným z najzložitejších aspektov pozemnej vojny na Ukrajine. Moskovské sily preukázali ochotu vykrvácať na každom metri Donbasu, ktorý získali za šesť mesiacov bojov.

Pre Ukrajincov to nebude o nič ľahšie a existujú otázky, či na to majú dostatok vojakov a delostreleckých granátov.

Veľká Británia sa v posledných týždňoch postavila na čelo výcviku tisícov ukrajinských pešiakov v juhovýchodnom Anglicku a niekoľko krajín – vrátane Kanady, Švédska, Fínska, Dánska, Holandska a Nového Zélandu – vyhlásilo, že sa čoskoro k tomuto úsiliu pridajú.

Tento plán však poskytuje len asi trojtýždňový základný výcvik pechoty v oblasti pohybov a taktiky, čo stačí na to, aby regrúti mali aspoň zbežné vedomosti o strastiplnej realite, ktorej budú musieť čeliť.

Na stretnutí 11. augusta v Kodani prisľúbilo 26 západných krajín a Európska únia Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 1,5 miliardy dolárov, pričom tieto peniaze boli väčšinou určené na zabezpečenie väčšieho množstva delostrelectva a munície.

Rusko medzitým v posledných týždňoch presunulo svoje sily z južnej Charkovskej oblasti pri meste Ižum a z Doneckej oblasti na východe na juh, aby posilnilo svoju obranu v okolí Chersonu, čím zvýšilo už aj tak matematickú prevahu vojakov a techniky.

Ruské sily sa v prvých dňoch invázie stretli len s malým odporom, keď obsadili takmer celý na poľnohospodárstvo bohatý región Cherson, strategicky dôležité mesto, ktoré leží severne od Krymu. Odvtedy tam posilnili svoje línie a v posledných týždňoch budovali obranu v očakávaní ukrajinského útoku.

Pre útočníkov to však bola nepríjemná okupácia, keďže čelili hlbokej nevôli ukrajinských obyvateľov a silnému odporu špeciálnych jednotiek, ktoré v oblasti tajne operovali.

Napriek tomu Rusko plánuje v polovici septembra usporiadať v Chersone referendum s cieľom násilne prevziať tento región do svojho zväzku. Ak teda Kyjev dúfa, že sa mu podarí zastaviť nezákonné hlasovanie, musí konať rýchlo.

Mykola Bielieskov, výskumný pracovník ukrajinského Národného inštitútu strategických štúdií, neverí, že k akejkoľvek ukrajinskej ofenzíve dôjde rýchlo, keďže “Ukrajina nemá ťažké zbrane” na uskutočnenie takéhoto manévru. “To je obrovská chyba,” povedal.

Kyjev podľa neho pravdepodobne “pomaly a metodicky” udrie na ruské sily a “ukáže Moskve, že jej pozícia na juhu je neudržateľná”.

Bielieskov tiež naznačuje, že presun ruských síl do Chersonu by mohol byť strategickou chybou. “Dokonca by som povedal, že Rusko urobilo situáciu ešte nebezpečnejšou, pretože viac vojakov by potrebovalo viac zásob, ktoré sú zraniteľné voči úderom,” povedal.

Zdá sa, že Kyjev si to uvedomil a zaútočil na kľúčové železničné a automobilové mosty prechádzajúce cez rieku Dneper, čím znemožnil ruským jednotkám voľný pohyb v regióne.

Prinútiť Moskvu, aby zmenila svoje zameranie a vojakov, by sa malo považovať za “celkom slušný úspech”, povedal Bielieskov. “Je to prvýkrát vo veľkej vojne, keď Rusko koriguje svoje plány po akciách Ukrajiny,” povedal. “Predtým bola iniciatíva výlučne v ruských rukách.”

To však nemusí prispieť k veľkej protiofenzíve, ktorú Kyjev naznačoval. Bielieskov však hovorí, že samotný počet zbraní a vojakov na fronte nemusí byť rozhodujúci.

Poukazuje na úspešnú obranu Kyjev a pod vedením ukrajinskej armády, ktorá zhatila ofenzívne plány Ruska a prinútila Moskvu ustúpiť na bezpečnejšie územie na východe.

“Najlepší stratégovia sú tí, ktorí nebojujú podľa učebnice, ale nájdu spôsob, ako vykonať svoju prácu aj s obmedzenými prostriedkami,” povedal.