Na druhej strane Atlantiku sa rafinérie pripravujú na sezónu údržby. Podľa agentúry Reuters bude v tejto sezóne na opravy odstavených dvakrát viac rafinérií, aby sa kompenzovali meškania údržby počas pandémie. Vyrobí sa menej benzínu a nafty a následne sa ich menej vyvezie do Európy.

Teda tej istej Európy, ktorá ako Európska únia vyhlásila od 5. februára embargo na dovoz ruských pohonných hmôt. Rusko je v súčasnosti najväčším dodávateľom pohonných hmôt, najmä nafty, do EÚ.

Pred embargom sú obchodníci na nákupnej vlne ruskej nafty, pričom prílev do skladovacích nádrží dosiahol podľa agentúry Reuters najvyššiu úroveň za posledný rok. Čo sa však stane 6. februára?

Jedno je isté: Spojené štáty nebudú môcť zasiahnuť a pomôcť tak, ako pomohli s dodávkami skvapalneného zemného plynu ako náhrady za ruský plyn z plynovodov. Dôvodom, prečo Spojené štáty nebudú môcť pomôcť, je skutočnosť, že ich vlastná situácia v oblasti dodávok nafty je dosť zúfalá.

Je dokonca taká zlá, že agentúra Bloomberg uviedla, že dodávky nafty sa presmerovávajú z pôvodných destinácií v Európe do nových destinácií v USA. Správa upozornila na chladné obdobie v decembri, ktoré spôsobilo dočasné odstavenie tretiny rafinérskych kapacít na pobreží Mexického zálivu a nedávne odstavenie palivového potrubia v newyorskom prístave.

Zásoby stredných destilátov sú v najväčšom svetovom producentovi ropy nižšie ako zvyčajne a dopyt je stále pomerne silný, hoci Úrad pre energetické informácie predpovedá na tento rok nižšie ceny benzínu aj nafty z dôvodu slabšieho dopytu.

V Spojených štátoch teda nie je dostatok nafty pre pohodlie a v Európskej únii je nafty pre pohodlie ešte menej, pričom do odrezania obchodníkov od prístupu k ruským palivám zostáva už len niekoľko dní. Potom sa bude musieť kolektívny Západ poobzerať po palive, ktoré poháňa každú jednu ekonomiku na planéte, na Východe.

Východ je mimochodom pripravený. Tie rafinérie, ktoré čínski čajníci začali stavať pred niekoľkými rokmi a o ktorých niektorí analytici varovali, že sa stanú uviaznutými aktívami skôr, ako budú dokončené, sa pravdepodobne budú hodiť. A vďaka zľavnenej ruskej rope a oveľa štedrejším kvótam na vývoz pohonných hmôt môžu čínske rafinérie celkom slušne zarobiť.

Indické rafinérie sú tiež pripravené pomôcť s vývozom nafty. Spoločnosť Wood Mackenzie nedávno vydala prognózu vyššej produkcie motorovej nafty v celej Ázii, pričom za hnacie sily tohto nárastu označila Indiu, Japonsko a Južnú Kóreu.

Blízkovýchodní producenti ropy sú tiež pripravení požičať barel nafty svojim európskym a americkým klientom. V Spojených arabských emirátoch a Saudskej Arábii sa rozširujú rafinérie, čím sa zvyšuje výrobná kapacita v správnom čase. A podľa niektorých analytikov by blízkovýchodní vývozcovia palív mohli dokonca nakupovať a následne ďalej predávať ruské palivá do Európy.

“Ak to pokvapkáme v štýle Salt Bae niekoľkými kvapkami cudzej nafty, už to nebude ruská nafta,” povedal pre Middle East Eye Viktor Katona, analytik spoločnosti Kpler.

Februárové embargo v podstate ešte viac posunie obchodné cesty na trhu s ropou. Tak ako teraz oveľa viac ruskej ropy smeruje do Ázie a viac ropy z Blízkeho východu do Európy, viac ruských palív začne smerovať do Afriky a Latinskej Ameriky, zatiaľ čo palivá z Blízkeho východu budú smerovať do Európy. Aj ázijské palivá sa budú presmerovávať odinakiaľ do Európy.

Podľa riaditeľa výskumu spoločnosti Wood Mackenzie Marka Williamsa sa ruské palivá presmerujú do Latinskej Ameriky a Afriky – pôvodných oblastí vývozu amerických palív – a uvoľnia tak viac amerických palív na vývoz do Európskej únie.

To bude mať prirodzene vplyv na ceny, pretože zatiaľ čo niektoré trasy budú relatívne krátke – z Blízkeho východu do Európy -, iné, ako napríklad z Číny do Holandska, budú dlhšie, a teda drahšie. To isté bude platiť aj pre ruský vývoz do Latinskej Ameriky. Ak k tomu pripočítame vplyv sezóny údržby v Spojených štátoch, zdá sa, že ceny nafty budú čoskoro prudko stúpať.

Keďže nafta sa používa na prepravu tovaru, drahšia nafta povedie k zdraženiu tovaru. Embargo teda dodá dynamiku inflácii, ktorá už teraz znepokojuje vlády na oboch stranách Atlantiku.

Možno bude tento efekt dočasný a ceny klesnú, keď sa nové vývozné trasy pevne etablujú a noví dodávatelia pre Európu rozbehnú svoje rafinérie na plný výkon. Alebo možno Európu a niektoré časti Spojených štátov čakajú ďalšie energetické bolesti, zatiaľ čo ekonómovia diskutujú o tom, čo je to vlastne recesia a či sa niektorá z popredných svetových ekonomík nachádza v recesii.