Turecký veľvyslanec v Paríži: EÚ nás po dlhé roky klamala, nemôžete povedať “už nechceme manželstvo, ale konkubinát”

Brusel 7. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/Geert Vanden Wijngaert)

Turecko bolo po dlhé roky “klamané” ohľadom svojho vstupu do Európskej únie. Podľa tlačovej agentúry Belga to dnes uviedol turecký veľvyslanec vo Francúzsku Ismail Hakki Musa.

Turecký diplomat počas vystúpenia na podujatí organizovanom Európsko-americkým tlačovým klubom v Paríži skonštatoval, že EÚ tureckej strane nikdy “nepovedala celú pravdu” o členstve.

“Už celé roky sme museli čakať v predsieni. Áno, boli sme podvedení, áno, máme dojem, že Európa nám nepovedala celú pravdu,” uviedol turecký veľvyslanec. Jeho slová boli reakciou na nedávne vyhlásenie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá priznala, že je prívrženkyňou zastavenia prístupových rokovaní o členstve Turecka v EÚ.

Musa upozornil, že nie je možné po takom dlhom čase rokovaní povedať, že “mýlili sme sa, nemáte miesto v našom dome. Už ani nechceme manželstvo, ale konkubinát.”

Ankara podľa jeho slov odmieta “tretiu cestu” a hypotézu akéhosi “privilegovaného partnerstva” s Úniou. Takáto ponuka podľa neho prichádza “príliš neskoro” a je “ponižujúca” pre Turkov.

Veľvyslanec upozornil, že EÚ musí rozhodnúť o svojej budúcnosti, a zdôraznil, že Únia “nemá vplyv na veľké medzinárodné krízy”. Spomenul pritom situáciu v Sýrii, Iraku, Jemene alebo Afganistane, s otázkou: “Kde je Európa?” Dodal, že vstup Turecka do EÚ by Úniu posilnil a urobil z nej “skutočného globálneho hráča”.

Turecko začalo rokovania o členstve v EÚ v roku 2005, prístupové rozhovory sa však ocitli na bode mrazu aj napriek tomu, že Únia začiatkom minulého roka prisľúbila, že ich urýchli, ak vláda v Ankare zastaví masívny tok migrantov do Európy.

K zmene postoja EÚ došlo po neúspešnom vojenskom prevrate v Turecku v júli 2016. Následné autoritárske sklony prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, jeho konfrontačný tón s niektorými členmi EÚ, zatýkanie členov opozície, predstaviteľov domácich aj európskych médií a občianskych hnutí a rozsiahle čistky v štátnom aparáte vyvolali v Bruseli obavy, či Ankara dokáže dodržiavať a rešpektovať ľudské práva a princípy právneho štátu, čiže hodnoty, na ktorých je založená EÚ.