Svet 23. mája 2017 (HSP/Foto: TASR/AP- NASA/Ames/JPL-Caltech/T. Pyle via AP)
Tri rôzne vesmírne observatóriá vrátane Hubbleovho vesmírneho teleskopu NASA potvrdili, že okolo planéty 2007 OR10, ktorá je prezývaná ako “Snow White” (“snehovobiela”), obieha mesiac
Snow White je tretia najväčšia trpasličia planéta (po Plute a Eris) v našej Slnečnej sústave, s priemerom 1 550 kilometrov. Nachádza sa v chladnom Kuiperovom páse za Neptúnom, čo je oblasť ľadových sutín, ktoré zostali vytváraním našej Slnečnej sústavy pred 4,6 miliardami rokmi.
Už Keplerov teleskop ako prvý upozornil astronómov na možnosť, že okolo nej obieha nejaký mesiac, čo nakoniec potvrdil aj Hubbleov teleskop od NASA na svojich archívnych snímkach a odhadol jeho priemer v rozmedzí od 240 do 400 kilometrov.
#Hubble helps astronomers uncover a moon orbiting the third largest dwarf planet in our solar system- 2007OR10!https://t.co/MFe4CMv4rc pic.twitter.com/5da1aXZXKC
Reklama— Hubble (@NASAHubble) May 18, 2017
Trpasličie planéty sa podobajú na klasické planéty, ale chýbajú im určité technické kritériá, aby sa mohli takto klasifikovať. Objavenie mesiacov obiehajúcich okolo väčšiny známych trpasličích planét v Kuiperovom páse poskytuje výskumníkom cenné stopy o tom, ako sa tieto mesiace v mladom slnečnom systéme tvoria.
“Objav satelitov okolo všetkých známych veľkých trpasličích planét – s výnimkou Sedny – znamená, že v čase, keď sa tieto telá tvorili pred miliardami rokov, kolízie museli byť častejšie a to nútilo tvoriť modely,” vysvetľuje Csaba Kiss z Konkolyho observatória v Budapešti. “Ak by došlo k častým kolíziám, bolo by ľahké vytvoriť tieto satelity.”
Vedci sa domnievajú, že objekty s najväčšou pravdepodobnosťou narážali na seba častejšie, pretože Kuiperov pás je nimi preplnený. “Musela byť pomerne vysoká hustota predmetov a niektoré z nich boli masívne telesá, ktoré narušovali dráhy menších telies,” uviedol člen tímu John Stansberry z inštitútu Space Telescope Science Institute v Baltimore, štát Maryland. “Toto gravitačné miešanie mohlo vysunúť niektoré objekty z ich dráh a zvýšila sa tak ich relatívne rýchlosti, čo mohlo mať za následok kolízie.”
Rýchlosť kolíznych objektov tiež zohrávala kľúčovú úlohu, pretože nemohla byť príliš rýchla alebo príliš pomalá. Ak by totiž rýchlosť nárazu bola príliš rýchla, kolízie by vytvorili veľa nečistôt, ktoré by mohli uniknúť zo systému. Ak by bola príliš pomalá, vytvoril by sa iba kráter nárazu.
Kolízie v skalnatom páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom sú napríklad deštruktívne, pretože objekty sa rýchlo pohybujú. Jupiterova silná gravitácia urýchľuje dráhy asteroidov a to vytvára násilné nárazy.