Tretí sektor alebo šedá zóna politiky? Zákon chce odpovede – oni hovoria o konci slobody

Platforma pre demokraciu (PPD), ktorá združuje sieť 52 politicky najaktívnejších mimovládok od nástupu súčasnej vlády aktívne bojuje proti zavedeniu zákona podobného americkému FARA na Slovensku, ktorý by mohol dostať po 30 rokoch bezbrehosti politické mimovlády pod kontrolu. O tom, že PPD môže byť aj za súčasnými protivládnymi protestami organizovanými verejne vystrčeným OZ Mier Ukrajine, kto ju vedie, kto sú jej členmi a donormi sme písali viac (tu).

PPD už novembri 2023 vydala vyhlásenie, v ktorom upozornila na snahy vlády rozdeliť občiansku spoločnosť a dostať ju pod kontrolu. Kritizovali návrhy na zriadenie novej štátnej agentúry na prerozdeľovanie dotácií pre neziskový sektor a zavedenie “špecifických foriem monitoringu”, ktoré prirovnali k opatreniam zavedeným v Maďarsku pod vedením Viktora Orbána. ​

V decembri vyjadrila znepokojenie nad plánmi vlády meniť mechanizmus rozhodovania o dotáciách pre presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd. Platforma zdôraznila, že takéto zmeny by mohli viesť k podriadeniu transparentného systému rozhodovaniu politikov a politických nominantov. ​Dotačné schémy „na podporu demokracie“ v tom čase zastavil minister spravodlivosti Boris Susko (tu), ktorý nasledoval dobrý pionierske snahy Martiny Šimkovičovej, ktorá presmerovala peniaze na boj s dezinformáciami na opravu Reduty a ohlásila zastavenie financovania z vreciek daňových poplatníkov LGBTi projekty (tu).

Pravdou je, že boj s Ficom vedú mimovládne organizácie už od roku 2017. PPD cez zviditeľnenú iniciatívu za Slušné Slovensko organizovala protesty za zrušenie Mečiarových amnestií, neskôr za pád Ficovej vlády po dodnes neobjasnenej vražde novinára a jeho snúbenice vo februári 2018. Ich podpis bol pod „apolitickými občianskymi“ kampaňami pred komunálnymi voľbami a pred voľbami prezidenta v roku 2019. Ich „apolitický“ aktivizmus pocítil Smer aj pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2023.

Kampaň (Ne)chcem tu zostať bola verejne prezentovaná ako apolitická a orientovaná na problém odchodu mladých ľudí zo Slovenska. Jej ambasádorkou bola Veronika Cifrová Ostrihoňová, ktorá neskôr oznámila kandidatúru za Progresívne Slovensko do eurovolieb. Písali sme o tom (tu). Viaceré mimovládne organizácie, ktoré sa podieľali na kampani, sú financované zo zahraničných grantov alebo aj z prostriedkov EÚ či súkromných nadácií (napr. Open Society Foundations). Financovanie mimovládnych organizácií nepodlieha štandardnému verejnému zúčtovaniu, ako je to pri štátom dotovaných subjektoch, čo vytvára priestor na podozrenia – či už oprávnené alebo účelovo šírené.

Proti zákonu FARA bojujú dotknuté politické mimovládne organizácie aj dnes. V marci 2025 PPD verejne odsúdila kampaň premiéra Roberta Fica namierenú proti mimovládnym organizáciám, ako sú Nadácia Milana Šimečku či Projekt Fórum. Poukázali na to, že ide o cielenú manipuláciu a zneužívanie štátnej moci. Faktom je, že rodina Milana Šimečku čerpala na rôzne projekty mimovládnych organizácií, v ktorých jej členovia figurujú, z verejných financií milióny. Zároveň dostávali finančné prostriedky z peňaženiek občanov EÚ, pričom podľa informácií úradu vlády minutie časti z nich poskytnuté mimovládnej organizácii Projekt Fórum sa rodine Milana Šimečku nepodarilo vydokladovať.

Svoj názor verejnosti prezentovali na protestnom pochode Bratislavou minulý štvrtok, keď sa mal zákon prerokovávať v 2. čítaní. Pochodom chceli upozorniť verejnosť, že parlament sa chystá prijať „ruský“ zákon. Včera (8.4.2025) usporiadali aktivisti pred budovou NR SR s heslom „nie ruskému zákonu“.

Predkladatelia zákona odmietajú argument, že ide o „ruský“ zákon, a vo verejných vystúpeniach k zákonu vyzvali mimovládny sektor, aby citoval ustanovenia zákona, ktoré dokazujú, že sa tvorcovia návrhu neinšpirovali obdobnými právnymi normami, ktoré prijali USA, Izrael, Kanada, Francúzsko, Veľká Británia či Austrália, ale práve tým ruským.

„Ruský“ zákon

Skutočnosť, že ide o „ruský“ zákon, ktorý treba odmietnuť, na tlačovej konferencii argumentoval Filip Vagáč, bývalý splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, tým, že zákon podľa PPD vytvára prostredie, v ktorom sa aktívni občania a neziskové organizácie cítia byť pod dozorom a kontrolou štátu. Táto prax je spojená s prístupom, ktorý je charakteristický pre autoritárne režimy, ako je Rusko, kde sa obmedzuje sloboda organizácií a občanov.

Presne to je dôvod návrhu dostať tretí sektor, ktorý za peniaze nás daňových poplatníkov a z peňazí vládnych aj mimovládnych zahraničných organizácií ovplyvňuje politické dianie na Slovensku od vzniku SR. Bez akejkoľvek finančnej kontroly, s fiktívnou transparentnosťou zakrýva bohumilou činnosťou politický aktivizmus. Tento prístup štátu k mimovládnym organizáciám majú USA, Izrael, Francúzsko, Kanada. A tie verím si ani aktivisti PPD nedovolia považovať za autoritatívne režimy.

Ruským zákonom v očiach aktivistov je aj preto, že podľa ich informácií predstavitelia vládnej koalície konzultovali jeho znenie počas návštevy RF. To posilňuje dojmy, že zákon môže byť inšpirovaný alebo ovplyvnený právnymi postupmi používanými v Rusku. Jednak je toto tvrdenie nedokázateľné. Na druhej strane aj takéto konzultácie mohli naopak pomôcť autorom tohto nášho zákona vyvarovať sa chýb, ktoré priniesla skúsenosť s obdobným zákonom prijatým v RF.

„Ruskosť“ zákona vnímajú aktivisti aj zo snahy navrhovateľov zaviesť prísne povinnosti pre neziskové organizácie, čo interpretujú ako snahu o zastrašenie a kontrolu ich činností. Toto je v súlade s praktikami v Rusku, kde sa podobné zákony používajú na obmedzenie slobody organizácií a občanov.

Ak má raz niekto práva, mal by mať v demokratickej spoločnosti aj povinnosti. Ak disponuje, len z daní občanov sumou 100 miliónov ročne, tak sú prísne povinnosti určite na mieste. Zastrašovaní sa môžu cítiť len tí, komu doposiaľ vyhovoval benevolentný prístup štátu. Narábanie sa s množstvom peňazí bez akejkoľvek finančnej kontroly.

Zákon chce zaviesť zbieranie a uchovávanie informácií o členoch a aktivitách organizácií, čo PPD vníma ako porušenie práva na súkromie. Tento prístup je tiež typický pre autoritárne režimy, kde sa sleduje a kontroluje občianska spoločnosť.

Súčasný prehľad o finančných tokoch v treťom sektore žiadnu dôveru nevzbudzuje. Tretí sektor na Slovensku dnes tvorí neprehľadnú sieť. Mnohí aktivisti sú členmi, riadia rôzne neziskové organizácie. Je na mieste, ak verejnosť bude mať informáciu, kto a čo v tej ktorej mimovládnej organizácii robí, najmä o tých neziskovkách, ktoré poberajú štedré dotácie z verejných zdrojov. Také mimovládne organizácie by mali vykonávať len činnosti verejnoprospešné pre všetkých daňových poplatníkov. A nielen v prospech úzkej skupiny či politickej strany.

Výhrady ďalších členov PPD

Sociofórum zastrešuje 141 mimovládnych organizácií a v podstate supluje a dopĺňa tie činnosti, ktoré štát ako nedokáže pre našich občanov zabezpečiť. Jeho predstaviteľka, Mgr. Lýdia Brichtová PhD., kritizovala navrhovaný zákon pre jeho neprimerané administratívne bremeno, ktoré by zvýšilo požiadavky na mimovládne organizácie, a za porušenie práva na súkromie skrz zbieranie a uchovávanie informácií o členoch a aktivitách. Zákon by tiež diskriminoval a stigmatizoval organizácie označením ich za lobistov, čo by mohlo odvrátiť od zapájania sa do verejných záležitostí. Sociofórum dôrazne žiada širokú odbornú diskusiu a prerokovanie zákona s mimovládnymi organizáciami, aby sa zabránilo jeho prijatiu v súčasnej podobe, ktorá by mohla ohroziť ich činnosť a slobody.

Juraj Lýzák z Rady Mládeže Slovenska (RmS) kritizoval navrhovaný zákon za obmedzenie mládežníckej participácie, pretože by mohol odvrátiť mladých ľudí od zapájania sa do verejných záležitostí a participatívnych štruktúr. Označenie mladých za lobistov by bolo stigmatizujúce a by mohlo znížiť ich ochotu zúčastňovať sa na verejnom živote. Lýzák tiež upozornil na byrokratickú záťaž a možné obmedzenie financovania voľnočasových aktivít pre deti a mládež, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich rozvoj a zapojenie do spoločenských aktivít.

RmS je nezisková organizácia zastrešujúca 29 detských a mládežníckych organizácií na celom Slovensku, ktorej úlohou je reprezentácia členských organizácií voči politikom, štátnej správe a verejnosti, ale aj vytváranie komunity mládežníckych organizácií.

Ako posledná vystúpila Xénia Makarová z Nadácie Zastavme Korupciu, ktorá vďaka svojmu dlhodobému selektívnemu vnímaniu korupcie sa môže cítiť zákonom dotknutá. Xénia Makarová varovala, že navrhovaný zákon by mohol ohroziť ochranu oznamovateľov, ktorí sa obracajú na neziskové organizácie s informáciami o korupcii, nakoľko podľa nej zákon ohrozuje ich anonymitu a zvyšuje riziko šikany. Zákon prináša nejasné definície lobingovej činnosti a prísne pokuty, čo môže byť zneužité štátnym aparátom na obmedzenie činností neziskových organizácií. Makarová tiež zdôrazňuje, že takéto opatrenia by mohli negatívne ovplyvniť úspešnosť boja proti korupcii a nezákonnosti na Slovensku.

Aktivistov sme počas TK položili vlastné otázky:

1. Prečo ruský zákon, keď je prijatý v Amerike, v Izraeli, v Austrálii, v Kanade, vo Veľkej Británii a vo Francúzsku? Prečo ruský zákon?

2. Odkedy mimovládnym organizáciám prekáža vyššia transparentnosť? Mám na mysli takú vec, napríklad mimovládna organizácia Bystriny má vo svojich nákladoch uvedenú položku “ostatné náklady” alebo “ostatné služby” v hodnote 200 tisíc eur ako jednu položku vo výročnej správe.

3. Karpatská nadácia je oficiálny lobista v Európskej únii. Tam im ten lobing nevadí. Prečo im vadí doma?

Odpovede zástupcov PPD si môžete vypočuť tu (od 3:28):

Po skončení TK Zuzana Wienk z dotknutej OZ Bystriny vyjadrila presvedčenie, že ich OZ roky záleží na transparentnosti a preto v súlade so zákonom robia ročné uzávierky a zverejňujú Výročné správy. Túto skutočnosť nikto nespochybňuje.

Na druhej strane vo výdavkovej časti finančného výkazu výročnej správy za rok 2023 uvádza OZ v položke „Ostatné služby“ jednu neštruktúrovanú sumu 223 359,50 €, pričom táto suma predstavuje 91 % všetkých nákladov za rok 2023. Tak táto skutočnosť naozaj volá po zákone, ktorý tento náklad sprehľadní.

Hoci sa MVO sťažujú na absenciu diskusie, je veľmi ťažké diskutovať s niekým, kto označoval pred voľbami súčasnú vládnu koalíciu za bezpečnostnú a hybridnú hrozbu, dodnes sa nezmieril s výsledkami slobodných volieb a preto organizuje protivládne protesty za jej „zvrhnutie“ a reguláciu politického aktivizmu a nasvietenie finančných tokov v treťom sektore si spája s ohrozením demokracie.