Tento socialistický predák Mexika veľmi emotívne vyjadril odhodlanie nahradiť Organizáciu amerických štátov (OAS) „autonómnym orgánom Centrálnej Ameriky a Karibiku, ktorý nebude nikoho lokajom”. Mexiko tak otvorilo novú kapitolu Bolívarovej revolúcie. Odkazu 200-ročnej nadvlády USA sa teda zbavujú už aj krajiny tretieho sveta. Iba otrokár a zaostalý novinár zo Slovenska to stále odmieta pochopiť. Stalo sa to totiž v rovnaký deň, kedy na Slovensku, šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný, rovnako emotívne vzýval odkaz očkovacieho otrokárstva a rozdeľovania Slovákov za pomoci praktík apartheidu.

Latinoamerický revolucionár, celým menon Simón José Antonio de la Santísima Trinidad Bolívar Palacios Blanco, sa narodil 24. júla 1783 v Caracase, vo Venezuele a zomrel 17. decembra 1830 v Santa Marta, v Kolumbii.

Bolívar bol venezuelský generál a politik, jeden z hlavných predstaviteľov juhoamerického boja proti nadvláde Španielska. Na začiatku sa zapojil do hnutia, ktoré sa snažilo o oslobodenie spod španielskej nadvlády, a keď v roku 1810, chunta v Caracase vyhlásila nezávislosť, vyslala Bolívara ako vyjednávača do Anglicka. V roku 1812 sa zúčastnil na neúspešnom povstaní venezuelských republikánov pod vedením Francisca de Mirandu. Po Mirandovej kapitulácii spustil revolúciu a v roku 1813 sa zmocnili Caracasu. Bolívar získal prezývku Osloboditeľ (El Libertador).

V minulej histórii sa k Bolívarovmu odkazu hlásil aj Fidel Castro, ktorý dostal neskôr prezývku Veliteľ (El Comandante). Dnes, po posledných udalostiach na Kube, sa k nemu emotívnejšie hlási aj prezident Mexika, Manuel Obrador.

Mexický líder sa Kuby zastal na Bolívarovej ceremónii naozaj emotívne. Pred ministrami zahraničia prevažnej väčšiny latinskoamerických a karibských krajín ocenil Kubu za jej odvahu uplatniť si zvrchovanosť pred USA a trval na tom, že uskutočniť nové vyjednávania Mexičanov so Spojenými štátmi je po posledných udalostiach na Kube nevyhnutné.

„Môžeme s kubánskou revolúciou súhlasiť alebo nesúhlasiť, rovnako ako s jej vládou, ale odolať 62 rokov, bez podrobenia sa Spojeným štátom, je vlastne veľký úspech. Moje slová môžu v niektorých alebo mnohých vyvolať hnev, ale ako hovorí pieseň Reného Péreza Joglara: “Vždy hovorím, čo si myslím.” Začnime budovať (s USA a Kanadou) nový vzťah na historickom odkaze Georga Washingtona, podľa ktorého by národy nemali zneužívať nešťastie iných národov.”

AMLO dal tým až neobvykle jasne najavo, že politika USA je posledných pár rokov neprijateľná. “Dve storočia” charakterizujú rozmarnú politiku Spojené štátov amerických – ich invázie, s cieľom postaviť alebo odstrániť vládcov superveľmocí. Dajme zbohom politickým okázalostiam a sankčným blokádam,” zdôraznil AMLO.

Mexiko po tejto udalosti spozornelo. Mexičania sú oficiálne dlhodobým partnerom Spojených štátov a Američania sa cítia v Mexiku ako doma. Svedčia o tom hlavne miliardové investície amerických korporácií, ktoré za posledné roky, Američania v Mexiku vykonali. Problém je, že životnú úroveň Mexičanov to výrazne nezvýšilo.

Mexiko je obrovská krajina s obrovskými problémami a veľmi nízkymi mzdami. A samozrejme, aj mesačné mzdy v amerických fabrikách v Mexiku sú na úrovni v prepočte približne 400 eur. Ide teda skôr o novodobé otrokárstvo, ktoré rozhodne mexické sociálne problémy v globále nerieši. Naopak, Obradorova sociálna politika má v krajine výraznú, až gigantickú podporu a jeho politická strana Morena (v preklade “Hnedá”, v zmysle farby pokožky Hispáncov) volebne valcuje neoliberálne a pravicové strany rovnako, ako Putinova strana Jednotné Rusko v Ruskej federácii. Kvázi oficiálna strata podpory mexického lídra je rozhodne tvrdá geopolitická rana pre Bidenovu administratívu.

Globálny vplyv Číny a Ruska v Latinskej Amerike ako odpoveď na 62 rokov trvajúce ekonomickú blokádu Kuby Spojenými štátmi

Každý, aj priemerný študent politológie v Latinskej Amerike vie, že Kube sa nedá pomôcť jednoduchým spôsobom. Americké sankcie na uvalené na Kubu musia v rámci dohody OAS plne rešpektovať aj všetky jej členské štáty. Aj preto AMLO-va vyzval na vymanenie sa Latinsko-amerického sveta spod 200-ročnej nadvlády USA prostredníctvom novej únie, ktorej súčasťou by sa bezpochyby stala aj Havana. Iniciatíva mexického prezidenta neprišla teda po udalostiach na Kube náhodou. Ide o globálnejší vplyv. Vznikom novej Karibskej únie by skončila drastická nadvláda Spojených štátov na Americkom kontinente.

Zbavovanie sa zastaralého typu socializmu na Kube je nevyhnutná taktika hlavne súčasného kubánskeho prezidenta Miguela Diáz Canela. Zmeniť Kubu na ukážkovú karibskú demokraciu je spôsob, ako dostať na Kubu väčší vplyv Číny a Ruska, čo Američania, zabudnúc sa pri tom v čase vraždy J. F. Kennedyho, chceli vyriešiť opäť tradične americky – prevratom na Kube. Časy amerických prevratov však skončili, o čom hovoria posledné udalosti nie len na Kube, ktorá tlaku USA odolala, ale aj vo Venezuele, v Bielorusku, a potvrdzuje to súčasný spoločenský vývoj aj v Bolívii, kde sa po americkom prevrate dostáva k moci opäť socialista Evo Morales a v konečnom dôsledku aj udalosti posledných dní na Slovensku hovoria o tom, že Slováci si svoju občiansku zvrchovanosť rozhodne vziať nenechajú. Preto existuje reálna šanca, že masívne protesty za odstránenie nadmerného zahraničného vplyvu súčasné Slovensko ešte len čakajú.