Počas rozhovoru pre agentúru Reuters vo svojej Oválnej pracovni sa Trump vyjadroval k viacerým otázkam týkajúcich sa Turecka, Iránu, Blízkeho východu, Číny a Severnej Kórey, no popritom sa vyjadril aj k otázke protiruských sankcií. Z Trumpovho vyjadrenia nebolo príliš jasné, o čom sa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom zhováral počas stretnutia v Helsinkách, o ktoré konkrétne sankcie ide, a ani to, aké ústupky presne bude musieť Rusko urobiť, aby sa zrušili.
“Spomenul som Krym, určite. Vždy sa zmienim o Kryme, keď spomínam Ukrajinu. Putin a ja sme mali veľmi dobrú diskusiu. Myslím, že to bola veľmi dobrá diskusia pre obe strany. Spomenul som, že plynovod ide do Nemecka,” vyjadril sa Trump.
Na otázku, či by súhlasil so zrušením protiruských sankcií, Trump odpovedal: “Nemyslel som na to. Neuvažoval som nad tým všetkým. Zvažoval by som, keby urobili niečo, čo by bolo pre nás dobré. Mimo toho by som o tom neuvažoval.” “Inými slovami, neuvažujem o tom dovtedy, kým sa niečo s tým nerobí – máme veľa spoločných vecí. Máme veľa vecí, ktoré by nám vzájomne priniesli úžitok. Máte Sýriu. Máte Ukrajinu. Máte veľa ďalších vecí. Myslím si, že by chceli hospodársky rozvoj. A to je pre nich veľká vec,” dodal.
RT pripomína, že Trump, ktorý opakovane zdôraznil, “nikto nebol tvrdší voči Rusku, ako je on”, zaviedol rad sankcií voči Moskve v rámci pokračovania represívnej politiky, ktorá začala už pod vedením jeho predchodcu Baracka Obamu v roku 2014 v nadväznosti na dalosti týkajúce sa Ukrajiny.
Prvé sankcie boli uložené 6. marca 2014, desať dní pred referendom o Kryme, za činy, o ktorých sa potom Obama vyjadril, že “podkopávajú demokratické procesy a inštitúcie na Ukrajine”. Oficiálny postoj USA je, že Krym je súčasťou Ukrajiny a aby sa zrušili sankcie, musí byť polostrov “vrátený” Kyjevu. V priebehu ďalších rokov USA uložili ďalšie sankcie voči ruským úradníkom, spoločnostiam a jednotlivcom, obviňujúc “ruskú agresiu” z pretrvávajúceho vnútorného konfliktu na Ukrajine.
Najnovšie kolo sankcií bolo oznámené v súvislosti s nepodloženými obvineniami, že Rusko použilo otravnú látku proti bývalému dvojitému agentovi Sergejovi Skripaľovi a jeho dcére Juliji.
Tento krok prišiel hneď po tom, čo sa senátor Rand Paul (R-Kentucky) vrátil z Moskvy, kde priniesol list od Trumpa, čo sa zdalo byť ako sabotovanie akékoľvek úsilia v diplomacii s Kremľom. Neskôr skupina amerických zákonodarcov z oboch strán pripravila “návrh zákona o sankciách”, ktorý by označil Rusko za štátneho sponzora terorizmu.
Rusko reagovalo na vlny sankcií tým, že predávalo dlh Spojených štátov zo 176 miliárd dolárov v roku 2010 na iba 14,9 miliardy dolárov v máji tohto roka. “Ak zavedú niečo ako zákaz bankových operácií alebo používanie akejkoľvek meny, budeme to považovať za vyhlásenie ekonomickej vojny,” povedal ruský premiér Dmitrij Medvedev na začiatku tohto mesiaca. “A na to budeme musieť odpovedať – ekonomicky, politicky alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ak to bude potrebné.”